Vtedy na východe: pri obliehaní Pekingu stáli bok po boku Američania, Briti, Japonci, Nemci i Rusi

Takzvané Obliehanie medzinárodných vyslanectiev trvalo 55 dní, než Európanov, Američanov a Japoncov oslobodili intervenčné vojská Spojenectva ôsmich národov. Ide o fascinujúci historický príbeh, no pre Ríšu stredu znamenal ďalšie pokorenie v takzvanom storočí poníženia, ako aj ďalší klinec do rakvy čínskeho cisárstva.

Čína sa v 19. storočí dostala do výrazného hľadáčika zahraničných mocností, predovšetkým európskych národov. Prehry v ópiových vojnách proti Britom, strata Vietnamu a časti Mandžuska či porážka v prvej čínsko-japonskej vojne postavili Ríšu stredu do pozície, že strácala vplyv nielen v okolitých krajinách, ale i na vlastnom území.

Nebolo to však len zásluhou cudzích mocností, ale aj vlády slabej a skorumpovanej mandžuskej dynastie Čching. Na prelome 19. a 20. storočia vypuklo takzvané boxerské povstanie (zvané podľa tajnej spoločnosti I-che-tchuan, doslova Päsť mieru a spravodlivosti).

To bolo namierené proti cudzincom, kresťanom a novým poriadkom, s ktorými prichádzali Európania. Po istom čase neistoty si získalo podporu vtedajšieho cisárskeho dvora, na čele ktorého stála cisárovná-vdova Cchi-si.