Rok 2020 ovládla v USA rasistická protibelošská sekta

Systematický rasizmus zo strany belochov voči menšinám bol jedným z problémov, ktorý sa najviac ohýbal v roku 2020. Situáciu v USA odsúdil európsky parlament aj pápež.

Táto „epidémia“ je pritom najväčším hoaxom roku 2020. Hoaxom vo všetkých ohľadoch. V jeho začiatkoch, dôvodoch na ktoré sa odvoláva, a spôsobe, ako o tomto fenoméne komunikovali médiá.

Šialenstvo roku 2020 odštartovalo zabitie černocha Georgea Floyda belošským policajtom Derekom Chauvinom. Nejednému laikovi zásah vo forme kľaknutia na krk Floyda pripadal ako neprimeraný alebo rovno vražda. Rasový motív zabitia zostáva k dnešnému dňu otázny, Chauvin a Floyd sa totižto poznali. Nie je tiež bezpredmetná informácia, že Floyd bol recidivista. V minulosti mieril zbraňou na ženu, sedel v base a aj pitvy ukázali, že bol v čase zásahu nadrogovaný. Pripomeňme, že celý zásah odštartoval Floydov pokus zaplatiť falošnou bankovkou.

V médiách však celý čas rezonoval nepotvrdený, rasistický kontext celého incidentu. Americká polícia vraj má na černochov spadnuté a je takmer akýmsi novodobým einsatzgruppen zabíjajúcich Afroameričanov. Preto nechýbali ani vyjadrenia o tom, že voči americkým černochom sa vykonáva genocída.

To si žiadalo prosíkanie o odpustenie. A veru ho prívrženci tejto ideológie dostali. Pozrite sa na nasledovné video, v ktorom bieli Američania vyjadrujú sľub bojovať proti „systematickému rasizmu“. Dokážete bez mihnutia brvy povedať, že toto nevyzerá ako sekta?

Po celých USA a postupne v ďalších západných krajinách sa následne sekta “protestu proti rasizmu” rozhorela v plnom prúde. Dôrazne nás upozorňovali, že väčšina protestov je nenásilných, a mienkotvorné média sa zverejňovanými titulkami postupne stávali karikatúrami samých seba, napríklad keď uvádzali, že až 93 percent protestov bolo mierumilovných. Nevidiac, že 7 percent násilných protestov v rámci tohto masového hnutia je poriadne veľa. Až toľko, že privodilo najničivejšiu poistnú udalosť v USA za desaťročia.

A to simultánne s legitimizovaním tých najrasistickejších rečí voči belochom. Napríklad od černošského transsexuála menom Munroe Begrdof, ktorý v tejto atmosfére posilnil svetoznámu firmu L’Oreal Paris. Bergdof uviedol, že belosi sú najničivejšou prírodnou silou na Zemi a rasizmus dedia. Napriek otvorene rasistickým vyjadreniam ho firma prijala ako člena novej Rady pre diverzitu a inklúziu. Áno, je to také absurdné, ako to znie.

Globálny vírus

O obrovskom vplyve hnutia BLM svedčí aj skutočnosť, že sa stalo hmatateľnou realitou aj u nás na Slovensku.

Sympatie prejavil napríklad futbalový reprezentačný tím počas októbrového stretnutia s Írskom pokľaknutím pred úvodným výkopom. Stretlo sa to s kritickou odozvou značnej časti verejnosti, medzi inými predsedu Národnej rady Borisa Kollára, ktorý zverencom trénera Pavla Hapala odkázal, že ak majú potrebu kľačať, majú tak robiť na Slavíne.

Slovenský futbalový zväz (SFZ) sa najprv nechal počuť, že šlo o nariadenie UEFA, ktorým sa museli riadiť. Neskôr vyjadrenie skorigoval, keď uviedol, že akt sa konal so súhlasom UEFA a prišiel v oboch prípadoch z iniciatívy súperov, ktorí majú v tímoch hráčov rôznej pleti. Slovenskí reprezentanti si teda pokľakli na podporu súpera.

Na Slovensko sa tiež prelial barbarský trend ničenia sôch a pamätníkov. Videli sme to v bratislavskom Ružinove, keď pamätník Andreja Hlinku popísali nápismi rasista.

