Keď hlásatelia spásy neuspejú, vinníkov budú hľadať v sabotéroch

Všetky ich spája ďalšia „metametla“, moderné médiá. Možno povedať, že v koreňoch všetkých z nich leží niečo chvályhodné: o zdravie by sa malo starať, so ženami a príslušníkmi menšín by sa malo zaobchádzať zdvorilo a spravodlivo a životné prostredie by sa malo chrániť.

Problém je v tom, že všetky časom prešli do fundamentalisticko-náboženskej podoby, ktorej hlásatelia, takzvaní noví posadnutí, stratili akúkoľvek vnútornú brzdu a cítia sa byť spasiteľmi ľudstva či národov vo svojom akčnom okruhu – azda je to spôsobené nedostatočným spracovaním pozvoľna miznúcej kresťanskej myšlienky Mesiáša-Spasiteľa a oni sami sa do tejto úlohy vžívajú.

Predošlé vlny sekulárnej spásy

V tomto sa spomínané tri hnutia úplne podobajú predošlým vlnám bojovnej „sekulárnej spásy“ – komunizmu a nacizmu. Snaha vybudovať na zemi nebo vedie úplne spoľahlivo k tomu, že sa vybuduje peklo. Aj bez krvavého konfliktu môže vzniknúť núdza, z tradičnej vzdelanosti zrejme zostanú len trosky.

Podobne ako obe predchádzajúce vlny nadnáša súčasné hnutia obrovské nadšenie, ktorému nie je tradičná občianska spoločnosť vôbec schopná odolávať. Dlhým fungovaním sa tiež akýmsi spôsobom vyčerpala. Ak je niekto vlastníkom ultimátnych spásnych právd, vyplýva mu z toho „právo“ si ostatných podrobiť – či chcú, alebo nie. Ten, kto sa podvoliť nechce, môže byť buď len absolútny hlupák, alebo čistý zloduch. Mlčiaca väčšina si myslí svoje, ale dlhodobo plní zadanie aktívnej spasiteľskej menšiny.

Obávam sa, že spomínaným trom paralelným vlnám treba nechať priestor, aby sa prehnali, čo však prinesie veľké utrpenie a západnú spoločnosť v súčasnej podobe zničí. Vzniknutý systém či systémy je potom treba nechať „vyhniť“, čo následne umožní opäť usporiadať znesiteľnejšie a ľudskej prirodzenosti bližšie pomery.

Je však dobré upozorniť na to, že „vyhnívanie“ komunizmu v ZSSR trvalo celých sedemdesiat rokov a nacizmu, pokiaľ by nebol zničený priamou vojenskou akciou iba za dvanásť rokov, by to nepochybne trvalo ešte dlhšie. A škody, ktoré by napáchal, by boli ešte väčšie. Možno očakávať čosi v štýle „tridsaťročnej (viac-menej) nekrvavej občianskej vojny“, ale práve „sväté“ vojny patrili v dejinách k tým najbrutálnejším a najviac bezohľadným.

Človek sa od zvierat líši najmä tým, že je ochotný bojovať za teoretické princípy, hoci tie sa potom ihneď stávajú východiskovou bázou pre reformácie a deformácie spoločnosti. Napríklad obrovská urputnosť rôznych stredovekých radikálne náboženských hnutí dobre zhruba ukazuje, z akých duševných zdrojov sú aj dnešné spásne náuky napájané.

Na rozdiel od nich (aj komunizmu a nacizmu) nie je v súčasnosti pred novými spasiteľmi kam utiecť, spoločnosť je úplne globalizovaná. Bude nutné sa prikrčiť a čakať, možno aj po generácie. Eugen Drewermann kedysi možno nie tak blúznivo navrhoval likvidáciu komunizmu tým, že by sa k nemu Západ s nadšením, hoci len predstieraným, pridal a poddal sa mu. A tým by ho úplne rozložil (takto tiež tradične víťazila Čína nad inváziami stepných kočovníkov).

Vinníci sa budú hľadať v sabotéroch

Čo je pre všetky tieto tri hnutia zjednocujúcou spoločnou črtou? Je to predovšetkým predstava, že nad človekom už nie je žiadna iná vyššia sila a jednotlivci i vlády musia „strhnúť“ všetko iba svojou vlastnou silou a technickým umom (ale ani diktatúra tých, ktorí sa domnievajú, že majú priame spojenie na Všemohúceho, nebýva oveľa lepšia).

Ďalej to, že človek môže o všetkom úplne sám podľa svojej vôle manipulatívne rozhodovať (týka sa to však len tých, „ktorí vedia“ a majú príslušné „poverenie dejín“, iní sa majú báť a počúvať) a stačí vydať príslušný dekrét a dostatočnou silou tlačiť na jeho konzekventné uskutočnenie, aby sa svet od základov zmenil a stal lepším (veľmi to uľahčilo prevažné žitie vo svete počítačov, kde stačí párkrát kliknúť a všetko je hotové). Ak sa tak nestane a úporné snaženie narazí na „rezilienciu sveta“, „hmotnú pravdu“, bude zaiste zvykom hľadať vinníkov v „sabotéroch“ ako počas stalinizmu, pretože spásna teória sa mýliť nemôže.

Prepojenie digitálnej kontroly a nového totalitarizmu môže vytvoriť toxickú zmes úplne nevídanej intenzity. Celý fenomén „troch metiel“ môžeme nepochybne tiež označiť ako „trest“ Koreňa Sveta (tradičný Európan by povedal Boha, tradičný Číňan Nebies) za ľudskú neobmedzenú sebaadoráciu neuznávajúcu, že by mala v kozme niečo seberovné. Iste, pádom Rímskej ríše sa nepotopilo Taliansko a nejaká štátnosť a kultúra na mieste autolyzovaného Západu nepochybne opäť bude. Kŕče však budú trvať určite dlho. Som v každom prípade rád, že už som starý a relatívne čoskoro umriem.

Text, ktorý je krátený, pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.