Počet Maďarov na Slovensku dlhodobo klesá. Maďarskí politici z toho začínajú byť nervózni

K maďarskej národnosti sa v sčítaní obyvateľstva z minulého roka prihlásilo viac ako 422-tisíc ľudí (7,8 percenta). V porovnaní s predchádzajúcim cenzom spred dekády je to zhruba o 36-tisíc osôb menej. Treba však dodať, že vo vlaňajšom sčítaní sa prvýkrát zisťovala aj takzvaná ďalšia národnosť, ktorú vyplnilo 18 percent osôb. K maďarskej národnosti sa v nej prihlásilo ďalších zhruba 34-tisíc ľudí.

Odborná garantka sčítania 2021 Ľudmila Ivančíková priblížila, že maďarská menšina má najväčšie, 21- až 22-percentné zastúpenie v Nitrianskom a Trnavskom kraji, v Banskobystrickom kraji 11-percentné zastúpenie a medzi obyvateľmi Košického kraja sa k nej hlási 8,5 percenta obyvateľov.

Úbytok obyvateľov maďarskej národnosti na našom území však vidieť najmä v dlhšom časovom rade. Ak si zoberieme prvé ponovembrové sčítanie z roku 1991, v ňom sa k tejto národnosti prihlásilo ešte 567-tisíc osôb, čo vtedy tvorilo 10,5 percenta obyvateľov Slovenskej republiky. Za tridsať rokov sa tak znížil počet slovenských Maďarov až o 145-tisíc.

Karty miešajú aj Rómovia

Okrem niektorých ďalších demografických faktorov závisia tieto čísla aj od toho, k akej národnosti sa v sčítaní hlásia príslušníci rómskej minority. Pretože okrem rómskej národnosti sa časť z nich hlási k maďarskej (najmä tí, ktorí obývajú južné oblasti Slovenska a hovoria prevažne po maďarsky) a značný počet tiež k slovenskej národnosti.

V ponovembrových sčítaniach sa totiž potvrdil vzostupný trend ľudí, ktorí sa hlásili k rómskej národnosti. K ich poklesu prišlo až vo vlaňajšom cenze, v ktorom sa k rómskej národnosti prihlásilo vyše 67-tisíc osôb (1,2 percenta populácie), čo je zhruba o 38-tisíc menej ako v roku 2011. Na druhej strane si ako ďalšiu národnosť uviedlo minulý rok práve rómsku až takmer 89-tisíc obyvateľov Slovenska. Ak spočítame tieto dva údaje, dospejeme k číslu 156-tisíc ľudí, ktorí sa v „prvom či druhom slede“ hlásia k rómskej národnosti. Z relevantných prieskumov však vyplýva, že na Slovensku žije v súčasnosti viac ako 400-tisíc Rómov.

Predchádzajúce tvrdenia dosvedčuje aj splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ján Hero, ktorý na sociálnej sieti napísal, že zistenia vlaňajšieho sčítania neodrážajú reálne počty rómskej komunity na Slovensku. Odvolal sa na prieskum Atlasu rómskych komunít i odhady samospráv, ktoré predpokladajú počet Rómov na úrovni 450-tisíc. Poukázal na to, že údaje zo sčítania hovoria o počte obyvateľov SR, ktorí sa prihlásili dobrovoľne k rómskej národnosti. Výrazný rozpor v číslach medzi kvalifikovaným odhadom a údajmi z cenzu pripisuje strachu pred diskrimináciou a negatívnymi stereotypmi o Rómoch.

Nesúlad medzi maďarskou národnosťou a materinským jazykom

Zaujímavý je aj fakt, že kým maďarskú národnosť si v roku 2021 v sčítaní uviedlo 7,8 percenta populácie (422-tisíc ľudí), k maďarčine ako k svojmu materinskému jazyku sa v sčítaní priznáva až 8,5 percenta občanov, čo je 462-tisíc osôb. V podstate to zodpovedá súčtu ľudí, ktorí sa prihlásili k maďarskej národnosti ako k svojej prvej i druhej voľbe.

Aj tento počet však postupne klesá. Kým ešte v roku 2001 si maďarčinu ako materinský jazyk do sčítacích hárkov zapísalo 10,7 percenta obyvateľov Slovenskej republiky, o desať rokov neskôr kleslo toto číslo na 9,4 percenta.

