Čo prezidentku ECB Christine Lagardovú k jej výroku primalo? Vyšli totiž nové čísla o spotrebiteľskej inflácii v eurozóne. Rast indexu spotrebiteľských cien, takzvaný CPI index, bol za december potvrdený na 0,4 percentách medzimesačne a na 5,0 percentách medziročne. Jadrový index bol potvrdený na 2,6 percenta medziročne. A Lagardová sa domnieva, že už poľavujú hlavné dôvody, ktoré k rastu cien prispievajú, teda predovšetkým drahé energie a problémy v dodávateľských reťazcoch.
S miernym zlepšením vzťahov v dodávateľských reťazcoch sa súhlasiť dá, aj keď všetci vieme, že s čipmi to veľká sláva stále nie je. Horšia ale je tá druhá časť, energia. A tu je enormná súvislosť so zelenou politikou.
Tri hlavné príčiny
Pokiaľ pôjdeme ešte viac do hĺbky, zistíme, že príčiny energetickej krízy sú dve až tri. Prvým dôvodom je Green New Deal, teda zelená európska politika.
Druhou príčinou je covid. Lepšie povedané nie covid ako taký, ale štátna regulácia, ktorá s koronavírusom súvisela nielen u nás, ale po celom svete.
Tretím dôvodom, ktorý však do určitej miery splýva s druhým, je rozkolísanosť hrubého domáceho produktu. Samozrejme, prepad HDP výrazne súvisí s anticovidovými opatreniami. Avšak vzhľadom na to, že recesia prichádzala už v závere roku 2019 (a nebola teda poplatná len covidu, ale prišla by aj bez neho, len by nebola taká hlboká), vydeľujem tento fakt ako samostatnú príčinu.
Nestabilné obnoviteľné zdroje
Symbolom zelenej politiky sa stali elektroautá. Ak by sme dnes hypoteticky stopercentne prešli na elektroautá, doma si nerozsvietime, pretože jednoducho vyrobená elektrina nebude stačiť. Museli by sme totiž – od oka – zdvojnásobiť množstvo elektriny dodávanej do siete. Ale div sa svet. Európska komisia túži po tom, aby bola novovyrobená elektrina iba z obnoviteľných zdrojov. Lenže tie sú nestabilné.
Dokážu teda obnoviteľné zdroje plnohodnotne nahradiť „tradičné“ zdroje elektriny?
Zásadným problémom je to, že nikdy neexistovala relevantná štúdia uskutočniteľnosti, ktorá by hovorila, že ak uzavrieme uhoľnú alebo jadrovú elektráreň s výkonom X terawatthodín, musí byť nahradená obnoviteľnými zdrojmi s výkonom Y terawatthodín. Minulý rok totiž naplno ukázal, že nestačí, aby sa X = Y. Výkon obnoviteľných zdrojov musí byť výrazne vyšší pre nestabilitu ich dodávok v čase.
Nebol ani dostatok plynu
Vlani doplatili obnoviteľné zdroje na to, že rýchlosť vetra v Severnom mori bola najnižšia za posledných dvadsať rokov, a veterné turbíny preto nedokázali vyrábať naplno. Navyše, leto nebolo natoľko slnečné, aby nemecké solárne parky dodali dostatok elektriny. Navyše sa nepodarilo tieto výpadky dohnať ani väčšou výrobou elektriny z plynu. Zásoby zemného plynu boli totiž po neobvykle chladnej zime najnižšie za viac ako dekádu. Nórsko pritom pristúpilo k odstávkam pre údržbu, čo znamená dodávky plynu v podpriemerných objemoch. Z Ruska pritečie viac plynu, až keď dá Európa zelenú nedávno dostavanému plynovodu Nord Stream 2.
A to sa ukázalo ako celkom zásadný problém. Aby sme spotrebovali, dajme tomu, jednu megawatthodinu z nových zdrojov, musíme mať k dispozícii nie jednu, ale dve megawatthodiny príkonu z obnoviteľných zdrojov pre ich nestabilitu. Takže to už by znamenalo nie zdvojnásobenie, ale zoštvornásobenie príkonu. Pritom pre zelenú politiku vypíname stabilné klasické zdroje a nenahradzujeme ich dostatočne rýchlo novými zdrojmi, takže príkon rozhodne nepribúda a už vôbec nie stabilný.
Práve toto je hlavným dôvodom energetickej krízy a prudkého rastu cien energií. Takže predpoklad, že energia dlhodobo zlacnie, je vedľa ako tá jedľa. Čím rýchlejšie sa budú staré, klasické a stabilné zdroje vypínať, tým rýchlejšie bude energia zdražovať.
Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.