Prestaňme už hľadať nakazených bez príznakov

V Salóne magazínu Echo.24 diskutovali traja imunológovia. Profesorka Martina Koziar Vašáková, námestníčka ministra zdravotníctva a prednostka pneumológie Thomayerovej nemocnice v Prahe, profesor Vojtěch Thon z centra Recetox Masarykovej univerzity v Brne, jeden zo zakladateľov českej imunológie Jaroslav Svoboda. A tiež riaditeľ Ústavu organickej chémie a biochémie Akadémie vied ČR Zdeněk Hostomský.

Čínsky koronavírus ovplyvňuje spoločnosť už dva roky. Kam sme sa za ten čas dostali?

Hostomský: V marci 2020 som vo svojom prvom vyjadrení v médiách k wuchanskému koronavírusu začal tým, že takých epidémií tu už v histórii bolo a ešte ich v budúcnosti bude veľa. Tak prečo sme si vybrali práve túto a nechali sme sa ňou tak ovplyvniť? Už vtedy som zdôrazňoval, že tam vidím tri aspekty. Ten prvý je, samozrejme, medicínsko-biologický. Druhý je spoločenský a politický. A tretí geopolitický. Úloha Číny. Zodpovednosť za zatajovanie informácií a rozšírenie vírusu. Ten biologický sa mi javil ako najmenej zaujímavý, už aj preto, že je úplne predvídateľný. Nákaza pôjde hore, vedci sa zmobilizujú. Veľa peňazí pôjde do vývoja liekov a vakcín. V 80. rokoch som mal ako výskumník priame skúsenosti s vírusom HIV, ktorý spôsobuje chorobu AIDS. To ma vedecky formovalo. Čakal som, že pri tejto epidémii to bude veľmi podobné.

Vašáková: Ja som bola s vírusom SARS-CoV-2 konfrontovaná úplne zásadne a priamo. Nielen zo správ z médií a z vedeckých publikácií, ale aj tým, že naša klinika mala ako prvá v Českej republike pacienta s ťažkým priebehom covidu v marci 2020. Navyše došlo k nákaze personálu a úmrtiu zdravotnej sestričky. Potom už chodil jeden pacient za druhým a zomrela ešte jedna sanitárka. Už vtedy som vyhlásila, že sa vírusu páčime a že s nami dlho zostane.

Hostomský: Keby ste sa ma spýtali na začiatku v roku 2020: Viete si predstaviť, ako by tá epidémia mohla skončiť? Ja by som povedal: Musela by prísť mierna, nie príliš nebezpečná verzia vírusu. Taká, akým je dnes podľa všetkého omikron. Také sú zákonitosti evolučnej biológie. Spopularizoval ich evolučný biológ Richard Dawkins, ktorý napísal Sebecký gén. Vírusu ide o to, aby sa akýmkoľvek mechanizmom čo najviac rozšíril. Respiračné vírusy boli z evolučného hľadiska obrovský pokrok. Zistili, že najlepšie sa šíria nie fyzickým kontaktom, ale vzduchom.

Prečo spoločnosť reagovala takými bezprecedentnými reštrikciami, aké svet nezažil od španielskej chrípky po prvej svetovej vojne? Karantény, uzatváranie. Nebola jedným z hlavných dôvodov tá bezpríznakovosť mnohých nakazených? Nikto nevidel na prvý pohľad, kto je infekčný. Pri SARS, ktorý prišiel v roku 2002 a mal veľmi vysokú smrtnosť, okolo 10 až 15 percent, bolo na prvý pohľad vidieť, kto je nakazený. Mal príznaky, počnúc horúčkou.

Svoboda: Nebolo to celé veľké politikum? Nevyužili politici ten vírus na upevnenie moci nad ľuďmi?

