Ako to vyzerá na bojisku proti Číne. V Litve

8500923159_1b2c81dba5_k Vilnius. Foto: Motorito/flickr.com

Vilniuské letisko ma privíta s bielym cukríkom sovietskej železničnej sta­nice. Vonku je zimná roz­práv­ka zo snehu a ľadu. Li­tovské firmy, ktoré bojujú s čínskym embargom, ukryté kdesi pod snehom.

V Európe je jedna krajina, ktorá sa pokúša o zrážku s čínskou veľmocou – maličká Litva. Odkedy tunajšia a voči Číne kritická vláda povolila Tai­wanu otvoriť diplomatické zastúpenie pod názvom „Taiwan“ vo Vi­l­ni­use, tento členský štát EÚ je vystavený zaťatej hospodárskej sile Čín­skej ľudovej republiky. Čínske colné úrady odvtedy odmietajú odbavovať tovar prichádzajúci z Litvy alebo smerujúci do Litvy. Dotklo sa to napríklad nemeckého Continentalu, ktorý v Kaunase pre­vádz­kuje exportnú fabriku, pričom Čína firmu údajne vyzvala, aby prestala po­uží­vať komponenty vyrobené v Litve. „Stojíme pri Litve,“ oznámila Eu­rópska komisia a začala zbierať dôkazy, ktoré by mohli preukázať porušenie obchodného práva zo strany Číny, ktorá je členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Dot­knuté firmy oficiálne mlčia, neoficiálne vyvíjajú tlak na Lit­vu, aby rýchlo vyriešila čínsky problém. Škody sú každým dňom väčšie.

Odvážne handrkovanie litovskej vlády s Ríšou stredu za­ča­lo už pred rokmi. Dva roky dozadu, bolo to počas zimy pred koronou, to ukázal jeden malý, ale nepekný incident na slávnej Hore krížov. Zaujalo ma to vtedy do takej miery, že som v januári roku 2020 špeciálne išiel na Horu krížov.

Tí, čo ste tam boli, viete, že Hora krížov vlastne nie je ho­rou, je to umelý pahorok s výškou zo­pár metrov, na ktorom sto­jí nespočetné množstvo krížov. Keď dáv­nej­šie začali štu­den­ti tie kríže počítať, vzdali to pri čísle 50-tisíc. Krátko pred vypuknutím čínskeho vírusu tam čín­s­ka turistka zba­dala kríž, ktorý velebí hnu­tie za slo­bo­­du v Hong­kongu. Vytrhla ten kríž a zaho­dila ho preč. Ako to už v našej dobe chodí, ne­chala sa pri tom točiť a dala to na Instagram.

Na vi­deu nebolo vidieť jej tvár, bola poznateľná len ako ele­­­gantná mladá že­nič­ka. S druhou Číňankou na videu ho­vo­ria: „Je na ňom na­­pí­sa­né: Osloboďte Hongkong, re­vo­lú­cia našej do­by.“ – „Hoď to pros­­te tam! A vypadnime!“ – „Dnes sme urobili dob­rú vec. Naša vlasť je veľká.“ Li­­tov­ská vlá­­da ostro protestovala, z incidentu bolo už vte­dy napä­tie s Čínou.

Chcel som vtedy ve­dieť, kde je ten vy­ho­de­ný kríž. Hora krížov, v li­tovčine Kryžių kalnas, má takých skúseností viacero. Keď tu vlá­dol ešte Sovietsky zväz, sovietska moc ju štyrikrát zrovnala bul­dozérmi, v rokoch 1961, 1973, 1974 a 1975. Dnes je z nej tu­ris­tic­ký magnet, ročne sem prichádza 300-tisíc návštev­níkov, naj­viac z Ne­mecka, zo susedného Lotyšska a z Poľ­­­ska. Ako kresťan­s­kí pútnici pri­chádzajú už len Poliaci. Pri­­­vítalo ma tam platené par­kovisko a so zelenou lúkou zladené náv­­števnícke centrum. V trá­ve jemne mean­dro­val potok.

Prišiel som ráno, ľudí bolo ešte málo. Jediný kamenný pomník pri­po­mína 1 700 rokov prijatia kresťanstva Arménskom, jeden Nemec ako znak pokánia za holokaust postavil kombináciu kríža s Dá­vidovou hviezdou a Česi zo základne Čáslav majú kríž za to, že „chránili vzdušný priestor a suverenitu Litvy“. Českí vo­jen­skí piloti tam vy­pomáhali nie tak dávno, v rokoch 2009 až 2013, ale ich drevený kríž bol už zhnitý, rozrástli sa na ňom ma­lé hríbiky. Pozdĺž cesti­čiek stoja parádne drevené kríže, ale za predným radom to často vy­zerá ako skládka pre malé drevené krí­že, ktoré predávajú na par­ko­visku. Už preto je nemožné to ce­lé zrátať, na krížoch visia ďalšie krížiky a ružence. Niek­de tichučko vyhráva Radio Maria zo skry­tého rozhlasového pri­jí­mača. Roľník, čo má vedľa pole, pri­chádza dvakrát denne, rá­no rádio zapína a večer ho vypína.