Zápas medzi liberálmi a konzervatívcami

Šéfredaktor portálu Körkép.sk Zsolt Király v reakcii na prvé výsledky sčítania pre Štandard uviedol, že zverejnenie nových dát medzi Maďarmi žijúcimi na Slovensku okamžite odštartovalo diskusiu ohľadom interpretácie otázky o národnosti. Prvýkrát v histórii Slovenska mali totiž obyvatelia možnosť uviesť aj druhú národnosť. „Je to vlastne zápas liberálneho a národného, konzervatívneho videnia sveta. Kým György Gyimesi, respektíve SMK a Spolupatričnosť argumentovali zbytočnosťou druhej národnosti, liberáli z Mosta-Híd sa snažili presadiť svoje multietnické videnie sveta,“ podotkol Király.

Jeho slová potvrdzujú aj vyhlásenia politikov, ktorú zastupujú maďarskú menšinu na Slovensku. „Výsledky sčítania obyvateľov ukázali, že národnostná identita je len jedna,“ komentoval poslanec Národnej rady (NR) SR György Gyimesi (OľaNO), ktorý ešte pred spustením sčítania kritizoval možnosť uviesť dve národnosti. Myslí si, že dvojitá identita je pre Maďarov cudzím pojmom a sčítanie prinieslo pokles ľudí hlásiacich sa k maďarskej národnosti.

Poukázal tiež na problém s interpretáciou výsledkov. „Prezentované výsledky, ktoré sa týkajú materinského jazyka a národnosti, dali za pravdu nám, ktorí sme tvrdili, že dvojitá identita pre Maďarov žijúcich na Slovensku neznamená nič. Je to pre nich cudzí pojem a celá táto snaha tých, ktorí sa snažili túto otázku vpašovať do hárkov bez akejkoľvek diskusie s príslušníkmi národnostných komunít, vyšla nazmar,“ povedal Gyimesi, ktorý zdôraznil, že Maďari žijúci na Slovensku dvojitú identitu odmietli.

Dvojitá národnosť a multietnicita je na Slovensku realitou, vláda by mala podnikať kroky reflektujúce túto skutočnosť. Uviedli to predstavitelia mimoparlamentnej maďarskej strany Aliancia. Šéf republikovej rady strany László Sólymos (Most-Híd) na rozdiel od Gyimesiho víta, že sa v sčítaní umožnilo prihlásiť sa k druhej národnosti. Vláda má podľa strany pristupovať k výsledkom dvojitej národnosti kumulatívne.

Podľa Sólymosa sa potvrdilo opodstatnenie otázky o ďalšej národnosti. „Slovensko je multietnická krajina, v ktorej aj asimilačné trendy môžeme zastaviť len spoločne. Vďaka nám je táto krajina pestrejšia, bohatšia a dúfam, že aj viac tolerantná,“ konštatoval.

Podobný názor má aj splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Bukovszky (nominant Mosta-Híd). „Sčítanie obyvateľstva 2021 znovu potvrdilo, že Slovensko je multietnická krajina, v ktorej vedľa seba žije väčšinové slovenské obyvateľstvo a príslušníci národnostných menšín,“ pripomenul.

Splnomocnenec tiež zdôraznil, že politici a predstavitelia národnostných menšín musia brať do úvahy objektívne výsledky a začať s nimi pracovať. „Aby národnostnú politiku postavili na reálnych základoch s reálnymi cieľmi, v ktorých sa nájde každý príslušník národnostnej menšiny. Slovensko nesmie zabudnúť na svoje vzácne a pestré kultúrne a jazykové bohatstvo.“ Za potrebné považuje Bukovszky porozumieť cieľom a potrebám národnostných menšín, a tak pomáhať zachovaniu bohatej identity Slovenska.

Bude pracovná skupina?

To, že ľudia mohli pri sčítaní označiť dve národnosti, môže podľa strany Aliancia skomplikovať porovnanie výsledkov. Bude preto zdôrazňovať vláde, aby údaje o národnostiach brala kumulovane. „Je to veľmi dôležité z pohľadu komunít. Na základe týchto čísel sú priznávané práva a miera podpory rôznych komunít,“ uviedol predseda Aliancie Krisztián Forró (SMK).

Na túto nejednoznačnosť upozornil aj šéfredaktor portálu Körkép.sk Király. Ako povedal, výsledkom toho všetkého je chaos okolo čísel, respektíve počtu Maďarov. „Zatiaľ chýba jasná legislatíva, ktorá by jednoznačne určila, či je možné považovať za Maďara, Rusína, Róma aj toho, kto túto svoju národnosť uviedol len ako druhú možnosť. Vyriešiť to má pracovná skupina pod splnomocnencom vlády SR pre národnostné menšiny.