Hostomský: Mám jednu hypotézu. Ten vírus bol oficiálne pomenovaný SARS-CoV-2. Je to reminiscencia na prvé SARS. Ten bol vysoko smrteľný. V niektorých krajinách, ako ste hovorili, mal smrtnosť až okolo 15 percent. Bol ale okamžite príznakový. Veľmi ľahko sa trasoval. Boli jasne zdokumentované prípady z Hongkongu, kde sa presne povedalo: Aha, on sa zišiel s týmto a ten potom šiel do hotela, kde stretol tohto. Ten SARS vtedy odišiel, pretože sa veľmi rozbehlo trasovanie a nakazení boli rýchlo izolovaní a vírus sa nemal kam šíriť a vytratil sa. Na základe týchto skúseností sa tu od začiatku začalo hovoriť o testovaní, trasovaní. Už ten sugestívny názov SARS-Cov-2 vyvolával v spoločnosti hrôzu. Očakávalo sa, že to bude ďalší smrtiaci zabijak SARS. Ranou pod pás v prípade tohto koronavírusu ale bolo, že kým sa prejavil, tak bol človek infekčný bez príznakov, a to viac ako týždeň. A mohol to nepozorovane roznášať.

Svoboda: My sme s profesorom Pavlom Kolářom napísali na prelome marca a apríla 2020 článok, ktorý vyvolal obrovský rozruch. Žiadne vakcíny, lieky, monoklonálne protilátky. Hovorili sme: Nechajme tomu voľný priebeh. Ľudia sa nejako prirodzene imunizujú a chránime cielene tie zraniteľné a rizikové skupiny. Vakcína je principiálne výzbrojou, cvičiskom, kde časť jedincov môže byť ľahko zranená, s prechodnou ujmou, preto, aby sa potom dobre chránili v reálnom boji a nezomreli a nestali sa mrzákmi, invalidmi.

V tom čase už bolo pomerne jasné, kto je rizikový a je covidom skutočne ohrozený.

Svoboda: Zožali sme za to strašnú kritiku. Osočenie, že sme dezinformátori. Potom prišli vakcíny. Najskôr ma nadchli. Hovoril som si: Je to šikovný princíp, že si bunka ten spike vyrobí sama. No áno, vyrobí sama. Lenže kam sa to všade v tele dostane. Keby sa očkovalo do kože, tak by to bola slizničná reakcia. Takto sa to ale tými mRNA vakcínami môže dostať prakticky všade v tele. Mám v ordinácii ľudí, ktorým som robil meranie lymfocytov dlhé roky. Urobil som to aj po prvej, druhej a tretej dávke vakcíny. A vidím, že úroveň tých T-lymfocytov, ktoré telo prirodzene chráni, to je tá bunková imunita, s každou dávkou vakcíny klesá.

Opakované dávky vakcíny im oslabili prirodzenú bunkovú imunitu?

Svoboda: Nielen prirodzenú imunitu, ale aj tú adaptívnu, ktorú pri vakcinácii predovšetkým využívame. Mám z toho, čo vidím v ordinácii, dojem, že desiata vakcinácia by už bola genocída imunity. Ľudia by týmto spôsobom stratili imunitu. Nehľadiac na to, že v tejto malej štúdii v imunologickej ambulancii sa u ľudí objavuje po vakcinácii množstvo autoprotilátok, ktoré nikdy predtým nemali.

Vašáková: Ako človek, ktorý od samého začiatku tých ľudí, ktorí bojujú s covidom, vidí a vidím celé rodiny, ktoré sú ťažko choré a väčšina z nich zomrie, nemôžem povedať len tak: Nechajme tomu voľný priebeh. To totiž znamená nechať napospas celú cieľovú skupinu covidu, teda nielen seniorov s komorbiditami, ale aj jedincov stredného veku s abdominálnou obezitou, hypertenziou, cukrovkou, onkologických a transplantovaných pacientov. Neviem si predstaviť, ako selektívne chrániť takúto veľkú skupinu.

