Taliani budú voliť prezidenta. Najväčšie šance by mal premiér Draghi, ale k téme sa nevyjadril

Taliansky parlament bude už na budúci týždeň januára voliť prezidenta krajiny. Má ísť o jednu z najdramatickejších volieb prezidenta po druhej svetovej vojne. Keďže súčasný prezident sa už nebude uchádzať o pokračovanie v úrade, v hre sú aktuálny i bývalý premiér, ale najmä predčasné voľby, ktoré si želá opozícia už od roku 2019. Najväčším prekvapením ale je, že najdôležitejšie strany stále nevedia, koho podporia, ani kto bude kandidovať.

Taliansky prezident nepatrí k tým silnejším, post má ale veľkú spoločenské prestíž a v čase krízy jeho význam rastie. V hre o nového prezidenta krajiny sú nielen aktuálny premiér Mario Draghi a viacnásobný premiér Silvio Berlusconi, ale aj predčasné voľby. Ak by sa totiž prezidentom stal „Super Mario“, teda bývalý šéf Európskej centrálnej banky, talianskej národnej banky aj vysokopostavený ekonóm v banke Goldman Sachs s dobrými vzťahmi s globálnou oligarchiou, tak by mnohofarebná pravo-ľavá vláda, ktorú aktuálne vedie, mohla prísť o väčšinu a skončiť. Tak ako sa to stalo pred rokom pod vedením premiéra Giuseppeho Conteho. Práve táto kríza doviedla Draghiho do politiky, na čele vlády je od polovice februára minulého roku.

Draghimu sa vtedy podaril malý zázrak, keď ho podporili aj niektorí politickí protivníci na čele s Matteom Salvinim, ktorý predchádzajúcu vládu, ktorej bol podpredsedom, opustil. Vznikla tak vláda národnej jednoty v mimoriadnom čase pandémie. Draghiho dosiaľ mnohí v krajine aj za hranicami vnímajú ako záchrancu vlasti. Pre iných je „konkurzný správca“, za ktorým stojí globálny finančný kapitál a stabilitu vlády možno vysvetliť najmä potrebou čerpať peniaze z Fondu obnovy, z ktorého má Taliansko dostať až 209 miliárd eur.

Paradox súčasnej situácie je aj tom, že súčasný premiér a úspešný bankár sa stále jasne nevyjadril, či chce byť hlavou štátu: „Neodpoviem na otázky o Kvirináli“ (sídlo prezidenta), povedal novinárom začiatkom roku. Jeho podporu zvažujú aj niektorí „antidraghisti“. Sú presvedčení, že by sa tým skončil súčasný „technokratický postpolitický bonapartizmus“, lebo Draghi-prezident by znamenal nevyhnutné predčasné voľby.

O tých sa hovorí už od roku 2019. Vtedy opustil vládu líder strany Liga Matteo Salvini, ktorý kalkuloval s tým, že prezident Sergio Mattarella bude nútený vyhlásiť voľby pre rozpad koalície. Premiér Conte však dokázal v parlamente vytvoriť väčšinu, keďže s populistickým Hnutím Päť hviezd sa dohodla ľavicová Demokratická strana. Salvini, ktorý nečakane podporil Draghiho vládu v roku 2021, chce najnovšie v aktuálnej koalícii pokračovať s Draghim aj bez neho.

O svojom kandidátovi na Kvirinálsky palác nemajú jasno viacerí, napríklad strana Hnutie päť hviezd, Demokratická strana ani stredo-pravicové strany, teda Liga a Bratia Talianska. Naopak, jasno má Forza Italia, ktorá navrhuje svojho lídra Silvia Berlusconiho. Podľa nej by bol garantom jednoty národa tak ako v mnohých ťažkých chvíľach v minulosti. (Silvio Berlusconi v sobotu popoludní, po zverejnení tohto textu, svoju účasť vo voľbách odmietol, kandidovať nebude a zároveň dodal, že kandidovať by nemal ani Draghi, aby dokončil pôsobenie v úrade premiéra, pozn. red.)

Objavil sa aj apel na politikov, aby zvolili ženskú prezidentku, aj keď dosiaľ vyvolal len málo pozornosti. V roku 2019 sa hovorilo, že by ňou mohla byť židovská senátorka Liliana Segreová, ktorá prežila nacistický koncentračný tábor v Osvienčime. Bola by „symbolom, ktorý hovorí o inej vízii Talianska“, písali médiá. Senátorka to odmietla.

Taliani radi dramatizujú, inak to nie je ani teraz. Tohtoročná voľba prezidenta je vraj jedna z najdramatickejších po druhej svetovej vojne, hovorili o tom politici a akademici na nedávnej prezentácii knihy o dejinách voľby talianskych prezidentoch – Na najvyšší vrch. Voľba prezidentov republiky od počiatkov až dodnes (Sul colle più alto. L’elezione del presidente della Repubblica dalle origini a oggi).

Je to kvôli pretrvávajúcej pandemickej situácii, vládnej roztrieštenosti, ktorú drží spolu hlavne osoba Draghiho, aj kvôli nutnosti dobrej prezentácie krajiny v Európe. Nehovoriac o hrozbe rozpadu vlády a predčasných volieb. Výber prezidenta je testom politického života a momentom pravdy, a to obzvlášť v neprehľadnej a náročnej situácii, doplnili diskutujúci. Prezident je garantom parlamentného života a mal by byť nadstranícky.

Autor knihy Valdo Spini, inak bývalý politik a minister životného prostredia, v závere trochu záhadne píše, že treba rátať aj s Prozreteľnosťou. Doteraz sa vždy našlo politické riešenie, preto sa nemožno obávať, že 13. prezident Talianska sa zvolí riadne a podľa ústavy.

Najmä katolíci by sa mali angažovať, lebo ich úloha pri voľbe hlavy štátu bola vždy osobitne dôležitá, komentoval zápolenie o Kvirinál bývalý senátor Gennaro Acquaviva pre tlačové vydanie denníka Avvenire. Súčasný prezident Sergio Mattarella bol podľa neho „katolík najlepšej tradície, ktorý vedel vychádzať s laickou časťou krajiny“, a takým by mal byť i nový prezident:

„Draghi musí pokračovať vo svojej role pre dobro krajiny. Vykonal skoro zázrak, ale je na polceste, má pokračovať v práci aspoň ďalších 12 mesiacov až do riadnych volieb.“

Veľké slová padajú aj z opačnej strany. Ak je naozaj svätý, nech spraví zázrak a opäť nám dá slobodu, píše mesačník Cultura Identitá v tlačovom vydaní v komentári s názvom Santo subito (svätý ihneď) v súvise s tvrdou líniou jeho vlády proti nezaočkovaným osobám aj pre mnohé obmedzenia, ktoré sa týkajú i zaočkovaných.

Aj keď ministri najviac spriaznení so Super Mariom dúfajú, že nakoniec sa strany zhodnú na jeho kandidatúre na post prezidenta, panuje neistota a nedôvera voči manévrom strán, komentuje denník Il Tempo:

„Ale jedna vec je jasná. Meno bývalého bankára nehreje pri srdci a za každú cenu sa hľadá dôveryhodná alternatíva“ (na post prezidenta).

Taliansky parlament bude voliť prezidenta na budúci týždeň. Podľa ústavy hlava štátu predstavuje národnú jednotu a má najmä reprezentačnú rolu, podobne ako český a slovenský prezident. Volí sa tajne a musí získať dve tretiny hlasov. Po prípadnom treťom kole hlasovania mu stačí absolútna väčšina. Na hlasovaní sú zúčastňujú aj delegáti z regiónov.