Od konca februára sa uvoľňujú protipandemické opatrenia. Rušia sa režimy OP a OP+. Ľudia sa budú môcť zúčastniť kultúrnych podujatí bez rozdielu.
Som veľmi šťastný. Moje hudobnícke srdce plesá, pretože aj vo svete vidieť, že to ustupuje. Verím, že keď sa to teraz spustí, tak sa to už nevráti a nezačnú sa opatrenia opäť sprísňovať a ľudia sa s tým nejako naučia žiť.
Hneď po rozhovore budem volať kamarátke, s ktorou som mal mať turné, no rozhodol som sa ho zrušiť, keďže som nechcel ľudí deliť na očkovaných a neočkovaných. Uvidím, či sa nám to podarí zrealizovať ešte na jar.
Ešte pred uvoľnením opatrení koncom januára ste zverejnili video, v ktorom ste povedali, že sa ako umelec odmietate zúčastniť podujatí, na ktorých budú mať prístup len očkovaní a prekonaní. Prečo ste sa tak rozhodli?
Odjakživa beriem svoju tvorbu a tiež celkovo muziku a kultúru, že by tu mala byť pre všetkých. Hudbu robím hlavne preto, aby spájala. Túžim po tom, aby som spájal ľudí, aby sme sa spoločne mohli stretnúť bez rozdielu a aby sme spoločne zažívali niečo pekné a tešili sa z toho. Nie tak, že niekto niečo môže, druhý zasa nie. Myslím, že pravidlá by mali byť pre všetkých rovnocenné.
Aká bola spätná väzba ľudí na toto video?
Domnievam sa, že skalní fanúšikovia chápali moje rozhodnutie, lebo vedia, aké hodnoty zastávam. Skôr ma prekvapili reakcie cudzích ľudí, lebo to malo väčší dosah, než som čakal. Tí reagovali rôzne, napríklad, že čo sme ako umelci chceli, tak to máme. Ale myslím si, že je nefér hádzať všetkých do jedného vreca.
Bral som to tak, že idem s kožou na trh, či už budú na mňa ľudia nadávať alebo nie. Chcel som dať svoj názor najavo. Chodili mi aj nejaké ponuky a aj fanúšikovia sa pýtali, kedy bude koncert, tak som to vyriešil a odpovedal týmto videom.
Pridali sa k vám aj nejakí ďalší umelci?
Viem len o mojom kamarátovi, spisovateľovi Pavlovi Baričákovi. V podstate sme sa takto rozhodli spolu na základe nášho rozhovoru, keďže sme mali mať aj spoločné akcie. Povedali sme si, že to bude neférové. Reakcie ostatných umelcov som si nevšimol.
Na druhej strane chápem, že umelci to mali teraz ťažké. Ja môžem byť rád, že môžem moju rodinu uživiť a nie som odkázaný silou mocou hrať na akciách, ktoré sú mi proti srsti.
No hneď 9. februára ste pridali príspevok, že ste sa zúčastnili v programe Trochu inak s Adelou Vinczeovou, kde ste spievali spoločne s českou speváčkou Kaczi. To pre vás nebol problém?
Nie, bral som to tak, že síce na tom predstavení boli diváci, ale vysiela sa to v televízii, kde si to mohli pozrieť všetci, či už očkovaní, alebo nie. To pre mňa bola priorita.
Ako ste si kompenzovali čas, keď ste nemohli mať koncerty. Čo ste robili?
Hlavne som tvoril. Začal som viac chodiť do druhej práce, ktorej som sa začal pre túto situáciu venovať naplno. Okrem toho som každú voľnú chvíľu venoval tvorbe alebo rodine. Spravil som si nový režim. Vstával som o pol piatej ráno, aby som bol o piatej v štúdiu a tvoril. A teraz môžem povedať, že som napísal mnoho pesničiek. To, za čo som veľmi vďačný, je, že sa mi podarilo aj na tom negatívnom nájsť niečo pozitívne.
Čiže pre vás bolo koronové obdobie plodné, čo sa týka tvorby, pretože niektorí umelci boli práve naopak deprimovaní dobou a nedokázali tvoriť.
Presne tak. Bolo síce smutné, že som v štúdiu zatvorený sám a ani s kapelou sme sa často nestretávali. No čo sa týka tvorenia, tak u mňa to funguje na báze emócií a tých bolo strašne veľa.
Spomínali ste, že nie ste úplne odkázaný hrať na každej akcii a máte aj inú prácu.