Kľakanie a ničenie sôch velikánov západnej civilizácie. Áno, to je spoločne s pandémiou najvýraznejšou charakteristikou roku 2020. Pandémia, dúfajme, po očkovaní vymizne. Antibelošský rasizmus prepletený dezinformáciami v globálnom rasistickom hnutí Black Lives Matter tu však zrejme zostane. A to za drukovania mienkotvorných médií.

Kde sa vzali?

Ľavica rada dekonštruuje. Rada hovorí, že národ je umelým konceptom. Rovnako rodina či pohlavie. Nemá však rada, keď sa jej koncepty rozmenia na drobné. Napríklad do zlatých teliat odliate hnutie BLM a koncept štrukturálneho rasizmu. Povedzme si teda, odkiaľ sa to celé vzalo?

Komu vlastne vzdávali úctu nielen naši športovci, ale aj obrovská časť prevažne zahraničnej laickej verejnosti, politikov, celebrít od A po Z či súkromného korporátneho prostredia?

Poporiadku. Rok 2020 sa ani náhodou neviaže s dátumom vzniku BLM. Toto hnutie za uplynulé mesiace v podstate len získalo globálnejší rozmer.

Korene hnutia siahajú do roku 2013 a spájajú sa s dvoma konkrétnymi medzirasovými incidentmi. Prvým bolo zastrelenie 17-ročného černošského mladíka Treyvona Martina floridským koordinátorom komunitnej domobrany, polovičným belochom a polovičným Hispáncom, Georgeom Zimmermanom. Druhým zastrelenie 18-ročného černocha Michaela Browna bielym policajtom Darrenom Wilsonom vo Fergusone.

Podrobný rozbor oboch prípadov prekračuje rozsah tohto článku, no nesú viacero spoločných znakov. Podozrenie z trestnej činnosti, vzájomný tvrdý fyzický konflikt, zastrelenie obetí bez zbrane, rozporuplné svedectvá a oslobodenie mužov zákona súdnymi autoritami z dôvodu konania v nutnej sebaobrane.

Marxistické zakladateľky

Tieto skutočnosti spustili vlnu obrovských kampaní a protestov spejúcich až k vyhláseniu výnimočného stavu, zákazu nočného vychádzania a zatknutiu desiatok demonštrantov. Na ich základe sa potom začalo formovať hnutie, ktoré si osvojilo cieľ bojovať proti údajnému policajnému násiliu, rasovej nerovnosti a rasizmu namierenému voči černochom naprieč celou spoločnosťou, ktoré dnes poznáme práve pod názvom Black Lives Matter.

Ide o decentralizovaný subjekt, kde v začiatkoch stáli aktivistky, ktoré sa netaja tým, že svet posudzujú cez kontroverzné ideologické rámce. „BLM založili pred siedmimi rokmi tri americké černošské aktivistky: Patrisse Cullors, Alicia Garza a Opal Tometi. Cullors hovorí o sebe a o Alicii Garza, že sú vyškolenými marxistkami. Cullors konštatuje, že okrem Marxa uznáva aj Vladimíra Iľjiča Lenina a Mao Ce-Tunga,“ napísal nedávno pri čerpaní z verejne dostupných zdrojov slovenský exminister vnútra Vladimír Palko.

BLM má viacero klonov

Postupom rokov si hnutie budovalo moc najmä vďaka priamym akciám, teda početným protestom v uliciach. Avšak takisto aktivitou na sociálnych sieťach či prezentovaním sa v kultúre, či už šlo o rôzne výstavy, knihy, grafity, piesne, dokumentárne filmy alebo ocenenia. V roku 2015 sa napríklad umiestnilo na štvrtom mieste z ôsmich v kategórii osobnosť roka časopisu Time.

BLM nie je vo svojom snažení osamotené. Za jeden povraz ťahá spolu s organizáciami ako Národná konferencia právnikov čiernej pleti, Centrum ľudských práv Elly Bakerovej či skupinami ako Color of Change, Race Forward, Policy Link a mnohými ďalšími združenými v Hnutí za černošské životy (Movement for Black Lives)

Streľba na proteste

Históriu BLM sprevádzala počas rokov masívna kritika v otázke finančnej transparentnosti, zovšeobecňovania polície ako rýdzo násilnej zložky. Objavili sa aj vnútorné rozpory, keď čierne ženy obviňovali čiernych mužov z toho, že ich v zápase o ich vec odsúvajú na vedľajšiu koľaj. Následne dokonca vznikla separátna skupina s názvom Say Her Name (Povedz jej meno).

