Peter Podlesný: Mladým mužom často chýbajú k šťastiu triviálne rady

Muž, influencer, ktorý spolu s ostatnými mužmi hľadá spôsoby, ako byť lepší a pracovať na sebe. Nie je mu cudzia disciplína, rutina ani diskomfort. Rád zoceľuje svoj charakter a baví ho nad vecami premýšľať.

Tvrdí, že každý muž by mal mať vplyv na svoje okolie a niesť ťarchu zodpovednosti vo vzťahoch. Založil portál mužom.sk, ktorý oslovuje mesačne tisícky ľudí a pomáha nájsť smer mužom, ktorí nenašli v živote reálne vzory. Je ženatý, má dve deti a pracuje ako kondičný tréner. 

Skúste sa charakterizovať. Aký ste a aký by ste chceli byť?

Rád hovorím, že by som chcel byť najlepšou verziou seba samého a snažím sa zistiť, čo to znamená. Pre mňa je to cesta hľadania. Venujem sa ľuďom. Mentálne aj fyzicky, keďže som sa stal kondičným trénerom. Na začiatku som osemnásť rokov pracoval s tínedžermi a keď som zostarol a tínedžeri mi začali vykať, prešiel som na prácu s mužmi. Odtiaľ pramení aj projekt mužom.sk, ktorý tvoríme a pracujeme na ňom už šesť rokov. Chcel by som byť mužom, o ktorého sa druhí môžu oprieť a hlavne túžim byť užitočný s tým všetkým, čo sa vo mne nachádza. Dúfam, že sa mi v najbližšom čase podarí objaviť potenciál, ktorý bol do mňa vložený.

Prezradíte, čo sa vám podarilo doposiaľ objaviť?

Objavil som, čo pre mňa znamená byť mužom, manželom, kolegom, priateľom a podobne. Za posledných pár rokov som objavil princípy, ktorými sa riadim. Zistil som, že každý muž, vrátane mňa, potrebuje víziu, ktorou sa riadi a presahuje ho. Pre mňa konkrétne je to pomoc mužom na Slovensku, čo je tiež moja vnútorná túžba, za ktorú som vďačný. Taktiež som o sebe zistil, čo považujem za svoje primárne úlohy a z akých charakterových hodnôt nechcem uhnúť. Napríklad, česť, sebadisciplína a osobná sila sú pre mňa dôležité slová, ktorými sa chcem riadiť. 

Je pre vás po šiestich rokoch stále zaujímavé venovať sa mužom, ich identite a líderstvu? Prečo?

Je to stále zaujímavejšie, pretože je to cesta, na ktorej zisťujeme stále viac a viac. Pridávajú sa stále ďalší chlapi, ktorí prinášajú celkom nový rozmer projektu. Sú veci, ktoré sú mne vlastné ako rutina, poriadok, disciplína a podobne. No potom prídu muži, ktorí kladú dôraz na vzťahy alebo emócie, na veci, ktoré sa ja sám učím. Mám pocit, že je to stále len začiatok. Čím viac mužov sa k tomuto hnutiu pridáva, tým viac zisťujem aj o sebe a tým väčší záber máme. Vytvárame komunitu mužov, s ktorými sa podporujeme. Verím, že sa tak môžeme posúvať dopredu.

Máte pocit, že oblasť, ktorej sa venujete, je nepokrytým územím, že ste v nej priekopníkom? Sú vôbec muži schopní požiadať o pomoc, keď ju potrebujú?

Myslím, že muž je v našej kultúre zvyknutý na to, že má byť samostatný a sebestačný a že by nemal hovoriť o svojich potrebách, čo je chyba. Stretávam sa s tým, že ak muž žiada o pomoc, zvyčajne si potrebuje siahnuť na dno, musí to byť už veľmi zlé.  Magazín, ako sme vytvorili my, v našom priestore nebol, preto si myslím, že sme unikátni. Išli sme proti prúdu štandardných pánskych časopisov. Samozrejme, za uplynulý čas vznikli rôzne iniciatívy, ktoré sa venujú mužom, či už cirkevné alebo sekulárne, ale každý to robí trochu inak.

Vedeli by ste povedať aj reálnu skúsenosť mužov, ktorým zmena ich mentálneho nastavenia zmenila život?