Omikron je naozaj miernejší. Už v tom vieme chodiť, máme zaočkovanú väčšinu populácie, máme preventívne lieky. Nedá sa len tak porovnávať, čo bolo pred účinnými liekmi a pred vakcináciou a teraz. Vďaka vyššej infekčnosti covidu je ale aj pri nižšej virulencii riziko pre neočkovaných stále vysoké. A my vidíme, že u neočkovaných jedincov stredného a staršieho veku sa môže vyvinúť rovnaký zápal pľúc ako u jedincov napadnutých deltou. Teda za mňa áno, ale až teraz sa dá povedať, aby sa všetci vhodní na vakcináciu zaočkovali a potom tomu nechajme voľný priebeh. Ale to b nejde bez a.

Hostomský: Životnosť tej mRNA, na ktorej stoja vakcíny Pfizer a Moderna, nie je veľmi dlhá. Je to asi štyri dni a potom sa prirodzenou cestou odbúrava. Líši sa to človek od človeka. Niekto má účinný ten takzvaný translačný mechanizmus. Vyrobí toho spike proteínu viac. Iný menej. Po prvých dvoch dávkach sa nič zlé nestane. Môže sa ale stať, ako hovorí pán doktor Svoboda, že keď sa neustále opakuje vakcinácia rovnakou očkovacou látkou, tak sa veľmi nevie, ako na to ten imunitný systém bude reagovať. Ako sa teda máme k vakcínam správať? Odporúčal som, že tá riziková populácia, ktorá sa očkovala začiatkom roku 2021, by si mala dať aj tretiu dávku. Aj keď tá bude účinne chrániť len asi desať týždňov, na ochranu pred vlnou omikronu to bude stačiť. Dáta ale ukazujú, že nie je nutné, aby si tretiu dávku dávali ľudia stredného veku a hlavne mladí. Ak nie sú z rizikovej kategórie.

Vašáková: Myslím, že je silné tvrdiť, že u každého jedinca klesá bunková imunita vakcináciou proti covidu. To by si určite vyžadovalo klinickú štúdiu. A museli by tam byť eliminované také zásadné faktory ako stres, porucha výživy, dysmikróbia pri používaní respirátora a iné faktory. Prosím, nediskreditujme vakcíny proti covidu. Je totiž evidentné, že najlepšie vzhľadom na skutočnú chorobnosť a mortalitu sú na tom štáty, ktoré majú vysokú zaočkovanosť vrátane tretej dávky. Aj na dátach z Českej republiky už vidíme, že tá tretia dávka bráni na sto percent proti ťažkému covidu a smrti a celkom zásadne aj proti nakazeniu.

Treba však dookola opakovať: Nie je až také dôležité, koľko vírusu koluje v populácii, ale koľko ľudí ťažko postihuje a zabíja. Vo svojej ambulancii nemám nikoho postihnutého nežiaducimi účinkami vakcíny. Zato mám veľa pacientov, a to aj veľmi mladých ľudí, postihnutých covidom, s takzvaným postcovidovým syndrómom, ktorým trpia aj mnoho mesiacov po prekonaní. Sú to hlavne pľúcne ťažkosti, ale aj srdcové vrátane dlhodobých arytmií, kožné, nervové, dlhotrvajúce únavy, depresie, straty čuchu a chuti. To, čo v organizme človeka urobí mRNA vakcína, je slabým odvarom proti tomu, ako s bunkami a tkanivami zatočí covid.

Hostomský: U detí to podľa mňa nie je potrebné. Pri každom lekárskom zákroku musíte zvážiť plusy a mínusy. U mladých sú plusy tretej dávky neisté. Im sa po nákaze s veľmi vysokou pravdepodobnosťou nič nestane, naopak sa im rozšíri ich imunitná ochrana. Tak prečo im máme dávať tretiu dávku? U staršieho človeka v ohrozenej kategórii je počítanie rizika úplne iné. On na covid môže umrieť. A ak bude mať nejaké dlhodobé následky po vakcíne osemdesiatnik, napríklad o desať rokov ako deväťdesiatnik? Tak nad tým rizikom už môžeme mávnuť rukou, benefity jednoznačne prevažujú. Keď to ale povolíte u dvanásťročného dieťaťa a o desať rokov, ani nie v dvadsaťpäťke, sa u neho nejaký dlhodobý účinok prejaví? Takému dieťaťu by som tretiu dávku vôbec nevnucoval.

