Lenka Zlámalová

Že to ekonomicky vychádza inak? No práve preto sa predsa ten systém zelených bonusov a malusov robí. Aby ekonomickú realitu vymazal a zvýhodnil to, čo je zelené, hoci to v skutočnosti zelené nie je. Tak sa postupne rodila taxonómia, uhlíkové kádrovanie, ktoré sa stalo kostrou Green New Dealu. Ten už dnes úplne zásadne zdražuje energiu. To bol cieľ zelených financií. Len si tvorcovia Green Dealu úplne nedokázali predstaviť, ako rýchlo tie následky prídu.

Keď 16. decembra 2019 premiéri krajín Európskej únie Green Deal schválili, prvýkrát sa rozbehla hlbšia debata, čo to skutočne je. Ako nás to ovplyvní. Zámer bol pritom jasný a starostlivo pripravený už tri roky predtým. Bez pozornosti všetkých, koho sa mal dotknúť.

Z toho plynie veľké ponaučenie, že podobné zámery treba sledovať a na svetlo vynášať hneď od začiatku. Od chvíle, keď začnú prúdiť kuloárnymi pracovnými skupinami. A ešte sa tvária ako nevinné ideové zámery. Už v tej chvíli je potrebné ich dôkladne poznať, domýšľať dôsledky a hodnotiť, ako ovplyvňujú naše záujmy. Aby sme vo chvíli, keď to niekto prinesie na samit Európskej únie, neboli nepripravení.

Tlak na verejné výdavky

V bruselských útrobách sa už začína rodiť plán na takzvaný pardón pre zelené dlhy. Je to logický následok Green Dealu a ťaženie za bezuhlíkovú ekonomiku. Tá vytvára obrovský tlak na verejné výdavky. Zelené dotácie na obnoviteľné zdroje a technológie, ku ktorým sa aktuálne pridávajú masívne výdavky na kompenzácie vysokých cien energií, ktoré sú vyvolané práve ťahom na bezuhlíkovú ekonomiku.