Potrat by mal byť základným právom v EÚ, povedal v prelomovom prejave Macron v europarlamente

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pléne Európskeho parlamentu, 19. januára 2022 v Štrasburgu. Foto: TASR/AP

Macron v europarlamente predstavoval priority polročného francúzskeho predsedníctva v Rade EÚ, ktoré sa začalo v januári. Podľa očakávaní hovoril o udržaní dobrých vzťahov so Spojeným kráľovstvom, európskej obrane a dialógu s Ruskom. Rovnako podporil uhlíkové clo a ochranu klímy. Tú by chcel spolu s právom na potrat zaradiť na listinu základných práv EÚ.

Francúzsky prezident predniesol dlho očakávaný prejav. Predstavil priority počas európskeho predsedníctva a zároveň využil menej ako tri mesiace pred prezidentskými voľbami priestor na prezentáciu názorov na niektoré témy.

Venoval sa primárne demokracii či obrane, vyjadril sa však aj ku klimatickej zmene či digitalizácii. Oproti očakávaným témam prekvapila požiadavka na úpravu Charty základných práv Európskej únie.

Potrat a ochrana klímy ako základné práva

„Musíme aktualizovať Chartu, aby jednoznačnejšie uznala právo na umelý potrat a ochranu klímy,“ vyhlásil Macron s tým, že Únia musí presadzovať „liberálnu demokraciu, právny štát a európske hodnoty“.

Sľubuje uhlíkové clo, ktorým chce zabrániť, aby európske firmy dbajúce na environmentálne opatrenie neboli v nevýhode oproti svetovým výrobcom. Podľa jeho ministra pre európske záležitosti Clémenta Beauna s krokom súhlasí aj Nemecko.

„Európa je kontinent, ktorý si ako prvý stanovil najambicióznejšie ciele na planéte, a to dosiahnutie uhlíkovej neutrality v roku 2050. Teraz musíme prejsť od zámerov k činom,“ povedal Macron europoslancom.

V tejto súvislosti zdôraznil nevyhnutnosť transformácie priemyslu a investícií do nových technológií, potrebu zastavenia odlesňovania a podporu ochrane biodiverzity.

Rusko a obrana

Podľa očakávaní sa vyjadril za posilnenie obrannej autonómie EÚ, ale zároveň za komunikáciu s Ruskom, ktorú presadzuje dlhodobo. „Bezpečnosť Európy vyžaduje, aby bola strategicky vyzbrojená a stala sa mierovou mocnosťou udržiavajúcou dialóg s Ruskom.“

Podporil tiež snahy o reformu Schengenského priestoru. „Musíme chrániť naše vonkajšie hranice. Musíme budovať partnerstvá s tranzitnými krajinami v záujme boja proti pašeráckym sieťam a zefektívniť našu návratovú politiku,“ vyhlásil Macron, ktorého cituje portál France24.

Kritika Poľska a Maďarska, viac právomocí pre europarlament

V rámci francúzskeho predsedníctva v Rade EÚ chce Macron presadzovať aj právo legislatívnej iniciatívy pre Európsky parlament, čo podľa jeho slov podporí aj Nemecko. V súčasnosti má túto právomoc len Európska komisia.

Macron vo svojom prejave zdôraznil význam dodržiavania princípov právneho štátu. Kritizoval Poľsko a Maďarsko, ktoré v tejto súvislosti majú s EÚ dlhodobé spory. „Koniec právneho štátu znamená vládu svojvôle, koniec právneho štátu signalizuje návrat k autoritárskym režimom.“

Británia, Balkán a Afrika

Únia má podľa neho dlhodobo dobrý vzťah so Spojeným kráľovstvom, ale pre brexit ho poznamenalo napätie. „Únia a Británia sa musia vrátiť na cestu vzájomnej dôvery. Buďme tvrdí a vecní v tom, že dohody sa musia dodržiavať, iba tak môžeme zostať priateľmi,“ uviedol.

Podporil rozširovanie EÚ o štáty západného Balkánu. Apeloval na únijných kolegov, aby sa spolu pokúsili dať balkánskym ašpirantom na členstvo reálne termíny a podmienky na vstup do EÚ.

Podobne vyzval na novú formu partnerstva s africkými štátmi, čo je blízke najmä prioritám francúzskej zahraničnej politiky. Na tému africko-európskej spolupráce chystá Francúzsko počas predsedníctva konferenciu.

Napriek tomu, že témy francúzskeho predsedníctva a jeho predvolebnej kampane sa do veľkej miery prekrývajú, odmietol, že predsedanie zneužíval. Reagoval tým na námietky opozičných kritikov doma aj od francúzskych europoslancov, napríklad od lídra Národného zhromaždenia Jordana Bardellu.

Ďalšie články od Juraj Hajko
Ďalšie články
Ničivé ruské rakety Sarmat vyrábajú aj stroje českých podnikov. Firmy ich vraj dodali ešte pred anexiou Krymu

Ničivé ruské rakety Sarmat vyrábajú aj stroje českých podnikov. Firmy ich vraj dodali ešte pred anexiou Krymu

Sibírska továreň v meste Krasnojarsk vyrába podľa Kremľa rakety schopné zasiahnuť akýkoľvek cieľ na Zemi. Tieto medzikontinentálne rakety schopné niesť jadrové hlavice majú názov Sarmat. Produkcia v továrni sa uskutočňuje aj za pomoci českých strojov. Výrobca tvrdí, že ich závodu, ktorého ešte v lete oficiálne uvádzal ako partnera, doviezol ešte pred rokom 2014, teda pred anexiou Krymu.