Veľkou škvrnou na histórii hnutia je streľba, ktorá sa odohrala na proteste BLM v Dallase v júli 2016. Vtedy černošský ostreľovač Micah Xavier Johnson zabil päť bielych príslušníkov polície a pred smrťou vraj uviedol, že jednoducho chcel zabiť belochov, najmä policajtov. Spomenúť možno aj oslavy organizované hnutím BLM, na ktoré nemali mať prístup príslušníci iných rás.

Nadpriemerné násilie belochov na černochoch je mýtus

Azda najväčším problémom BLM je však fakt, že nimi šírený primárny naratív o násilnom útlaku tamojšej černošskej populácie zo strany belochov, pri ktorom niektorí hovoria dokonca o genocíde, neobstojí. To nesedí ani so základnými štatistickými ukazovateľmi, najmä pokiaľ je reč o relatívnych a nie absolútnych číslach.

V roku 2017 sa napríklad medzi viac ako 197 miliónmi belochov našlo 243 ľudí, ktorí zavraždili černocha. Medzi viac ako 39-miliónmi černochov sa zase našlo 533 vrahov, ktorí zabili bieleho človeka. V prepočte na hlavu teda černosi páchajú zhruba 11-krát častejšie vraždy na belochoch ako naopak.

Zaujímavý obraz ponúka Thomas Abt v knihe Bleeding Out (Vykrvácanie). Černosi sú podľa neho takmer štyrikrát častejšie obeťou vraždy ako iné rasy v Spojených štátoch. Vo väčšine prípadov sú však páchatelia opäť iní Afroameričania. „Medzi rokmi 1976 až 2005 zabili 94 percent černošských obetí iní Afroameričania,“ píše sa v článku.

Na disproporciu medzi vyhláseniami BLM a faktmi pritom poukazujú ďalšie štatistiky o kriminalite, nielen tie o najzávažnejších zločinoch. Okrem vrážd je černošská populácia, ktorej je len 13 percent, za 62 percentami krádeží či 45 percentami prepadnutí v krajine. Dáta tohto charakteru v zásade potvrdili aj v samom BLM, a to paradoxne pri snahe ich vyvrátiť.

V USA dominuje niekto iný

Vyhlásenia o nadvláde belochov vyznievajú ako nepravda nielen v kontexte bezpečnosti a kriminality, ale aj v ekonomickom ohľade. Belosi, napríklad, nie sú v tejto obrovskej krajine najlepšie zarábajúcou etnickou skupinou.

Pomerne výrazne ich v amerických rebríčkoch dlhodobo prevyšujú Ázijci, ktorých priemerná mzda v domácnostiach predstavuje takmer 90-tisíc dolárov ročne. Belosi naproti tomu zarábajú asi 70-tisíc, Hispánci niečo vyše 50-tisíc a černosi asi o 10-tisíc dolárov menej.

BLM preukázateľne zlyháva pri základnej požiadavke týkajúcej sa rasy, no napriek tomu kladie na spoločnosť ďalšie progresivistické nároky. Hnutie napríklad podporuje požiadavky LGBT aktivistov vrátane trans ľudí, feminizmus, migračnú reformu či zvýšenie ekomomickej rovnosti. Nepozdáva sa im tradičný model rodiny.

O financie núdza nie je

Pri rozsahu aktivít, ktoré má hnutie, si treba zodpovedať nielen otázky kto, prečo a ako, ale hlavne za čo. Financovanie Black Lives Matter je samostatnou kapitolou a hoci má podporu politických špičiek, najmä z radov amerických demokratov, jej vrecká plnia a agendu razia predovšetkým súkromné spoločnosti, a to buď priamym alebo nepriamym spôsobom.

Facebook a Amazon napríklad avizovali, že na boj proti rasovej nespravodlivosti prispejú 10 miliónov dolárov. Apple hodlá na podobný účel vyčleniť až 100 miliónov dolárov. Maloobchodný gigant Walmart chce vynaložiť rovnakú sumu 100 miliónov dolárov na vybudovanie centra pre rasovú spravodlivosť. Herná spoločnosť EA Games venuje na rasovú rovnosť milión dolárov a predajca oblečenia H&M podaroval rôznym organizáciám pol milióna dolárov. Tu sa však výpočet ani zďaleka nekončí.