Svoboda: Posledný medicínsky dodatok k vakcínam. S počtom dávok podľa množstva štúdií klesajú T-lymfocyty, bunková imunita. A už po druhej dávke, naopak, stúpajú autoprotilátky. Videl som aj ľudí, ktorým sa objavili protilátky proti štítnej žľaze, ktoré nikdy predtým nemali. Najčastejšie sú autoprotilátky proti orgánovo nešpecifickým antigénom ako u systémového lupusu či vaskulitídy. Týchto autoimunitných reakcií by som sa bál skoro najviac. Väčšina nežiaducich reakcií na vakcínu sú tie autoimunitné. Protilátky majú aj ľudia, ktorí to ani netušia. Nevieme, čo to urobí do budúcnosti. Či tie autoimunitné protilátky zmiznú, alebo nie. Ešte jedna poznámka k deťom. Nie je náhoda, že sa omikronom nakazujú práve ony. Majú ACE2 receptory len v horných dýchacích cestách, nikde inde. Omikron mieri na horné dýchacie cesty, takže sa prirodzene špecializuje na deti. Mám však v ambulancii pacientov, ktorí mali po každej vakcinácii mRNA niekoľko dní vysoké horúčky. Potom boli totálne vyčerpaní, mali kruté bolesti svalov a ich slabosť. Objavila sa u nich myokarditída, paralelne mnohopočetné vredy v žalúdku a dokonca aj autoimunitne podmienená anémia alebo relapsy roztrúsenej sklerózy u ľudí, ktorí mali niekoľkoročnú remisiu.

Vašáková: Áno, deti väčšinou nemajú závažnú chorobu. Časť z nich však áno. Z prvých štyroch vĺn vieme, že dvetisíc detí bolo chorých, dvesto dlhodobo na kyslíku a 16 zomrelo. Navyše u niektorých, kde covid nebol ani diagnostikovaný, sa následne vyvinul ťažký autoimunitný syndróm, pripomínajúci autoagresívne ochorenie. Takéto závažné následky po vakcíne určite vidieť nie sú.

To je presne to, čo tu tie dva roky chýba. Rozlišovanie podľa miery rizika. Politici chceli stále konať a rozhodovať plošne. Všetci sa zatvárajú v lockdowne, všetci sa očkujú. Z čoho tá plošnosť vychádza?

Hostomský: Celý svet sledoval, čo sa stalo koncom januára 2020 v Číne. Bez akýchkoľvek škrupulí uzavreli do karantény 60 miliónov ľudí v aglomerácii Wu-chan a jeho predmestiach. Pripomínalo to, ako keď sa v stredoveku zatĺkali v morových epidémiách dvere nakazených. Americký hlavný epidemiológ Anthony Fauci vtedy vyhlásil: Toto by, samozrejme, v západnom svete nebolo mysliteľné. Potom sa ten zatvárací štýl začal šíriť svetom. A to si zaslúži dôkladné preskúmanie od spoločenských vedcov. Náš ústav sa podieľa na financovaní spoločného výskumného projektu Ústavu súčasných dejín a ďalej potom Sociologického a Psychologického ústavu Akadémie vied na tému covid a jeho spoločenské dôsledky. Vedci budú cez najrôznejšie záznamy z dvoch rokov sledovať, ako sa menila spoločenská atmosféra. Od toho, čo sa môže stať len Číne a je nepredstaviteľné v západnej civilizácii.