Keď som prišiel, pýtal som sa na ten kríž pre Hongkong. Pri pokladni mi povedali, že vyšetrovanie in­­ci­dentu pokračuje a že Litva uvalila Číňanke zá­­kaz vstu­pu na územie Litvy. A kde je ten vyhodený kríž? Odpovedali, že ur­čite leží na Hore krížov. Vraj sa taký malý kríž nedá len tak v tej húštine nájsť. Ani ho nešli hľadať.

Teraz vo februári roku 2022 ma víta letisko Vilnius bielym cuk­rí­kom sovietskej železničnej sta­nice. Vonku nasleduje zimná roz­práv­ka zo snehu a ľadu. Li­tovské firmy sú v úkryte. Azda preto, aby litovská obchodná komora strú­hala dobrotu, propaguje na svojom webe po­chva­lu, kto­rú podnikateľka v oblasti kozmetiky Irena Jokšienėová vy­jadrila ob­chodnej komore za misiu v Číne. Keď sa na to spýtam u Jok­šienėovej, dozviem sa, že obchod jej firmy ODA s Čínou sa vô­bec neuskutočnil: „Všimli sme si obchodný podvod a litovské veľvy­sla­nec­tvo nám radilo, aby sme túto zmluvu ne­podpísali.“

Známym, ale vo vilniuskom nočnom živote sotva zo­hna­teľ­ným, je v po­slednom čase litovský rum. Samozrejme, že cukrová trsti­na v po­balt­ských štátoch nerastie, ale vďaka melase dovezenej z Trinidadu a Tobaga jestvuje „litovský rum“. Keď kvôli otvoreniu „taiwanského veľ­vyslanectva“ začala čínska blokáda Litvy, putovalo práve 20 400 fliaš rumu Pro­pel­ler Dark do Číny. Kvôli tej čínskej blokáde kúpil napokon litovský rum Taiwan a pro­pa­goval ho kreatívnymi kokteilovými recep­ta­mi. Vyjadril som záujem navštíviť tú­to litovskú výrobnú spoločnosť. Zdvorilá odpoveď: „Teraz nie.“

Taiwanské „veľvyslanectvo“ leží pri rieke Neris, na najvyššom po­scho­dí 16-poschodovej Victoria-Tower nad kanceláriou Price­wa­ter­hou­seCoopers. Vážny chlapík s cheguevarovou bradou a červenou vlne­nou čiapkou práve fotí s vystretým ukazovákom tabuľu Taiwan pred dverami. Keď toho chlapíka oslovím, utečie.

Na poschodí ma v panoramatickej kancelárii prijme Tom Y. F. Huang, riaditeľ a poradca. Aj tento živý sivovlasý muž v bielom roláku sa bojí všemocnej ľudovej republiky – svoje skoršie diplomatické po­s­ty mi prezradí „len súkromne, ako priateľovi“. Lístie taiwanského čajovníka Oolong zostane celý čas v mojej šálke, tento čaj ne­zhor­kne. „S Litovcami,“ povie Huang, „zdieľame rovnaké hodnoty. Ak sa nemýlim, oni boli prví, ktorí v roku 1989 vystúpili zo Sovietskeho zväzu. Prečo? Pretože chcú slobodu.“ Spýta sa, či by sa EÚ „vzdala svojich tradičných hodnôt ľudských práv, demokracie a slobody. Dnes je na rade Litva, kto bude zajtra“?

Litva ešte nenašla v EÚ nasledovníkov, nádeje demokratického os­trovného štátu, ktorý má v úmysle premenovať všetky svoje za­stú­penia z „Taipehu“ na „Taiwan“, momentálne spočívajú na novej – voči Číne kritickej – českej vláde. Huang porozpráva o škandále na no­vo­roč­nej recepcii u pražského primátora Zdeňka Hřiba: Keď čínsky veľ­vyslanec zba­dal taiwanského veľvyslanca, ktorý prišiel skôr, Čí­ňan sa nedip­lo­ma­ticky posťažoval a odfrčal. Huang sa pýta: „Ako máme s týmito tvoriť jednu krajinu?“

Keďže aj Taiwan trvá na „politike jednej Číny“, Huang ma poopraví, keď hovorím o „dvoch štátoch“ – „povedzme radšej dve vlády“. Zároveň zdôrazní, že Taiwan sa medzičasom cíti ako osobitný ná­rod. Po tom, ako červená Čína zjednodušila písmo a „zničila tra­dič­nú kultúru v Kultúrnej revolúcii“, Taiwanci sa na návšteve Číny dnes cítia tak cudzo „ako v Japonsku“.

Ešte sa spýtam, čo sa stalo s 20 400 fľašami litovského rumu. „Sú preč,“ chváli sa Huang, „vypité ako čisté alebo zamiešané do kok­tei­lov, vypredané v priebehu 20 minút.“ Bol práve Nový rok, pres­nej­šie povedané „lunárny Nový rok“, ako dodá k opätovnému vy­med­ze­niu sa voči Číne, „tento sviatok existuje aj vo Vietname“. Samotný Hu­ang nedostal nič, „všetko je preč.“ – „Vypili Taiwanci litovský rum zo solidarity?“ – „Nie, z vďačnosti. Litva nám darovala 260-ti­síc dávok, keď Čína zablokovala naše zásobovanie vakcínami. Pria­teľ v núdzi je priateľ v núdzi.“ Rumom Propeller Dark, vyhlási taiwanský diplomat, Taiwanci po prvý raz ochutnali tmavý rum. Mys­lí si, že z neho ešte veľa kúpia.


Ďalšie články