Zblbnutí Američania

Bez ohľadu na to, či s Black Lives Matter sympatizujete alebo nie, faktom je, že platí tvrdenie novín The New York Times o tom, že má potenciál byť „najväčším hnutím v dejinách Spojených štátov“. Nejde pritom len o priamych účastníkov pouličných akcií, ktorých sú státisíce, ale aj o tichých podporovateľov.

V zmysle dát, ku ktorým sa v septembri dopracovala renomovaná agentúra Pew Research Center, totiž požiadavky Black Lives Matter podporovalo v júni až 55 percent opýtaných Američanov, a to buď výrazne alebo v niektorých parciálnych nárokoch. Pri belochoch toto číslo predstavuje 45 percent, pri Afroameričanoch až 87 percent. Hispánci drukovali hnutiu v 66 a Aziati 69 perccentách.

Pozoruhodné je, že po vlne násilností, ktorá sa Spojenými štátmi prehnala v lete, podpora od júnového začiatku meraní prvý raz výraznejšie klesla. Pri belochoch až o štvrtinu, zo 60 na 45 percent.

Hoci nejde o zanedbateľný pokles, ľudský kapitál dostačuje na podporu celospoločenskej transformácie, ktorá už koniec-koncov beží. Kým skeptici o nej hovoria ako o kultúrnej revolúcii s podobne negatívnymi dôsledkami, aké mala tá čínska v minulom storočí, zástancovia zmien akcentujú nevyhnutnú očistu od všadeprítomného rasizmu trvajúceho už od čias, kedy sa Krištof Kolumbus vylodil za „veľkou mlákou“.

Kontúry tejto transformácie sú také výrazné, že na Wikipedii dokonca vznikol siahodlhý zoznam sôch a pamätníkov, ktoré boli zvrhnuté či inak poškodené počas protestov po smrti Georgea Floyda. Nachádzajú sa na ňom podobizne kresťanských misionárov, bývalých prezidentov, konfederačné monumenty a paradoxne aj tie, ktoré oslavovali černošský pluk.

Totalita

Realitou sú uvoľňovania zo zamestnania ľudí, ktorí stoja hnutiu v ceste. Niekoľko príkladov za všetky. Profesora účtovníctva na Kalifornskej univerzite v Los Angeles (UCLA) Gordona Kleina suspendovali, keď odmietol zvýhodniť černošských študentov pri záverečných skúškach.

Grant Napear, hlásateľ basketbalového tímu Sacramento Kings, rezignoval pod verejným tlakom, keď v twitterovej výmene názorov použil frázu, že „na všetkých životoch záleží, na každom jednom!,“ čím parodoval ústrednú myšlienku BLM, že záleží na životoch černochov.

Vo veľmi podobnej situácii sa nachádzal Stan Wichnovsky, dlhoročný editor novín The Philadelphia Inquirer, ktorý skončil vo funkcii krátko po publikovaní článku s nadpisom „Na budovách tiež záleží“, v ktorom upozorňoval na devastačný vplyv vzbúr na infraštruktúru mesta.

V tomto kontexte sa žiada dodať, že podľa analýzy spoločnosti Insurance Information Institute boli protesty za rasovú spravodlivosť po smrti Georgea Floyda (len v období od 26. mája do 8. júna) „najničivejšou škodou v histórii poisťovní“.

Rasizmus všade

Obvineniam z rasizmu sa nevyhli ani názvy kozmických objektov, programovacie jazyky, pomenovanie nespočetného množstva jedál. Prišlo na takzvané dekolonizovanie učebných osnov alebo zvýhodňujúce označovanie obchodov vlastnených Afroameričanmi na Google mapách. Nedávno avizovali vyšetrovanie britského futbalového mužstva za to, že pred zápasom si hráči nepokľakli na znak podpory BLM.

Novozvolený americký prezident Joe Biden z Demokratickej strany je pritom spolu s BLM na jednej lodi, či s ním prinajmenšom kotví v jednom prístave. Boj proti takzvanému systematickému rasizmu si už Biden určil ako jednu z priorít svojej vlády.

