Americký rozhlas NPR skúmal rasový vplyv používania smajlíkov. Vyslúžil si výsmech

Pozornosť sociálnych sietí si za veľkou mlákou vyslúžil americký rozhlas NPR. Minulý týždeň zverejnil článok, v ktorom polemizuje o tom, že vyberanie správnej farby smajlíkov (či takzvaných emotikonov) podľa rasy používateľa je celá veda.

Dielo s nadpisom Smajlíka akej farby kože by som mal použiť? Odpoveď môže byť zložitejšia, ako si myslíte polemizuje práve o farbách emotikonov na internete. Pre väčšinu ľudí úplne irelevantná téma, ktorá má pramalý význam. Podľa NPR sa však aj z takejto drobnosti môže stať „komplexná konverzácia o rase a identite“.

Trojica autorov článku sa v rámci svojej práce pýtala ľudí rôznych rás na danú „problematiku“. Najmä na to, akú farbu smajlíkov používajú a prečo. Medzi odpoveďami bolo napríklad zamyslenie, prečo niektorí belosi používajú inú farbu emotikonov ako tú svoju.

Toľko práce na niečo také hlúpe

„Niektorí belosi ich používajú [žltú dlaň s palcom hore, pozn. red.], pretože vyznieva neutrálne – ale niektorí akademici tvrdia, že nepoužívanie bieleho variantu znamená nedostatočné povedomie o belošskom privilégiu, ako napríklad keby spoločnosť asociovala belošstvo s bezrasovosťou,“ napísal NPR na sociálnej sieti Twitter k článku.  

Nie je až také prekvapujúce, že si takáto žurnalistika vyslúžila na sociálnych sieťach poriadny výsmech. Okrem samotnej témy textu niektorí používatelia poukázali aj na fakt, že spomínaný text písali až traja reportéri NPR – Alejandra Marquez Janseová, Patrick Jerenwattananon a Asma Khalidová.

„Je úžasné, že bolo treba ‚troch‘ zamestnancov NPR, aby napísali niečo takéto hlúpe,“ skonštatoval na Twitteri konzervatívny novinár Christopher F. Rufo.

Na text od NPR zareagoval aj republikánsky kongresman za štát Florida Matt Gaetz. Pripomenul, že Čína medzitým „stavia hypersonické zbrane schopné zasiahnuť ktorúkoľvek časť sveta za pár minút“, zatiaľ čo americké dane idú aj na takéto články.

Aj na toto idú dane

Kanadská komentátorka Lauren Chenová zasa uviedla, že aj keď článok hovorí o takzvanom belošskom privilégiu, samotný text vyzerá ako príklad spomenutého konštruktu z prostredia kritickej rasovej teórie. „Meranie ‚privilégia‘ skrz používanie emotikonov je najviac privilegovaná vec, ktorú som kedy počula,“ skonštatovala Chenová.

Bývalá reportérka New York Times Nellie Bowlesová zasa pripomenula, že aj takéto texty sa platia z daní amerických daňovníkov. „Je veľmi dôležité, aby sme takúto prácu platili našimi daňami. Ďakujem ti, NPR,“ poznamenala ironicky Bowlesová.

Projekt NPR vytvorila americká vláda v roku 1970. Dodnes dostáva istú časť svojich financií od federálnych úradov. Ide však podľa všetkého o relatívne malú sumu oproti jeho celkovému rozpočtu. Zvyšok financií pochádza z poskytovania rôznych služieb či od súkromných rozhlasových staníc.