Slašťan: Na Slovensku zomrelo viac ľudí po útoku krokodíla ako po napadnutí medveďom

Aj napriek zákonnej ochrane sa na Slovensku medveď hnedý loví, ale nelegálne. Predpokladáme, že pytliaci zastrelia okolo sto medveďov ročne. Mnoho prípadov sa dnes neudeje z túžby po trofeji, ale z nenávisti, vraví Jaroslav Slašťan, vedúci Zásahového tímu pre medveďa hnedého.

Medvede boli pred časom veľkou témou, ako sa zmenilo ich vnímanie v spoločnosti? Akceptujeme ich viac či menej?

Medzi laickou verejnosťou panuje v ostatných rokoch akási dogma, že počet útokov medveďov na človeka stúpa, že škody spôsobené medveďmi sú neúnosné a počet kolízií s dopravnými prostriedkami svedčí o premnožení tejto šelmy. Olej do ohňa takmer vždy prilejú médiá, ktoré verejnosť masírujú a presviedčajú o nebezpečnosti medveďov. Niektoré fejsbúkové stránky sú hniezdom falošných diskutérov. Ide pritom o pár ľudí, ktorí za odmenu alebo z vlastnej iniciatívy zastrašujú nenávistnými komentármi ochranárov, politikov alebo verejne činné osoby. Jeden človek tak dokáže cez sociálne siete komentovať akúkoľvek správu z viacerých falošných účtov, pod rozličnými menami. A to vytvára dojem masovosti.

Hovoríte teda, že médiá prispievajú k šíreniu strachu z medveďov?

Médiá a sociálne siete. Ak médiá robia z medveďa krvilačného zabijaka a na sociálnych sieťach sa vytvárajú falošné správy a nepravdy o útokoch medveďa, nemôžeme sa diviť, že pre mnohých ľudí sa medveď stane hrozbou. Vedomie, že toto zviera behá v lese za dedinou a nikto ho nezabije, lebo ho chráni zákon, vedie od strachu k nenávisti voči medveďom, ktorá si neskôr nájde ďalší terč – ochranárov.

Rastie aj počet hoaxov, ktoré sa venujú medveďom?

Áno, niektoré sú absurdné a stúpa tiež počet ľudí, ktorí majú tendenciu im uveriť a ďalej ich šíria. Napríklad niektoré médiá v závere vlaňajšieho septembra informovali o útoku medveďa na rumunského pastiera v Nevoľnom. Zabezpečil som obhliadku miesta, zozbieral informácie a vykonali sme rekonštrukciu udalostí, ktoré sa v tejto obci skutočne odohrali. Po rozhovore s rumunským pastierom, ktorý mal byť údajnou obeťou útoku medveďa, som zistil, že žiadny útok sa nestal.

Čo vám povedal ten pastier?

Povedal, že počas pasenia oviec zbadal približne 15 metrov od seba medveďa, ktorý nebol agresívny a okamžite sa dal na útek. Zaznamenal som tiež videá a fotografie, ktoré nepochádzali z nášho územia, ale médiá ich aj tak propagovali. Zaužívaným zvykom sa stalo zverejňovanie starých správ, ktoré sa podsúvajú ako novinky. Na sociálnych sieťach sa pravidelne objavujú fotografie zranených zvierat alebo ľudí, ktoré v skutočnosti nemá na svedomí medveď, ale predkladajú sa tak. Cieľom toho všetkého je vytvoriť v laickej verejnosti pocit strachu a dosiahnuť spoločenský tlak, ktorý by otvoril otázku odstrelu tohto zvieraťa.

Medveď je dnes na Slovensku kontroverzná téma, názory na túto šelmu sa líšia. Dá sa však nájsť nejaký prienik názorov, spoločná reč?

Akoby sme o tejto téme nevedeli diskutovať, ešte stále sme sa to nenaučili. Pritom by to mohlo fungovať inak. Žiaľ, dnes sa stala z medveďa politická téma, ktorú zneužívajú hlavne extrémistické strany a hnutia.

Patrí stret s medveďom vo voľnej prírode k tým najnebezpečnejším? Čo môže bežný turista v horách či lese považovať za najväčšiu hrozbu?