Čo to môže znamenať? Niektorí vplyvní demokrati to naznačili, keď prišli s nápadom na založenie Komisie pravdy a zmierenia (Truth and Reconciliation Commission), ktorá, hoci nie je priamo ideou BLM, vychádza z podobných myšlienkových vzorcov. Šlo by pritom o orgán vymykajúci sa všetkým ústavným a súdnym zvyklostiam.

Komisári by mali trestať aj úradníkov

„Keď sa táto nočná mora skončí, potrebujeme Komisiu pravdy a zmierenia. Tá zmaže Trumpove lži, uteší tých, ktorým ublížila jeho nenávisť, a pomenuje každého úradníka, politika, výkonného pracovníka a mediálneho magnáta, ktorého chamtivosť a zbabelosť dovolila túto katastrofu,“ napísal bývalý člen administratívy Billa Clintona a exporadca Baracka Obamu Robert Reich.

Podobne ako Reich sa už vyjadrili viacerí moderátori veľkých amerických televízií. Napríklad Chris Hayes z MSNBC, ktorý na svojom twitterovom účte začiatkom októbra navrhoval to isté čo Reich: „Najhumánnejším a najrozumnejším spôsobom ako sa vyrovnať s týmito ľuďmi, ak to prežijeme, bude nejaká forma komisie pravdy a porozumenia“.

Americkí konzervatívci a republikáni sú touto ideou pochopiteľne viac než pobúrení. Zaznievajú hlasy, že USA sa posúva na dráhu vyrovnania sa s minulosťou po vzore Juhoafrickej republiky, ktorá sa dnes považuje za zlyhávajúci štát s extrémnou úrovňou kriminality a rasového napätia.

„Toto je vytrhnuté zo stránky románu Georgea Orwella, pretože viete, kto môže protestovať proti ‘pravde a zmiereniu’,“ uviedol na televízii Fox News americký publicista James David Vance. Podľa neho to ukazuje, ako americkým demokratom stále „šibe“ pre prehru Hillary Clintonovej v predošlých voľbách v roku 2016.

„Namiesto toho, aby sa pokúsili vyhrať ďalšie voľby a pokračovať v živote americkej demokratickej politiky, chcú ísť naspäť a všetkých potrestať,“ uviedol so znepokojením Vance.

Zaočkovaní Slováci

Dianie spoza Atlantiku pôsobí vskutku depresívne. Čo beží na Západe, je regulárnou kultúrnou revolúciou s totalitárnymi prvkami. Ale ak je tu nejaký silver lining, respektíve svetlo na konci tunelu, je to postoj Slovákov, Čechov. Stredoeurópanov.

Keď sa človek pozrel v čase vrcholenia týchto protestov v máji a júni na komentáre pod článkami tých najliberálnejších slovenských (a českých) zdrojov o BLM, odkaz bol jasný. Dokonca aj liberálne zmýšľajúci ľudia v drvivej väčšine odmietali naratív o systematickom rasizme, útlaku černochov zo strany americkej polície. Dokola zaznieval protiargument, že väčšia chudoba alebo zásahy polície nemusia súvisieť až tak s rasizmom, ale skôr s internými, endemickými zlyhaniami aforamerickej populácie. Ľudia nemali problém pochopiť, že vysoké percento černochov zastrelených políciou vyplýva z ich vysokej kriminality.

Slovensko nie je monokultúrnym a monoetnickým štátom. Vieme, čo prináša diverzita. A vieme, že celé etnické populácie môžu so sebou niesť isté vnútorné problémy. Neznamená to, že tí ľudia sú preto horší. Ale ani nemôžeme povedať, že ich neutešený osud je primárne dôsledkom diskriminácie zo strany majority. Slováci tomu rozumejú a médiá sa im preto BLM odpad takmer ani nepokúšajú predávať.

Druhým zdrojom zaočkovanosti Slovákov je skúsenosť s komunizmom. Naši otcovia a matky dobre vedeli, čo znamená normalizácia a držanie jazyka za zubami. Mladí Slováci si ich skúsenosť pripomínajú. Vedia, čo znamená totalita a jej dopad na slobodu slova. A preto sú pre rasistické dezinformačné pokusy od BLM tvrdým orieškom.

Robme všetko preto, aby sa to nezmenilo.