Zadlžovanie eurozóny: vzniká špirála, z ktorej nevedie cesta von
Raz sa budú o pandemickej dobe písať učebnice. Rozhodne nepôjde len o učebnice lekárske či epidemiologické, ale aj o ekonomické. Z hospodárskeho hľadiska vyšli ekonomiky z koronakrízy v mnohom pozmenené. Okrem iného na pozadí boja s vírusom skokovo vyskočilo zadlženie väčšiny európskych krajín, čo zásadne zmení fungovanie európskych ekonomík.
budova ECB
V pozadí sídlo ECB vo Frankfurte nad Mohanom. Foto: TASR/AP
Nástup koronakrízy znamenal koniec akýchkoľvek snáh o redukciu dlhov vzniknutých po globálnej ekonomickej kríze v roku 2008. Ešte v prvom kvartáli roku 2020, teda pred príchodom prvej vlny pandémie koronavírusu, dosahovalo priemerné zadlženie štátov eurozóny 86 percent hrubého domáceho produktu (ich ročných výkonov). O rok neskôr to už bolo 100 percent HDP (dlh predstavoval ich celý ročný výkon).
Rozbuškou môže byť Taliansko