Splnomocnenec Bukovszky pripomenul uznesenie Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny, podľa ktorého má zriadiť pracovnú skupinu na vypracovanie interpretačných rámcov údajov, ktoré sa v sčítaní týkajú národnosti, ďalšej národnosti a materinského jazyka obyvateľov. Členmi komisie majú byť zástupcovia menšín, ústredných štátnych orgánov i predstavitelia Štatistického úradu SR.

Štatistický úrad sa vyhýba interpretácii, zdôraznil v tejto súvislosti Király. „Posledná oficiálne dostupná informácia o spomínanej pracovnej skupine hovorí o tom, že splnomocnenec ju dostal za úlohu zriadiť. Avšak to, za akých podmienok a koho môže nominovať, nie je známe. Kto teda bude rozhodovať o interpretácii výsledkov, zatiaľ nevieme, ani na základe čoho,“ prízvukoval Király.

Gyimesi chce zmenu volebného zákona a dokonca aj Ústavy

Vo svojich úvahách ide ešte ďalej poslanec vládneho hnutia OĽaNO Gyimesi. Uviedol, že v súčasnosti v koalícii prebiehajú debaty o možnosti zmeny volebného zákona, na základe ktorého by bolo možné znížiť kvórum pre vstup maďarských politických strán do NR SR zo súčasných piatich percent na tri percentá. „Vidíme totiž, v akej kondícii sú dnes maďarské politické strany, a je pri tom dôležité, aby mali v parlamente zastúpenie aj predstavitelia maďarskej národnosti,“ vysvetlil.

Druhým spôsobom, o ktorom koalícia rokuje, je podľa neho snaha zvýšiť počet volebných obvodov na dvanásť. Riešením by podľa Gyimesiho bolo aj rozšírenie vysielacieho času v materinskom jazyku v RTVS pre komunity, čo je tiež predmetom rokovaní.

Sčítanie, ako zdôraznil, ukázalo aj výrazný pokles pri používaní menšinového jazyka ako materinského. Chce, aby sa rozširovala dvojjazyčnosť napríklad na energetické spoločnosti, teda podniky, ktoré dodávajú vodu či elektrinu.

Gyimesi konštatoval aj to, že Slovenská republika nie je len národným štátom Slovákov, keďže 83,8 percenta je Slovákov. Preambula Ústavy SR podľa neho nehovorí pravdu, keď je v nej uvedené „my národ slovenský“. „Mali by sme sa zamyslieť, či táto formulácia obstojí,“ uviedol.

Na čo má sčítanie vplyv

Počet obyvateľov maďarskej i ďalších národnosti, ktorý vyplynul zo sčítania obyvateľov, má pritom vplyv na viaceré oblasti života spoločnosti. Na niektoré rozhodnutia sú však potrebné podrobnejšie výsledky sčítania, ktoré siahajú až na úroveň obcí. Štatistický úrad ich bude zverejňovať postupne.

Azda najznámejší je takzvaný tabuľový zákon o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín. Na jeho základe vydáva vláda svojím nariadením zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 percent obyvateľstva. Podľa predchádzajúceho sčítania obyvateľov v roku 2011 sa dvojjazyčné označovanie týka viac ako piatich stoviek obcí s aspoň pätinovým podielom obyvateľov maďarskej národnosti. Nárok na dvojjazyčné tabule majú aj príslušníci ukrajinskej, rusínskej, rómskej či nemeckej národnostnej menšiny.

Dekádny cenzus obyvateľov má vplyv aj na počet úradov, kde sa používa jazyk menšiny v písomnom úradnom styku. Legislatívna norma hovorí o tom, že občania SR, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine a majú trvalý pobyt v danej obci, majú právo v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny. Podmienkou je, že v príslušnej obci musia podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach tvoriť najmenej 15 percent obyvateľov. Na Slovensku sa tak v písomnom úradnom styku používa okrem maďarského jazyka aj rusínsky, rómsky, ukrajinský či nemecký jazyk. Počet týchto obcí týkajúcich sa obyvateľov maďarskej národnosti tiež prevyšuje päťsto.

Celkový počet obyvateľov inej národnosti vyplývajúci zo sčítania má napríklad dosah aj na rozdeľovanie prostriedkov z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Táto verejnoprávna inštitúcia disponovala v roku 2021 sumou 7,6 milióna eur na podporu projektov kultúry trinástich na Slovensku oficiálne uznaných národnostných menšín. Ako upozorňuje Király, prostriedky z neho sa jednotlivým národnostiam prideľujú podľa ich početnosti.

(im, tasr, sita)