Dovolím si tvrdiť, že medvede nepatria medzi hrozby, ktorých by sme sa mali pri pobyte v prírode obávať. Štatistiky hovoria chladnou, ale jasnou rečou. Za ostatných dvadsať rokov zahynulo až 253 ľudí po páde zo stromu a skalného brala, 47 zomrelo na otravu rastlinami a hubami, 37 obetí neprežilo uhryznutie alebo udretie hospodárskymi a voľne žijúcimi zvieratami, napríklad diviakom či jeleňom, 31 osôb usmrtil blesk, 22 skonalo po bodnutí sršňov, včiel a ôs. Ďalších osemnásť ľudských životov majú na svedomí psy a ako absurdita vyznieva údaj, ktorý hovorí, že za ostatné štvrťstoročie zahynuli na Slovensku traja ľudia po útoku krokodíla a aligátora. Samozrejme, že tieto plazy u nás nežijú vo voľnej prírode. Tragédie, ktoré unikli pozornosti médií, sa stali na farmách a v súkromných chovoch. Pri usmrtení medveďom ide o jediný prípad. Sú to údaje zo Štatistického úradu SR, nie nejaké naše ochranárske výmysly. Ešte stále si ideme nahovárať, že to medveď je tým, koho sa treba báť?

Postoj verejnosti na Slovensku k medveďovi však vyostril vlaňajší smrteľný útok v Liptovskej Lúžnej.

Policajný spis k tejto tragédii je už uzavretý. Komunikoval som s vyšetrovateľom, príslušníkmi Obvodného oddelenia Policajného zboru v Liptovskej Osade, s miestnymi lesníkmi i poľovníkmi. Podrobne som si preštudoval celý spis aj 57-stranový znalecký posudok lekárov Súdnolekárskeho pracoviska Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, videl som aj fotografie zranení.

Útok sa udial v popoludňajších hodinách, najpravdepodobnejšie okolo 16. hodiny. Medveď zaútočil najmenej sedemkrát záhryzom, pričom predné končatiny použil k povaleniu obete na zem, k úderom a pridržania si jeho tela počas samotného útoku. Pán sa snažil brániť, na útok reagoval aktívne, medveď bol však nezvyčajne agresívny, útočil veľkou silou a razanciou. Doteraz som sa na Slovensku s niečím podobným nestretol. Správanie útočiaceho medveďa si neviem vysvetliť, rovnako nepoznáme ani dôvod útoku, teda to, čo šelmu vyprovokovalo. Chránila si medvedica mláďatá alebo išlo o postreleného či inak poraneného jedinca? To sa už nikdy nedozvieme.

Koľko útokov medveďov na ľudí ste minulý rok zaregistrovali? Čo patrí medzi najčastejšie príčiny?

Za minulý rok eviduje Michal Haring zo Zásahového tímu Medveď osem útokov medveďa na človeka. Udiali sa v obciach Kozelník, Kláštor pod Znievom, Šútovo, v žilinskej mestskej časti Brodno, Hradište, Dúbravy a v obci Dubové. Jeho štatistiky hovoria, že počet útokov nestúpa. Napríklad v rokoch 2011, 2016 a 2017 sa udial jeden útok, v rokoch 2007, 2014 a 2015 šesť a viac útokov, maximálne osem v roku 2014. Udáva tiež, že niektoré útoky si nevyžadovali ošetrenie ani hospitalizáciu, oveľa väčšie množstvo z nich spôsobilo ľuďom len ľahké zranenia.

Prečo k týmto stretom dochádza?

Útoky medveďa na človeka sú skôr nešťastnou súhrou okolností a väčšinou aj dôsledkom toho, že človek nevie, ako sa má správať pri stretnutí s medveďom. Vo veľkej miere to záleží na reakcii človeka, ktorý sa ocitne v blízkosti medveďa. Ak vás medveď včas nestihne lokalizovať a priblížením sa k nemu prekročíme kritickú vzdialenosť, môže nastať problém. Kritická vzdialenosť je akási pomyselná hranica vnímania nebezpečenstva, predstavuje zhruba 20 až 25 metrov. Po jej prekročení väčšinou nastáva útok medveďa, ktorý má charakter útoku v sebaobrane. Čím bližšie ste k medveďovi v momente, keď vás zaregistruje, tým väčšia je pravdepodobnosť, že na vás zaútočí. Ak sa necíti ohrozený, pokojne pokračuje vo svojej predošlej činnosti. Ak sa cíti ohrozený, buď pokojne, alebo behom sa vzdiali. V tom horšom prípade predstiera útok či priamo zaútočí.

Medveď hnedý patrí na Slovensku medzi zákonom chránené živočíchy, ako je to s jeho lovením?