Postupne sa ale zavádzali autoritatívne, nepovedali totalitné prístupy. Nastupuje to, čomu sa hovorí učiaca krivka. Vlády niečo nariadili a pozorovali, ako budú ľudia reagovať, a videli: Pozrite sa, oni to vzali. Tak pôjdeme ešte ďalej. Nasadíme rúška. Nesmiete toto a toto. Neviem presne, čo k tomu viedlo. Možno sme sledovali praktickú ukážku Mňačkovej knihy Ako chutí moc a zistili, že až príliš zvádza a korumpuje. Posúvame sa tými dvoma rokmi v čase a zrazu vidíme, ako demokratické vlády Západu jedna druhú predstihuje, ktorá bude prísnejšia. Akoby vôbec na ľuďoch nezáležalo. To, ako aj za súčasného stavu poznania variantu omikron v Rakúsku nariadia povinné očkovanie, mi pripadá až neuveriteľné.

Svoboda: Austrália a Rakúsko sú úplné extrémy.

Hostomský: Vakcíny zohrali minulý rok obrovskú úlohu a zachránili možno milióny životov. Bol to triumf vedy a farmaceutického priemyslu. Dnes už máme výhody množstva zhromaždených dát, takže vidíme nielen ich pozitíva, ale aj potenciálne negatíva. Označil by som ich za vakcíny prvej generácie, ktoré už svoju rolu v podstate dohrávajú. Takže keď to odznieva a veda a farmaceutické firmy pracujú na ďalších pokročilých vakcínach vrátane tých slizničných, tak nedáva veľmi zmysel, že niektoré krajiny na čele s Rakúskom tlačia na povinné očkovanie vakcínami prvej generácie.

Svoboda: Omikron je vo svojej podstate prírodná slizničná vakcína, zdegenerovaný vírus, ktorý ale indukuje imunitu proti všetkým koronavírusom.

Thon: Omikron teraz zaisťuje časovú synchronizáciu pandémie naprieč štátmi v Európe i medzi kontinentmi. To je veľmi dôležité. Nepodarilo sa to zabezpečiť v rámci spolupráce štátov na úrovni OSN alebo Svetovej zdravotníckej organizácie. Tým dochádzalo k postupnému odovzdávaniu štafety. Jeden štát sa dostal cez svoju vlnu a fakticky ju odovzdal druhému štátu. Teraz prichádza prirodzený oslabený variant vírusu omikron. Nenapáda pľúca tak, aby ich ničil tým, že sa v nich budú vytvárať mnohobunkové útvary. Tým pádom omikron postupuje druhou formou do vnútra buniek. Dostáva sa do horných dýchacích ciest, ktoré potom vytvárajú slizničnú imunitnú odpoveď. Tak sa náš organizmus veľmi účinne bráni, ako keby sme dostali slizničnú vakcínu.

Prečo sa od začiatku rozbehla tá plošnosť bez výnimiek?

Svoboda: Keď sú vo funkcii, tak zrazu trošku zblbnú. Človek sa pre nich stane prostriedkom, nie cieľom, čo vedie do katastrofy, ako zdôraznil Immanuel Kant.

Vy ste hovorili od začiatku roku 2020 o tom, že je potrebné chrániť rizikové skupiny a ostatných nechať normálne žiť. Prečo sa to nikdy nestalo?

Hostomský: Ja som signatár Great Barrington Declaration, kde sa v petícii významných vedcov už v roku 2020 hovorí: Zamerajme sa hlavne na ochranu tých rizikových skupín. A tie ostatné nechajme tak. Oni si s tým poradia. Tá plošnosť so všetkými reštrikčnými opatreniami je zarážajúca.

Svoboda: Tým, ktorí rozhodovali, zachutila moc. Plošnosť je plošná moc. Nad všetkými. Francúzsky filozof Michel Foucault v knihe Dozerať a trestať kedysi napísal, že epidémia je dar všetkým mocným tohto sveta. Pretože tú spoločnosť úplne zastaví. Ona zmrzne a jednotliví ľudia sú úplne manipulovateľní.

