Protiamerickosť slovenských politikov sa začína a končí v opozícii

Slovenská politika má od akejkoľvek konštruktívnej spolupráce opozície a koalície na kilometre ďaleko. Parlamentná kultúra skôr velí využiť každú príležitosť na démonizovanie krokov súpera a jeho samotného.

Vynikajúcou príležitosťou na pošpinenie druhej strany je aj súčasná polemika okolo obrannej dohody so Spojenými štátmi.

Duo strán Smer a Hlas preto aktuálne šikovne nasadilo masky obrovského rozhorčenia, vyzýva ministrov na demisiu, organizuje protesty pred sídlom prezidentky, šermuje referendami a precvičuje si frázy o servilite voči USA.

Vládny štvorlístok na čele s OĽaNO im zase oponuje tvrdením, že to boli práve oni, kto započal kolotoč rokovaní o dohode, ktorá mala rovnaký charakter ako súčasná zmluva, a že vlastne všetko je dôsledkom toho, že Slovensko počas vlády Smeru kúpilo drahé americké stíhačky F-16.

A majú pravdu. Nebyť iniciatívy SNS, ktorá zmluvu pôvodne takisto podporovala, Lajčákovo krídlo by s vysokou pravdepodobnosťou dokument dotiahlo do konca a na letiskách na Sliači a pri Malackách by v zmysle znenia toľko kritizovanej obrannej zmluvy už dva roky pôsobili americkí vojaci.

Zo strany Smeru by pritom nešlo o žiaden neočakávaný krok. Spomeňme si na Kaliňákove prijatie väzňov z Guantánama a vôbec dlhodobú neochvejnú podporu NATO. Američanom sa Fico dokázal postaviť iba raz, pri Iraku.

Poukazovanie na pokrytectvo Smeru je, samozrejme, správne. Správna už ale nie je neschopnosť koalície priznať si, že jej kľúčoví predstavitelia tiež v krátkom čase spravili rovnaký názorový premet.

Dobre to ilustruje záznam z tlačovky z roku 2019. „Viem dopredu povedať, že ak naše hnutie bude súčasťou budúcej koalície, nehrozí, že na Slovensku bude vybudovaná akákoľvek vojenská základňa bez toho, aby o tom nie že rozhodla vláda, ale aby o tom rozhodli ľudia v celonárodnom alebo teda celoštátnom referende,“ vravel šéf OĽaNO Igor Matovič po boku Jaroslava Naďa.

Mimochodom, Matovič, prvý muž suverénne najsilnejšej koaličnej strany, v roku 2019 pred eurovoľbami obvinil USA z toho, že „USA šíria demokraciu dynamitom“. Napriek tomu s nimi jeho vláda (formálne Hegerova) uzatvára armádnu zmluvu.

Z vyššie uvedených riadkov možno odvodiť dva hlavné závery.

Po prvé, jedni aj druhí si nemajú čo vyčítať. Po druhé, slovenskí politici sú protiamerickí predovšetkým vtedy, keď sú v opozícii. Po vstupe do vlády, zdá sa, preváži konformita alebo, ak chcete, poslušnosť voči veľmoci.

Nie je ťažké domyslieť si, prečo príležitostný antiamerikanizmus slovenskí politici bez vládnej zodpovednosti využívajú. Podľa rok a pol starého prieskumu až polovica Slovákov verí, že ich hodnoty sú ohrozované Západom. Viac ako polovica (53 percent) respondentov vníma Spojené štáty americké rovno ako hrozbu.

„Prieskum ukazuje, že z krajín doň zapojených je protiamerický sentiment najsilnejší práve na Slovensku. Rusko v rovnakom svetle vníma 26 percent ľudí,“ komentuje zistenia organizácie Globsec.

K podobným výsledkom by sme sa iste dopracovali aj pri pohľade na iné zdroje. Za zázračným názorovým prerodom našich mocenských elít teda netreba hľadať nič iné ako snahu naladiť sa na frekvenciu väčšiny voličov. Problém príde, keď sa potom dostanú do vlády.

Ale nie je to nič nové pod slnkom. Opäť pripomenuli, že konzistentnosť a pevné hodnotové ukotvenie sa v slovenskej politike príliš nenosí.