Preskočiť na obsah

Prestaňme už hľadať nakazených bez príznakov

Koncom januára uplynuli dva roky od chvíle, keď Čína prvýkrát otvorene priznala výskyt neznámeho koronavírusu. Nepriedušne uzavrela milióny ľudí v meste Wu-chan a jeho predmestiach. Máme za sebou dva roky s vírusom, ktorý bezprecedentne poznamenal svet. Ako veľmi epidémia a najmä reakcie na ňu zmenili spoločnosť? Prichádza s novou mutáciou omikron konečne návrat k normálnemu životu?

Očkovanie proti ochoreniu COVID-19. Ilustračné foto: TASR/Ján Krošlák

Očkovanie proti ochoreniu COVID-19. Ilustračné foto: TASR/Ján Krošlák

Publikované: 

V Salóne magazínu Echo.24 diskutovali traja imunológovia. Profesorka Martina Koziar Vašáková, námestníčka ministra zdravotníctva a prednostka pneumológie Thomayerovej nemocnice v Prahe, profesor Vojtěch Thon z centra Recetox Masarykovej univerzity v Brne, jeden zo zakladateľov českej imunológie Jaroslav Svoboda. A tiež riaditeľ Ústavu organickej chémie a biochémie Akadémie vied ČR Zdeněk Hostomský.

Čínsky koronavírus ovplyvňuje spoločnosť už dva roky. Kam sme sa za ten čas dostali?

Hostomský: V marci 2020 som vo svojom prvom vyjadrení v médiách k wuchanskému koronavírusu začal tým, že takých epidémií tu už v histórii bolo a ešte ich v budúcnosti bude veľa. Tak prečo sme si vybrali práve túto a nechali sme sa ňou tak ovplyvniť? Už vtedy som zdôrazňoval, že tam vidím tri aspekty. Ten prvý je, samozrejme, medicínsko-biologický. Druhý je spoločenský a politický. A tretí geopolitický. Úloha Číny. Zodpovednosť za zatajovanie informácií a rozšírenie vírusu. Ten biologický sa mi javil ako najmenej zaujímavý, už aj preto, že je úplne predvídateľný. Nákaza pôjde hore, vedci sa zmobilizujú. Veľa peňazí pôjde do vývoja liekov a vakcín. V 80. rokoch som mal ako výskumník priame skúsenosti s vírusom HIV, ktorý spôsobuje chorobu AIDS. To ma vedecky formovalo. Čakal som, že pri tejto epidémii to bude veľmi podobné.

Vašáková: Ja som bola s vírusom SARS-CoV-2 konfrontovaná úplne zásadne a priamo. Nielen zo správ z médií a z vedeckých publikácií, ale aj tým, že naša klinika mala ako prvá v Českej republike pacienta s ťažkým priebehom covidu v marci 2020. Navyše došlo k nákaze personálu a úmrtiu zdravotnej sestričky. Potom už chodil jeden pacient za druhým a zomrela ešte jedna sanitárka. Už vtedy som vyhlásila, že sa vírusu páčime a že s nami dlho zostane.

Hostomský: Keby ste sa ma spýtali na začiatku v roku 2020: Viete si predstaviť, ako by tá epidémia mohla skončiť? Ja by som povedal: Musela by prísť mierna, nie príliš nebezpečná verzia vírusu. Taká, akým je dnes podľa všetkého omikron. Také sú zákonitosti evolučnej biológie. Spopularizoval ich evolučný biológ Richard Dawkins, ktorý napísal Sebecký gén. Vírusu ide o to, aby sa akýmkoľvek mechanizmom čo najviac rozšíril. Respiračné vírusy boli z evolučného hľadiska obrovský pokrok. Zistili, že najlepšie sa šíria nie fyzickým kontaktom, ale vzduchom.

Prečo spoločnosť reagovala takými bezprecedentnými reštrikciami, aké svet nezažil od španielskej chrípky po prvej svetovej vojne? Karantény, uzatváranie. Nebola jedným z hlavných dôvodov tá bezpríznakovosť mnohých nakazených? Nikto nevidel na prvý pohľad, kto je infekčný. Pri SARS, ktorý prišiel v roku 2002 a mal veľmi vysokú smrtnosť, okolo 10 až 15 percent, bolo na prvý pohľad vidieť, kto je nakazený. Mal príznaky, počnúc horúčkou.

Svoboda: Nebolo to celé veľké politikum? Nevyužili politici ten vírus na upevnenie moci nad ľuďmi?

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.