Vašáková: To je veľmi pekné, chrániť rizikové skupiny. Problém ale je, že len približne vieme, kto je a kto nie je rizikový. No a ten, o ktorom vieme, že je vysoko rizikový, okolo seba potrebuje bariéru očkovaných tromi dávkami a ešte treba aj respirátory. Ja zo svojej skúsenosti viem, že aj niektorí mladí ľudia (a nie je ich málo), pokiaľ sú neočkovaní, môžu mať ťažký aj smrtiaci priebeh covidu. Nedá sa povedať, si mladý, neboj sa, ignoruj covid. Si zdravý. To je často argument tých, ktorých potom prijímame v ťažkom stave. Prečo by som sa očkoval, som predsa mladý a zdravý, no a potom bojujú o život. Niektorí, bohužiaľ, prehrajú.

Často akcentujete moc. Ja som tam videla neochotu a neschopnosť ukázať, kto je ten rizikový. A strach, že sa ich ochrana logisticky nezvládne. Že politici jednoducho nevedia, ako ich spoznať a ako to urobiť. Oni to sami dosť často tvrdili.

Svoboda: Ja sa zúčastňujem takého lekárskeho online fóra G Med Global, kde je asi milión doktorov z celého sveta. Píšu mi tam aj priamo pacienti s konkrétnymi diagnózami. Z toho poznáte, kto je ako rizikový. Keby štát chcel a zapojil praktických lekárov, dalo sa počas niekoľkých dní vedieť, kto je rizikový.

Vašáková: Nie je to také jednoznačné. Okrem komunikácie s kolegami, bohužiaľ alebo vďakabohu, vidím aj jasnú realitu covidu v klinickej praxi. Prvý človek, ktorý zomrel v Česku na covid, bola sestrička z našej JIS-ky, mladá a zdravá, nakazila sa od prvého vážneho pacienta, taxikára. Praktickí lekári zapojení sú, oni vedia, že stratifikácia pacientov je na nič. Oni vedia, že majú byť vo svojich ambulanciách a nielen online. Majú jasne odporúčané postupy a manuály. Veľa z nich to zvláda dobre.

Hostomský: Ďalší fenomén je takzvaná pozitívna spätná väzba, keď jednotlivé štáty začali zatvárať. Predsa zavreli Nemci, Rakúšania. Tak o tom nemusíme ani premýšľať a urobíme to čo najskôr tiež. Politici sa už zrazu nebáli obmedzovať ľudí reštrikciami. Videli, že je to celosvetový trend, tak je to povolené a asi správne.

To bolo to heslo „Nie je kontakt, nie je prenos“. Bola to pre politikov najjednoduchšia cesta, jednoducho ľudí zavrieť doma a zakázať im pohyb. To boli tie stále sa opakujúce slová epidemiológov o obmedzení sociálnej mobility.

Hostomský: Pre vedecké bádanie je ale kriticky dôležité mať kontrolu. Preto som veľmi vďačný krajinám ako Švédsko. Nikdy nezavreli základné školy pre najmenšie deti. Všetko sa tam obmedzovalo iba odporúčaniami. Pozorne som sledoval situáciu v Spojených štátoch, kde som dlho žil. Tam o reštrikciách rozhodovali jednotlivé štáty. A boli medzi nimi veľké rozdiely, ktoré súviseli s politickou orientáciou guvernérov a ich administratívy. Celkovo sa počas covidu ukazovalo, že ak ste politicky skôr doľava, robíte viac reštrikcií ako pravica, tá to viac necháva na dobrovoľnosti a osobnej zodpovednosti.

Švédsko je zrejme výnimka potvrdzujúca pravidlo. Malo od začiatku epidémie ľavicovú vládu.

Hostomský: Preukázať kauzalitu medzi striktnosťou lockdownu a priebehom epidémie je veľmi ťažké. Ľahšie sa to robí, keď nákaza stúpa, hovorí sa: Keby sme nešliapli na brzdu, tak by to bolo oveľa horšie. Už ten pojem, šliapať na brzdu, je vlastne arogantný. Ako by ste si mysleli, že vy to máte pod kontrolou a môžete na požiadanie epidémiu spomaliť. V rôznych častiach sveta bolo vidieť, že krivky epidémie išli hore, no zrazu sa prudko zlomili smerom nadol. Bez ohľadu na striktnosť lockdownov. Pýtal som sa mnohých skúsených ľudí, prečo tie krivky idú naraz tak rýchlo dole. Krčili ramenami: No, to sa nevie. Dokonca som si urobil súkromnú imunologickú hypotézu. Možno keď ide nákaza exponenciálne hore, ako by sa v populácii aktivizovalo také krátkodobé zdvihnutie imunity, ktoré spôsobí náhly pokles šírenia tej nákazy a potom bez stopy odznie. Je to ale hypotéza, ktorá sa dá testovať.

