Voľba nie je medzi životmi a peniazmi. Rok, keď politici ignorovali ekonómov

Rok 2020 priniesol mnohé poučenia. V extrémnych situáciách sa výraznejšie ukazujú charakteristiky, ktoré inak unikajú našej pozornosti. O jednotlivcoch to platí rovnako ako o inštitúciách. V oblasti politiky nám čínsky koronavírus ukázal, akým spôsobom sa v našej spoločnosti prijímajú rozhodnutia ohľadom spoločného dobra. Odborné argumenty, pokiaľ sa vôbec v politickej debate objavujú, do nej vstupujú selektívne a často len ako podpora vopred pripravených záverov politikov.

Na jar sa zdalo, že pod vplyvom mediálnej hystérie politici odovzdávajú vládu do rúk odborníkov – epidemiológov, a názory z iných disciplín sa vylúčia ako nekompetentné. Ekonómovia, ktorí od začiatku upozorňovali na náklady uplatňovaných opatrení, sa vykresľovali ako cynici ochotní obetovať ľudské životy pre peniaze. To je však falošná predstava.

Dovolím si zopakovať slová, ktoré som napísal začiatkom apríla pre denník Postoj: Ani v dobe epidémie nie je jediným cieľom spoločnosti poraziť vírus a zachrániť ľudí pred smrťou na následky tejto nákazy. A hoci sú epidemiológovia nepochybne v najlepšej pozícii poradiť nám v boji proti infekciám, v iných oblastiach odborníkmi nie sú.

Ekonomický pohľad je dôležitý

Úlohou ekonómie je ukazovať, aké sú alternatívy a čo musíme na dosiahnutie svojich cieľov obetovať. Alebo aspoň poukazovať na fakt, že na dosiahnutie každého cieľa, sa musíme niečoho zrieknuť. Dobrý ekonóm je taký, ktorý predvída aj tie účinky našich rozhodnutí, ktoré nie sú na prvý pohľad zjavné.

Bohužiaľ, debata sa často zužovala na dve alternatívy – záchranu životov alebo nezodpovednú zábavu. Lenže opatrenia, ktoré sa prijímali v boji s pandémiou, neboli namierené proti zábave. Prinášali reálne škody reálnym ľuďom.

Voľba nie je medzi životmi a peniazmi, abstraktným hrubým domácim produktom či ziskom konkrétnych ľudí. Ekonómovia často hovoria o peniazoch, no oveľa častejšie hovoria o reálnych zdrojoch a peniaze im slúžia len na vyjadrenie ich hodnoty. A tieto zdroje často rozhodujú o zdraví i životoch a o kvalite života.

Opatrenia proti pandémii majú celkom konkrétne dopady. Nízke príjmy neznamenajú len menej darčekov pod vianočným stromčekom, ale tiež horšiu výživu, stres, problémy s bývaním, vyššie riziko alkoholizmu, ďalších závislostí a psychických i telesných chorôb. Zatvorené školy zhoršujú budúcnosť tisícov detí, najmä chudobných. Takto by sa dalo dlho pokračovať. Za každým chýbajúcim eurom si môžeme predstaviť dobrú vec, ktorá by sa s jeho pomocou dala vykonať.

Takmer nič z uvedeného nepatrí do kompetencie epidemiológov. Napriek tomu to boli napokon aj epidemiológovia, napríklad autori Barringtonskej deklarácie, ktorí na uvedené riziká upozorňovali.

Lenže v konečnom dôsledku rozhodujú politici. Ako sa ukázalo, aj epidemiológovia dostali priestor, len ak zastávali názory, ktoré sa hodili do aktuálnej politickej línie. Na Slovensku netreba tento problém bližšie rozvádzať.

Dve poučenia z čínskeho vírusu

Zdá sa, že politické rozhodovanie v demokraciách nie je nijako imúnne voči prvoplánovým, pudovým reakciám politikov. Skôr než racionálnu diskusiu a zvažovanie argumentov vidíme stresové reakcie typu útok alebo útek, pretavené do silných zásahov ovplyvňujúcich život spoločnosti. To všetko často bez skúmania dôsledkov a alternatív.

Nerobme si ilúzie, že politické rozhodovanie je v iných situáciách lepšie. Len nie je tak na očiach. Podnety a tlaky sú iné, ale kvalita rozhodnutí nie je podstatne odlišná. Odhalená povaha politického rozhodovania môže byť prvým poučením, ktoré priniesol čínsky vírus.

Druhé poučenie je optimistické. Hoci vlády zlyhávajú, môžeme sa spoľahnúť na vynaliezavosť ľudí, ktorá je nekonečným zdrojom spoločenského pokroku. V extrémnych situáciách sa prejavuje veľmi zreteľným spôsobom. Nejde len o nové vakcíny, ktoré majú skončiť pandémiu, ale o tisíce nových podnikateľských riešení, ktoré sa v tomto roku objavili.

Snáď v budúcom roku zažijeme menej vládnych zlyhaní a viac ovocia ľudského génia.