Svetová ekonomika mení paradigmu

Zhruba od čias globálnej finančnej krízy v roku 2008 zvíťazila vo svetových centrálnych bankách paradigma, podľa ktorej je akékoľvek zakolísanie hospodárskeho rastu zlé a aby sme zabránili ďalšiemu prepadu HDP, musíme svetovú ekonomiku podporovať veľmi expanzívnou fiškálnou i monetárnou politikou.

V preklade do ľudskejšej reči, vlády sa musia zadlžovať a centrálne banky musia tlačiť peniaze, aby tieto peniaze hnané do obehu vládami aj centrálnymi bankami udržali ekonomiku v raste. A tieto peniaze nespôsobia infláciu, pretože sú „tlačené“ múdro a „celkom inak“, než sa kedy v minulosti tlačili. Táto údajne „chytrá“ tlač peňazí dostala názov kvantitatívne uvoľňovanie. Samozrejme, teraz to opisujem trochu zvulgarizovane a zjednodušene, ale v zásade možno prístup k hospodárskej politike týmto spôsobom opísať.

Pandémia tento prístup ešte zvýraznila a multiplikovala. A preto sa efekty, ktoré nutne museli túto expanzívnu hospodársku politiku sprevádzať, tiež potencovali. Samozrejme, nič ako „chytrá tlač peňazí“ neexistuje, peniaze sú stále len peniaze a buď v obehu sú, alebo nie sú. Nie je nič medzi tým. Takže väčšie kvantum peňazí v obehu muselo spôsobiť infláciu. Tú infláciu, ktorú vidíme dnes. Lenže aktuálne sa prihodili dve veci.

Strach z pandémie ustupuje

Po prvé, pandémia sa končí. Hoci z mnohých miest sa panika stále ešte priživuje, už sa nedarí verejnosť príliš efektívne presviedčať o trvaní smrteľného nebezpečenstva, keď aj s rastom počtu „pozitívnych“ počty ľudí v nemocniciach i úmrtí klesajú. Strach z pandémie teda veľkou rýchlosťou ustupuje. Spoločne s tým sa tak celkom nedarí odôvodňovať rovnako vysoké tempo tlače peňazí ako doteraz.

A po druhé tu máme infláciu. Čoraz viac ľudí si konečne uvedomuje, že ide o dôsledok predošlej tlače peňazí. A aj keby si to neuvedomovali, nevôľa verejnosti proti tomu, že ich úspory strácajú hodnotu, rastie. Nevôľa verejnosti nie je pre štátne orgány práve žiadaným artiklom. A tak sú štátne orgány, najmä centrálne banky, chtiac-nechtiac nútené začať proti inflácii niečo robiť. (A teraz ponechajme bokom, že ju predtým samé rozpútali.)

Ustupuje sa od tlače peňazí

Takže tu zrazu zhruba od začiatku tohto roku máme dva javy: dopyt po boji proti inflácii a čoraz ťažšie zdôvodňovanie politík, ktoré infláciu vyvolali. A to musí nutne viesť k prevráteniu paradigmy. Ak bol až dosiaľ alfou a omegou hospodárskej politiky hospodársky rast, teraz sa ním stáva inflácia – a v dôsledku toho obmedzovanie tlače peňazí. Toto nie je teória. Práve dnes svet predvádza, že paradigma sa skutočne zmenila:

Britská centrálna banka tento týždeň zvýšila úrokovú sadzbu na 0,5 percenta. Štyria z deviatich členov bankovej rady pritom chceli zvýšiť sadzbu ešte o viac. Súčasne Európska centrálna banka deklaruje, že na konci marca ukončí výkupy aktív od bánk, teda práve onú tlač peňazí, na základe núdzového pandemického Programu núdzového nákupu aktív (PEPP). Americká centrálna banka už veľmi dlho signalizuje, že tento rok začne svoje úrokové sadzby zvyšovať, a prvý takýto počin sa od nej očakáva v marci.

No a Česká národná banka opäť zvyšuje svoje úrokové sadzby o 0,75 percentuálneho bodu na 4,5 percenta. Kam sa pozrieme, tak sa od tlače peňazí ustupuje. Niekde síce pomalšie až laxne, ako v eurozóne, niekde razantne, ako v českej ekonomike. Ale všade sa viac či menej zapína spätný chod. Znamená to oveľa viac ako „len“ zdraženie úverov. Práve tlač peňazí určovala charakter predchádzajúcich zhruba trinástich rokov. Tým je dané, že charakter ďalších niekoľkých rokov musí byť odlišný.

Prestáva sa dostávať podpory akciám. Podpora nehnuteľnostiam stále pre vysokú infláciu trvá, ale ubúda podpora pre nízke úroky. Nehnuteľnosti teda ďalej zdražia, ale už pomalším tempom. Najväčší zásah to ale bude mať na dlhopisy, ktoré prídu hneď o dva prídavné motory: o nízke úroky, ktoré firmy a štáty motivovali k zadlžovaniu, a umelo pestovaný dopyt zo strany centrálnych bánk. Najväčším porazeným tejto novej paradigmy preto budú všetky fondy kolektívneho investovania, ktoré majú svoju stratégiu postavenú práve na dlhopisoch. Naopak, jedným z víťazov bude česká koruna, ktorá sa vďaka vyšším domácim úrokom ďalej posilní.

Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.