Vráťme sa ešte k tej plošnosti a neochote rozlišovať podľa individuálnej kondície a rizík ľudí.

Hostomský: Čo ma skutočne zarazilo, bol plošný tlak na očkovanie. Máme zaočkovanosť iba šesťdesiat percent. Cieľom je osemdesiat percent. Ako keď sa za komunizmu stanovovali plány. Tých, ktorí sa očkovať naozaj nechcú, už po určitej dobe nepresvedčíte. Zaočkovanosť sa vám teda nebude zdvíhať. Preto si politici povedia: Nie je jednoduchšie nechať si napochodovať na očkovanie deti? A hneď si v zaočkovanosti naženiete ďalších 10 alebo 20 percent. A splníme kvótu. Tu prestalo ísť o medicínu pre konkrétnych ľudí, ale išlo o veľké čísla.

Svoboda: Človek sa stal prostriedkom. Nie cieľom.

Hostomský: Všetko bolo hnané argumentom, aby sa nezahltili nemocnice. Ten konkrétny medicínsky benefit pre zdravie konkrétnych ľudí išiel bokom. Keď ste im povedali: Vám vlastne už nejde o zdravie konkrétnych ľudí, ale o to, aby sa nezahltili nemocnice, tak to nakoniec museli priznať. Pokiaľ štátu išlo skutočne o to, aby sa nezahltili nemocnice, mohol okamžite zvyšovať ich kapacitu. Stále sa hovorilo, že chýbajú hlavne ľudia. Tak mali politici masívne zaplatiť lekárov a sestričky, aby sa napríklad vrátili zo zahraničia. Bolo by to výrazne lacnejšie ako lockdowny. Myslím si ale, že išlo hlavne o to, ako chutí moc. Preto sa riešením kapacity nemocníc až tak veľmi nezaoberali a radšej obmedzovali slobodu ľudí. Skúsení lekári vám ale na to povedia: Čo ale budete s tými lekármi a sestričkami robiť, keď epidémia nepríde? To tam budú sedieť a čakať? Kto to bude platiť?

Končí sa epidémia s variantom omikron? Je to zásadná zmena. Je výrazne menej nebezpečný, viac nákazlivý. Prelamuje vakcíny aj prirodzenú imunitu získanú prekonaním predchádzajúcich variantov.

Hostomský: Mal by sa úplne zásadne zmeniť postoj k očkovaniu. Neočkujete sa na ochranu iných ani na akýsi príspevok ku kolektívnej imunite. Ukazuje sa, že to nie je také jednoduché. Očkujete sa preto, že s vakcínou máte väčšiu šancu, že nebudete mať ťažký priebeh. Ktorý je už, samozrejme, pri omikrone vzácnejší.

Svoboda: Platí hlavne v kategórii ľudí nad 75 rokov. Zo všetkých štatistík vyplýva, že vakcinácia je pre túto vekovú kategóriu dobrá, pretože asi dvaapolkrát znižuje riziko pobytu na JIS-kách i úmrtí.

Hostomský: Apelovať na tridsiatnikov, aby sa nechali očkovať, je dnes už trochu pasé. Politika by dnes mala apelovať na tie rizikové skupiny: Nechajte sa očkovať, aby ste nemali ťažký priebeh. Nevyvolávajte v ľuďoch zlé svedomie, že tým, keď sa neočkujú, niekoho ohrozujú. To je už počas súčasného stavu poznania koronavírusu prekonané. Ohrozujú len sami seba a mali by si tieto riziká zvážiť.

