Prirodzené prekonanie ochorenia COVID-19 sa prakticky od začiatku pandémie považuje za najúčinnejší spôsob získania silnej imunity. V prospech tohto tvrdenia hrá nielen prostý fakt, že do nemocníc sa dostáva minimum osôb, ktoré sa v minulosti koronavírusom infikovali a vyliečili sa, ale aj početné štúdie z rôznych kútov sveta.
Už pred rokom štúdia britskej vládnej zdravotnej agentúry Public Health England (PHE) ukázala, že opätovná nákaza koronavírusom u ľudí, ktorí už covid prekonali a vytvorili si protilátky, je veľmi zriedkavá. Zo 6 614 ľudí, prevažne britských zdravotníkov, ktorí sa medzi 18. júnom a 24. novembrom 2020 zúčastnili na štúdii, sa ich znovu nakazilo len 44.
Pred zhruba polrokom zase zarezonovali nerecenzované zistenia izraelských vedcov. Podľa ich výskumu osoby, ktorým boli podané dve dávky očkovacej látky od konzorcia Pfizer/BioNTech mali takmer šesťkrát väčšiu pravdepodobnosť nakaziť sa variantom delta a sedemkrát väčšiu pravdepodobnosť symptomatického ochorenia ako tí, čo sa z ochorenia zotavili.
Do tretice, hygienici z amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) pred niekoľkými dňami na základe dát z Kalifornie a New Yorku potvrdili, že prekonanie covidu chránilo pred delta variantom lepšie ako očkovanie.
Čím je tento rozdiel spôsobený? Ako v nedávnom rozhovore pre Štandard vysvetlil imunológ Jiří Šinkora, pri skutočnom strete s vírusom sa ľuďom vytvoria aj slizničné IgA protilátky, ktoré efektívnejšie bránia vírusu uchytiť sa na sliznici nosa. Práve tá je vstupnou bránou vírusu do tela.
Náš štát získanie prirodzenej imunity po prekonaní covidu a priori uznáva, čoho dôkazom je samotná existencia režimu OP, hoci pravdou je, že nedávno koketoval so skrátením uznávania prekonania na iba 90 dní. Napokon návrh dohoda konzília odborníkov a rezortu zdravotníctva zastavila a zostalo pôvodných 180 dní.
V slovenskom covidovom poriadku však existuje zvláštna výnimka, keď sa na prekonanie nehľadí a štát uznáva iba povakcinačnú imunitu, aj keď vedecké poznatky by ospravedlňovali skôr opačný postup. Táto výnimka pritom priamo diskriminuje stovky tisíc občanov.
Samostatný režim O?
Reč je o podmienkach návratu na Slovensko, presnejšie o nevyhnutnosti absolvovania karantény a jej podmienkach po príchode zo zahraničia.
Štát v tomto ohľade vo všeobecnosti rozoznáva iba dve skupiny: zaočkované a nezaočkované osoby. Hoci majú obe povinnosť vyplniť (ideálne ešte pred odchodom do zahraničia) formulár eHranica, tam sa paralely končia.
Zaočkovaní po vstupe na územie SR nemajú nariadenú karanténu. Naopak, nezaočkovaná osoba (aj prekonavšia) je po príchode povinná zostať v karanténe, ktorá sa pri bezpríznakovom priebehu končí dovŕšením desiateho dňa. Karanténu je ale možné ukončiť negatívnym výsledkom RT-PCR testu, ktorý je možné vykonať najskôr na piaty deň.
Pre úplnosť doplňme, že štát prekonanie choroby čiastočne zohľadňuje. Za zaočkovanú osobu totiž považuje aj tú, ktorá je "najmenej 14 dní po aplikácii prvej dávky vakcíny, ak bola podaná v intervale do 180 dní od prekonania ochorenia COVID-19".
Toto nerovné zaobchádzanie môže s blížiacim sa termínom rezervovania letných dovoleniek spôsobiť problémy najmä rekreantom, ktorí síce koronavírus prekonali a sú spoľahlivo chránení, ale aj tak ich čaká karanténa. Budú si musieť tým pádom voľno z práce natiahnuť zhruba o ďalší týždeň, až do absolvovania testu s negatívnym výsledkom.
Nie vždy to tak bolo
Kuriozitou je, že tento režim je platný aj v časoch prevládajúceho variantu omikron, ktorý má schopnosť ľahšie obísť povakcinačnú imunitu, čo je dobre vedecky zdokumentované. Rovnaké tvrdenie na imunitu získanú prekonaním aplikovať stále nemožno.
Prekonanie ochorenia pritom štát v minulosti plne uznával. „Vďaka mojej pripomienke sa konzílium rozhodlo schváliť výnimku pre osoby, ktoré v období posledných troch mesiacov prekonali ochorenie COVID-19. Tí totiž nepredstavujú epidemiologické riziko pre iné osoby. Inak povedané, s potvrdením od lekára na území SR, že ste ochorenie prekonali, budete môcť cestovať bez preukazovania sa negatívnym testom,“ chválil sa na jeseň 2020 štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus.
Štandard oslovil so žiadosťou o zdôvodnenie súčasného stavu rezort zdravotníctva. Rovnako nás zaujímalo, či sa jeho prehodnotením ministerstvo plánuje zaoberať. Na naše otázky ani po opätovnej žiadosti nikto nereagoval.
Režim na hraniciach má viacero špecifík s ohľadom na dôvod vycestovania, zahraničnú cieľovú destináciu, vek, zvolený spôsob dopravy a podobne. Bližšie informácie ponúka stránka Ministerstva zahraničných vecí SR tu a tu.