Ochrana medveďa hnedého ako zákonom chráneného živočícha je dnes dôležitou súčasťou poslania štátnych inštitúcií, ktoré spadajú pod rezort životného prostredia. Aj napriek jeho zákonnej ochrane sa však na Slovensku medveď loví, ale nelegálne. Predpokladáme, že pytliaci zastrelia okolo sto medveďov ročne. Mnoho prípadov sa dnes neudeje z túžby po trofeji, ale z nenávisti. Toto však nie je fenomén dnešných čias, medveďa veľmi intenzívne prenasledovali už od stredoveku.

Môžete uviesť nejaký príklad z histórie?

V druhej polovici 18. storočia začalo počas vlády Márie Terézie a cisára Jozefa II. na našom území platiť nariadenie „O hubení veľkých šeliem poľovníkmi i poddanými“. Patent z roku 1786 umožnil lov veľkých šeliem komukoľvek a akokoľvek. Toto prenasledovanie spôsobilo, že z medveďa sa stalo jarmočné a cirkusové zviera, často ponižované a vysmievané. Takmer sme túto šelmu dokázali vyhubiť, podobne ako sa to stalo v mnohých krajinách západnej Európy. Aj napriek tomu, že karpatský horský oblúk charakteristický súvislými lesnými komplexmi vytvára pre medvede dobré životné podmienky.

Intenzívne prenasledovanie spôsobilo, že v 19. storočí sa jeho populácia zdecimovala. Odhaduje sa, že pred prvou svetovou vojnou žilo na Slovensku okolo 120 medveďov. Ich počet aj naďalej rýchlo klesal, takže v roku 1928 bol odhad už len 35 až 40 a v roku 1932 dokonca len 20 jedincov. Medveďovi teda na konci prvej tretiny 20. storočia hrozilo úplné vyhubenie. V roku 1932 sa našťastie vyhlásila zákonná celoročná ochrana medveďa.

Ako je to v súčasnosti?

Dnes je medveď hnedý v zmysle Smernice Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín zaradený medzi prioritné druhy európskeho významu. Zároveň je zaradený medzi chránené druhy živočíchov, na ochranu ktorých sa vzťahujú obmedzenia druhovej ochrany ustanovené v § 35 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Tento paragraf hovorí, že chráneného živočícha je nielen zakázané úmyselne v jeho prirodzenom prostredí usmrcovať, ale aj úmyselne odchytávať, rušiť, držať a prepravovať.

Aké sú najčastejšie dôvody úmrtia slovenských medveďov a koľko ich bolo v roku 2021 usmrtených?

V roku 2021 evidujeme 51 usmrtených medveďov. Zásahovým tímom pre medveďa hnedého bolo eutanázovaných sedem medveďov, pričom vo všetkých prípadoch išlo o jedince s trvalou zmenou správania. V štyroch prípadoch sa nám nepodarilo určiť príčinu úmrtia. Ďalšie tri medvede boli usmrtené v sebaobrane a dvoch medveďov zabili pytliaci. Zaevidovali sme aj jedno mláďa, ktoré bolo usmrtené dospelým jedincom.

Avšak najviac, až 34 medveďov, uhynulo pri dopravných nehodách, na následky kolízie s dopravným prostriedkom. Dochádza k nim najmä pri presunoch za potravou v období dozrievania kukurice. Oveľa častejšie sú však kolízie s raticovou zverou a diviakmi ako s medveďmi. Dopravná mortalita je vypuklým problémom. Väčšina kolízií v tomto roku sa stala na území Národného parku Veľká Fatra.

Pri dopravných nehodách so zverou sú ohrození aj ľudia, najmä ak sa stanú na rýchlostných cestách. Existuje nejaké riešenie, ktoré by znížilo tieto dopravné kolízie?

Áno, je ním budovanie biokoridorov na problémových úsekoch, kde dlhodobo sledujeme migráciu zvierat a ich kolízie s dopravou, najmä medzi pohoriami.

Rozhovor robíme v zimnom období, keď je predpoklad, že sa medvede uložili na zimný spánok. Čo je charakteristické pre hibernáciu tejto šelmy?

Aby sa medveď pripravil na niekoľkomesačný zimný spánok, musí si vytvoriť energetické rezervy. Jeho hlavným cieľom počas leta a jesene je nahromadiť si čo najviac podkožného tuku, ktorý pri niektorých jedincoch na niektorých miestach dosahuje hrúbku až osem centimetrov. Dôležitú úlohu počas hibernácie zohráva hnedý tuk, ktorý sa ukladá najmä medzi lopatkami. Práve on predstavuje rýchlo mobilizačnú zásobu energie, ktorá je potrebná na udržanie termoregulácie.