Vašáková: Nie je to tak úplne pravda. Tretia dávka vakcíny chráni významne aj proti nákaze. Ale pre mňa je, samozrejme, úplne zásadný fakt, že akákoľvek dnes aplikovaná dávka vakcíny, pokiaľ človek práve nemá covid, chráni proti ťažkému priebehu a smrti. A o to predsa ide, či nie? A nielen z medicínskeho hľadiska. Je to aj dobrá správa pre ľudí. Že je tu jedno zásadné opatrenie, vakcína, ktorá je cestou von. Vakcinujte sa a takto posilnení vstupujte do kontaktu s koronavírusom. Ľudstvo sa tak aj s týmto vírusom zžije a nebudeme musieť mať žiadne zásadné reštrikcie.

Akú najväčšiu chybu politici urobili?

Svoboda: Máme tu vírus, ktorý už je ako variant omikron výrazne menej nebezpečný pre drvivú väčšinu populácie. Máme účinné antivirotiká. Môžeme všetko úplne otvoriť a začať normálne žiť. Ukončiť testovanie a vyhľadávanie infikovaných. Keď za mnou príde chorý človek, tak ho riešim.

Hostomský: Ukončime všetky plošné opatrenia. Riešime zdravie jednotlivých ľudí. Nech praktickí lekári posielajú na test ľudí s príznakmi, keď sa im bude stanovovať diagnóza. Zamerajme sa na ľudí, ktorí majú symptómy. Ako úplný paradox mi v prípade tejto vlády [českej, pozn. red.] pripadá plošné testovanie antigénovými testami. Tie sú pre plošné testovanie úplne nevhodné. Ukazujú veľa falošne pozitívnych, ktorých zatvárame do izolácie, a zároveň veľa nákaz neodhalia. Niežeby tie testy boli zlé. Len boli vyvinuté na niečo úplne iné. Na potvrdenie diagnózy symptomatických pacientov.

Vašáková: Áno, antigénové testy sú skutočne pre symptomatických jedincov. Na rýchle testovanie, či má dotyčný covid alebo nie. PCR testy by však boli pri tejto vírusovej náloži v populácii nereálne, veď kvôli omikronu musíme robiť aj diskriminačné PCR kvôli vlne preventívnej liečby. Za mňa je jednoznačné odporúčanie a pozitívna správa: Očkujme sa, aby sme neboli chorí a nezomreli. Potom už diagnostikujme len symptomatických ľudí a liečime preventívne rizikové skupiny. Bez zásadných reštrikcií. Ale je nutné, ako som už povedala predtým, to b nejde bez a.

Thon: Omikron nám všetkým poskytuje slizničnú imunitu, takže naše telo bude fyziologicky odpovedať na túto infekciu aj na ďalšiu infekciu, pokiaľ sme na to správne pripravení. To znamená, že sme zaočkovaní alebo sme infekciu SARS-CoV-2 vírusom prekonali. Telo bude po prekonaní infekcie omikronom reagovať tak, ako by dostalo slizničnú vakcínu. Aby to dobre dopadlo, je potrebné mať zaistenú včasnú liečbu, ktorú predpíše lekár, a nenechá tak u pacienta rozvinúť chorobu do ťažkého stavu. Je možné použiť liek v tabletách s názvom montelukast. U ľudí, ktorí nie sú alergickí na jód, tiež odporúčam, aby kloktali organicky viazaný jód, preparát sa volá Jox kloktadlo a je voľne predajný v lekárňach. Je výhodné, aby ľudia, ktorí sa môžu dostať do styku s vírusom, čo sme momentálne všetci, kloktali a znižovali potenciálnu vírusovú nálož v ústnej dutine a vo vstupe do dýchacieho a zažívacieho traktu. Pandemický vírus sa stáva endemickým. Náš imunitný systém je schopný sa s ním vyrovnať a môžeme normálne žiť. Je preto nevyhnutné čo najrýchlejšie zrušiť aj covidpasy.

Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.