Svetová ekonomika mení paradigmu
Zaradili sme spiatočku. Definitívne. Svetová ekonomika mení paradigmu. A s ňou sa mení všetko. Aby sme to však zasadili do toho správneho kontextu a pochopili, o čo tu ide, treba sa nad tým zamyslieť trochu viac zoširoka.
Budova Európskej centrálnej banky v nemeckom Frankfurte nad Mohanom. Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP
Budova Európskej centrálnej banky v nemeckom Frankfurte nad Mohanom. Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP
Zhruba od čias globálnej finančnej krízy v roku 2008 zvíťazila vo svetových centrálnych bankách paradigma, podľa ktorej je akékoľvek zakolísanie hospodárskeho rastu zlé a aby sme zabránili ďalšiemu prepadu HDP, musíme svetovú ekonomiku podporovať veľmi expanzívnou fiškálnou i monetárnou politikou.
V preklade do ľudskejšej reči, vlády sa musia zadlžovať a centrálne banky musia tlačiť peniaze, aby tieto peniaze hnané do obehu vládami aj centrálnymi bankami udržali ekonomiku v raste. A tieto peniaze nespôsobia infláciu, pretože sú „tlačené“ múdro a „celkom inak“, než sa kedy v minulosti tlačili. Táto údajne „chytrá“ tlač peňazí dostala názov kvantitatívne uvoľňovanie. Samozrejme, teraz to opisujem trochu zvulgarizovane a zjednodušene, ale v zásade možno prístup k hospodárskej politike týmto spôsobom opísať.