Boli prípady, kedy si dali muži doporiadku vzťahy či manželstvá, no s veľkým rešpektom spomínam aj na mužov, ktorí boli závislí na alkohole či drogách, a podľa ich slov im náš portál pomohol dostať sa z toho von. 

Plánujete vytvoriť online priestor pre podobné úspešné svedectvá? 

Momentálne nie, rešpektujem priestor tých chlapov, aby mohli začať nový život. Avšak vždy sa k nám nejaká spätná väzba dostane. Zaujímavé je, že nám píšu aj mladí muži okolo dvadsiatky, ktorým v živote chýba otec a potrebujú okolo seba nejakých starších mužov. Nenašli ich, žiaľ, v reálnom živote, ale aspoň v online priestore – v komunite, ktorá sa tvorí okolo nášho projektu. Prednedávnom sa mi ozval mladý muž, ktorý mi ďakoval, že si konečne našiel priateľku, a to iba preto, že počúvol moju radu, aby bol priamy, odvážny a konal rázne. Pre mnohých je to triviálna rada, ktorú dostali od starších mužov, ale mnohým to chýba. Ak mladým mužom v živote chýbajú starší muži, môže ich inšpirovať to, čo robíme my.

Potrebujú mať muži nevyhnutne vzor? Môže byť pre mužov vzorom aj žena?

Vzory potrebujeme, pretože sa učíme pozorovaním. Čo nenaučíme chlapcov, muži nebudú vedieť. Neprítomnosť vzoru znamená neprítomnosť hodnôt. Kto ich odovzdá? Všetky hodnoty, ktoré považujem za dôležité, sú jednu generáciu od vymiznutia. So ženami by sme si mali byť v mnohom vzormi navzájom. Poznám x inšpiratívnych žien a som za to vďačný. Nedávno sme rozbehli platformu Neobyčajná. Spolu s Anitou Kardum predstavujem ďalšie neobyčajné ženy, aby každá žena vedela, že je výnimočná, len to musí objaviť. 

Otec vychováva, keď je prítomný, ale aj svojou neprítomnosťou

V prípade, že bol pôvodný rodinný vzor narušený, kde ešte môžu muži hľadať inšpiráciu, ako sa správať či tvoriť zdravé vzťahy?

Snažíme sa mužov smerovať k tomu, aby si hľadali mentorov vo svojom okolí, ktorí majú pevný základ v rodine alebo sú úspešní v nejakej inej oblasti, ktorá týmto mladým mužom chýba. Jedna z vecí, ktorú sme zistili, je, že otec vychováva, keď je prítomný a obávam sa, že „vychováva“ aj svojou neprítomnosťou. Na deťoch po ňom vždy zostáva stopa. Úloha otca je, aby tá stopa bola čo najlepšia a najinšpiratívnejšia. Muž, ktorý z nejakých dôvodov odíde od rodiny, si možno ani neuvedomuje, že aj jeho neprítomnosť má na deti vplyv. Mužom.sk nenahradí mužov v realite a spoločnosti. Je to iba impulz k tomu, aby si spomenuli na to, čo je dôležité, a boli vzorom pre mladších. 

Pre magazín Forbes ste pred časom povedali, že až 80% dokonaných samovrážd na Slovensku tvoria muži. Prečo si myslíte, že je to tak?

Nie je to zvláštne, že hovoríme o mužoch ako o silnejšom pohlaví a v tejto tragickej štatistike dlhodobo víťazia? Podobne je to aj v Čechách. Otázka znie, či sa to deje preto, že muži nie sú ochotní zdieľať ťažké bremeno, čo si nesú, alebo ide o nejaký veľký tlak, aby zabezpečili rodinu a podobne. Ja mám pocit, že mnoho mužov, ktorí nemajú dobré vzory, sa veľmi ľahko stanú závislými. Často vnímame disciplínu ako niečo zväzujúce či otrocké a neuvedomujeme si, že nás vedie k slobode. Potom využívame skratky, akými môžu byť alkohol či iná závislosť. A muži majú ku skratkám blízko. Odpoveďou na tlak je nejaká skratka. Čím väčší tlak a menej porozumenia ako mu čeliť, tým viac pádov. Je to ako začarovaný kruh. Keď nemáme mužov, ktorí by nás viedli, muž sa snaží prežiť sám. Prichádza spomínaná skratka a únik z reality. 

Máte nejaký overený princíp, ako čeliť veciam, ktoré vás presahujú?