Nepriaznivé zimné obdobie však medveď prečkáva vo vhodnom úkryte, ktorý si vyhrabáva v zemi alebo pod koreňmi stromov. Brloh sa môže nachádzať taktiež v skalných dutinách a pod skalnými prevismi. Vstupné otvory mávajú rozmery od 60 do 70 centimetrov, našiel som však aj brloh s veľkosťou vstupu 140 krát 80 centimetrov. Ich hĺbka sa pohybuje zvyčajne okolo dvoch metrov. Jedným z kritérií je, aby do neho nezatekalo, pretože akékoľvek vlhké priestory sú pre zimný spánok nepoužiteľné.

Teplota v ňom by nemala klesnúť hlbšie pod nulu, ale ani vystúpiť veľmi vysoko, pretože by sa zvýšila intenzita fyziologických pochodov a energetická zásoba by nemusela vystačiť do jari. Medveď si brloh upravuje a využíva aj niekoľko rokov. Postupne ho zanáša výstelkou. Bežným materiálom na jej vytvorenie sú tenšie konáre ihličnanov, tráva, mach a lístie.

V médiách sa vyskytli správy o tom, že niektoré medvede ostávajú aj napriek silnejším mrazom stále hore. Ako si to vysvetľujete?

Výskyt stôp a iných pobytových znakov môže súvisieť aj s ich vyrušovaním turistami, bežkármi a poľovníkmi počas spoločných poľovačiek. Medvede patria medzi nepravých zimných spáčov, čo znamená, že počas teplejších a na potravu priaznivých zím nemusia hibernovať. Zimný spánok medveďa hnedého je adaptácia na nedostatok potravy, ktorý je spôsobený snehovou pokrývkou a extrémnymi teplotnými podmienkami. V rokoch s dostatkom prirodzenej potravy sa medvede nemusia uložiť na zimný spánok, napríklad v semenných rokoch buka. V prípade, že medvede objavia aj neprirodzený zdroj potravy – napríklad poľovnícke vnadisko, kde pravidelne nachádzajú ľuďmi predkladanú potravu, nemusia sa uložiť na zimný spánok alebo sa jeho začiatok môže oddialiť.

Prečo majú ľudia strach z medveďov?

Bojíme sa len toho, čo nepoznáme. Stratili sme kontakt s prírodou, máme strach zo živočíchov, ktoré spoločne s nami obývajú túto planétu. Strach zo zvierat sa tak stáva najrozšírenejším druhom fóbií. Dnes už každý tretí človek na našej planéte trpí určitou formou zoofóbie. Tieto úzkostné poruchy sa prejavujú bezdôvodným chorobným strachom. Niektorí ľudia trpia agrizoofóbiou, čo je strach z voľne žijúcich zvierat. Ľudia trpiaci touto fóbiou majú dojem, že ich zvieratá ohrozujú či dokonca chcú zabiť. Ich obava môže narásť až do patologického strachu opustiť bezpečie vlastného bytu kvôli predstave, že by ich mohlo napadnúť divoké zviera. Poznám však aj ľudí, ktorých spája snaha prelomiť strach z niečoho, čo vlastne ani nepoznajú. Najlepšie, čo môžeme urobiť, je snažiť sa o medveďoch niečo dozvedieť. A našou úlohou ako ochranárov je nájsť spôsob, ako urobiť z neznámeho čosi známe, lebo toho sa človek bojí oveľa menej.

Aké sú medvede v skutočnosti?

Medvede majú, jednoducho povedané, svoje radosti i starosti. Využívajú ľahko dostupné možnosti potravy, smútia nad stratou potomka, bojujú medzi sebou, majú strach o seba a svoje potomstvo, preto tie útoky na človeka. Medveď je zviera. Žiadny netvor ani božstvo. Každé zviera sa riadi inštinktmi a tým, čo ho naučí matka, rodina, svorka či skupina, kde jedinec vyrastá a do ktorej patrí.

Najdôležitejšie prejavy správania získavajú medvede na základe dedičnosti od svojich rodičov. Ale jeho správanie ovplyvňujú aj osobné skúsenosti, ktoré nadobudne počas života. Toto všetko určuje povahové črty každého jedinca. Medvede majú štandardné vzorce správania, ktoré sa dajú predpokladať. Mnohokrát o vývoji situácie pri stretnutí s medveďom rozhodne reakcia človeka. Ďalším dôležitým faktorom sú skúsenosti, ktoré má konkrétny jedinec s človekom. Preto by sme sa mali snažiť medveďom viac porozumieť.