Áno, spoločne s mojou maminou pracujem v rodinnej firme, v ktorej som robil ešte predtým, ako som šiel do súťaže Česko Slovensko má talent. No potom, keď sa mi otvorili tieto dvere, tak som sa mohol začať hudbe venovať trochu intenzívnejšie. Ak by som bol teraz odkázaný len na muziku, mal by som to veľmi ťažké, i keď netvrdím, že teraz to bolo jednoduché. Mal som mesiac, keď som mal z toho celého depky, keďže človek niečím žije a zrazu mu pride taká pokorná facka od života. Prešiel som si svojím dnom emócií, od ktorých som sa potom odrazil, ale som vďačný, že mám zázemie, ktoré ma dokáže podržať.
Čo ste spravili, že sa vám podarilo odraziť od toho pomyselného dna?
S mojou rodinkou žijem v staršom rodinnom dome, v ktorom, kam sa človek pozrie, tak je iba práca a ja som tam uvidel priestor na svoju realizáciu. V tom dome kedysi chovali kone a ostal tam po nich senník, ktorý som sa rozhodol prerobiť a spraviť tam ateliér. Na mesiac som odhodil gitaru a každý deň som tú miestnosť pretváral. Vtedy som potreboval hlavne nerozmýšľať, iba niečo robiť, aby som prišiel na iné myšlienky.
Žiadali ste aj o nejakú finančnú pomoc od štátu, keďže predsa len váš príjem bol nižší?
V prvom kole som o príspevok nežiadal, lebo som si vravel, že, chvalabohu, mám kde pracovať a zarobiť si peniaze. Tak radšej nech pomôžu tým, ktorí to potrebujú viac. No v druhom kole som si požiadal o príspevok na nový album. Ich odpoveď však bola záporná. Príspevok mi neschválili. Vtedy som to bral ako urážku, ale takto urazili viacerých. Ako dôvod totiž uvádzali malý umelecký prínos, takže som si vtedy vravel, že som pre nich asi prebytočný umelec, a teda radšej už od nich nechcem nič.
Na druhej strane ma teší to, že som v tomto smere teraz úplne slobodný, a keď mi niečo na tomto systéme alebo na niektorých veciach prekáža, tak môžem otvorene povedať svoj názor, keďže nie som viazaný na nejaké štátne peniaze.
Odjakživa beriem svoju tvorbu a celkovo muziku, že by mala byť pre všetkých. Hudbu robím hlavne preto, aby spájala.
Juraj Hnilica
Po spomínanom videu ste o pár dní pridali ďalšie, v ktorom spievate pesničku: Pýtam sa, ľudia, pýtam sa vás, kto vlastní to právo tvrdiť, že je niečo viac. Keď iný mám názor, inak vidím svet. Nejdem hneď s prúdom, nie preto nemusím byť hneď smeť... Je to pieseň, ktorá vznikla tiež ako reakcia na dnešnú dobu?
Bolo to presne obdobie, keď som začal cítiť spoločenský tlak, v ktorom sa ľudia osočovali. Vtedy som pocítil, že by som prostredníctvom svojej muziky priniesol odkaz alebo posolstvo, aby ľudia neboli na seba zlí. Veď každý si to zažívame, sme na tom všetci rovnako, len každý má iný postoj. Niet sa veľmi čomu čudovať, keďže ten tlak bol aj politický a už tam vznikala polarizácia.
Chcel som tou skladbou povedať, nech sa navzájom rešpektujeme, aj keď budeme iní. Nie je to len o tejto dobe. Odjakživa totiž celý svet funguje na dualite.
Niektoré pesničky teraz nadobudli nový rozmer. Napríklad vaša skladba Okovy, ktorá sa nachádza na vašom poslednom albume, vznikla ešte pred koronou. No hodí sa tiež na túto dobu a akoby ste ju napísali v súčasnosti.
Výpoveď tej piesne bola o tom, že jeden kamarát mal pocit, že ma potrebuje nejako formovať. Šlo o takú moju spoveď o tlaku, ktorý vyvíjal na moju osobu. Chcel som nastaviť zrkadlo, či už partnerskému, alebo kamarátskemu vzťahu. Aj pri partnerskom vzťahu máme niekedy potrebu byť majetnícki a toho druhého nejako na svoj obraz formovať, meniť na dokonalého partnera.
Skladba vznikla ešte pred covidovým obdobím, no klip sme točili už počas korony a vtedy som tiež pochopil, čo je to za haluz a ani som to tak nemyslel. A zrazu tá pesnička, kde spievam o priateľskom alebo partnerskom vzťahu, prerástla do celospoločenského vzťahu a dá sa to interpretovať aj takto.
Zverejnili ste novú skladbu PieSen Života. O čom je?