V poslednej dobe mi pomáhajú myšlienky stoikov. Najmä to, že sú veci, ktoré v živote môžem ovplyvniť, a také, ktoré nedokážem. Teda sa snažím sústrediť na to, čo môžem urobiť ja. Veľmi mi pomáha koncept osobnej zodpovednosti za svoj život. Myslím, že muž má mať presah do spoločnosti a oblasť vplyvu, ale začať musí od seba.

V ktorých oblastiach by mal mať muž vplyv?

Nechcem vytvárať šablóny. Muž by mal poznať svoj potenciál, talent a mal by vedieť, čo ho najviac vo vnútri trápi. Tam by mal konať. Čo to je, na to musí prísť každý sám. Ale platí, že nikto by sa nemal hrať iba na svojom dvore či piesočku. 

Ako môže muž alebo jeho okolie poznať, že prešiel trvalou a nie iba chvíľkovou zmenou? Vy hovoríte veľa o „putovaní“ či „ceste“. Existuje však aj trvalá zmena?

Muži majú tendenciu chcieť všetko naraz, rýchle zmeny a podobne. Naučil som sa servírovať im malé kroky, ktoré budú udržateľné. K extrémnemu výkonu sa vyhecuje ktokoľvek. Napríklad, nie je problém raz sa namočiť do studeného jazera, no sprchovať sa studenou sprchou pravidelne chce pevný charakter a vôľu. Ak hovoríme o zmenách, tak potom malé zmeny, ktoré sú udržateľné na celý život. Bremeno dôkazu o trvalej zmene je vždy na mužovi. Niekedy mi muži po mesiaci píšu, že po mesiaci si jeho blízki nič nevšimli. Pravdepodobne neurobil dosť. Z mojej skúsenosti sa ženy zvyknú podceňovať a muži preceňovať. Niekedy urobíme maličkosť, umyjeme riad, a máme pocit, že sme zachránili svet.

Keďže sa prioritne venujete mužom, necítite na seba ako muža prehnaný tlak od okolia alebo od seba samého? 

Mám rád tlak a diskomfort alebo sa tomu aspoň učím. To je miesto, kde rastiem. V komfortnej zóne sa mi nikdy nepodarilo posunúť, to je miesto odpočinku a tak je to v poriadku. Občas sa dostanem do situácie, že ma ľudia vnímajú ako niekoho, kto nastavuje štandardy mužnosti, a to nie je pravda. Ja som na ceste spolu s ostatnými mužmi. Som rád, že mám na sebe pohľady niektorých mužov, pretože ma to núti na sebe pracovať a premýšľať. Netvrdím však, že som dosiahol viac ako niekto iný. Nedarí sa mi rovnako ako ostatným chlapom, a ak mám úspech, učím sa to osláviť a tešiť sa z toho. 

Sú podľa vás v spoločnosti témy, o ktorých sa nehovorí a malo by sa? 

Bol by som rád, keby sme viac hovorili o vzájomnom porozumení medzi mužmi a ženami a našom rozdielnom vnímaní sveta. Tiež o tom, aký to môže mať pre nás prínos. Často zdôrazňujeme, v čom sme rovnakí či až uniformní, ale spoločnosti by mohlo pomôcť, keby sme s porozumením prijímali to, v čom sme rozdielni, a prečo je to dobré. Niekedy sa na naše vzájomné rozdiely zvykneme hnevať, ale mali by sme skôr hľadať, v čom nás naša rozdielnosť spája. 

Akú máte víziu na rok 2021 a aké výzvy sú pred vami?

Je toho veľa. Na nový rok by som chcel v rámci nášho projektu osloviť ešte viac mužov. Nie zo zištných dôvodov, ale preto, aby sme mohli pomôcť viacerým mužom, ktorí sa bezradne pozerajú okolo seba a nevedia nájsť smer. Dnes podcastom zasiahneme okolo tisícpäťsto ľudí na jednom diele, počúva nás asi tridsať tisíc ľudí mesačne. Bol by som rád, keby to bol dvojnásobok. Veríme myšlienke, s ktorou prichádzame, a som presvedčený, že môže pomôcť nielen samotným mužom, ale môže mať vplyv na celú spoločnosť. Ja osobne by som chcel tráviť viac času s rodinou a rád by som delegoval zodpovednosť na iných mužov, s ktorými spolupracujem. 

Foto: Michal Pončák