Je to taká pozitívna pesnička, ktorou som chcel trochu zasvietiť na tento svet, pretože toho temna a strašenia tu už bolo veľa. Chcel som ukázať, že sa dá myslieť pozitívne. I keď pieseň som písal, keď som sa cítil fakt zle. Išlo to samo a veľmi rýchlo. Text som napísal spoločne s Jánom Martonom.
Predpokladám, že táto skladba bude aj na vašom novom albume. Už viete, kedy by mal vyjsť?
Tým, že mi neschválili príspevok od štátu, nie som viazaný na nejaký konkrétny dátum. Piesne sú zložené, tak verím, že keď sa to začne všetko otvárať, tak sa stretnem aj s kapelou. Chalani z kapely sú teraz rozlietaní kade-tade, takže verím, že sa vrátia. No zasa sa nemusíme až tak ponáhľať, keďže len minulý rok sme krstili náš tretí album.
To je pomerne nedávno. Má nejaká skladba z posledného albumu aj pre vás nejaký špeciálny význam?
Všetky pesničky pre mňa niečo znamenajú. No špeciálny význam má pre mňa určite pieseň Okovy, keďže tú si so mnou zaspievala moja manželka.
A veľmi silná je pre mňa pesnička Kristián. Raz mi napísal jeden chlapec, chcel sa so mnou stretnúť a ja som súhlasil. Vravel som mu, že idem na koncert do Bratislavy, tak sa zastavím a môžeme si pokecať. Vtom mi napísala jeho kamarátka, že Kristián má rakovinu a zomiera. Keď som sa s ním stretol, tak mi spomínal organizáciu, kde pomáha ľuďom. Volala sa Chodím pre život. Napriek tomu, že on sám mal problémy, chcel pomáhať druhým. Mal to ťažké aj v škole, kde ho spolužiaci šikanovali, problémy mal aj doma s otcom, ktorý ho bil. Celý ten jeho príbeh som zhudobnil, aby ľudia, ktorým sa deje niečo podobné, neboli ticho a kontaktovali organizácie, ktoré im pomôžu.
Počas rozhovoru ste viackrát spomenuli svoju rodinu. Máte dve dcéry. Vediete ich tiež k nejakému umeleckému smeru?
Oni to doma majú na dennej báze, lebo mám štúdio hneď vedľa domu, tak som tam dosť často zavretý a oni tam za mnou chodia. Môžem povedať, že staršia dcérka už začala chodiť na klavír a veľmi jej to ide. Už teraz vie vyše 30 pesničiek. Hlavne však na ne netlačím, pretože to nie je dobré. Ak ich to bude baviť, tak budem rád, ak nie, tak sa tiež nič nestane.
Vaša kariéra sa začala v podstate vtedy, keď ste sa po prvýkrát objavili v súťaži Česko Slovensko má talent, kde ste spievali pieseň Aká si krásna. Odvtedy už prešlo pár rokov. Išli by ste do toho znova?
Ak by tie okolnosti boli také, ako boli, tak áno. Zo začiatku som tam nechcel ísť. Predtým som bol rocker a vravel som si, že takéto mainstreamové súťaže nemusím. No keď som sedel u svokrovcov v obývačke a bavili sme sa so svokrom, čo je nové v muzike, tak mi hovorí, že čo sa neprihlásim do Česko Slovensko má talent. A ako to povedal, v telke nabehla reklama na súťaž, tak som to bral ako znamenie.
Potom prišiel taký druhý okamih. Bolo to v deň kastingu, keď sme sa predtým s manželkou vrátili v nedeľu z chaty po celom víkende domov. Bolo zhruba pol piatej popoludní. Manželka si šla ľahnúť, no mne sa nechcelo spať a kasting trval do šiestej. Do Žiliny to mám tak pol hodiny cesty, tak som šiel. Pomaly tam už nikto nebol, iba pani upratovačky som sa pýtal, či je tu kasting. Nabehol som tam a vyšlo to.
No potom prišiel kasting, ktorý bol v Bratislave, a cestou som dostal dva defekty. S prvým som išiel na opravu do pneuservisu, no keď som dostal druhý, vravel som si, že to je znamenie, že tam nemám ísť. Vtedy som zavolal kamarátovi Palimu, ktorému som sa posťažoval, že idem domov. Povzbudil ma a povedal mi, že to ma len život skúša, nech to nevzdávam. A potom sa všetko začalo.
Cítim najmä veľkú zodpovednosť za pieseň Aká si krásna, ktorá to celé otvorila, pretože ona je sama o sebe veľmi silná a ja som len médium, cez ktoré prišla a otvorila srdcia ľudí.