Ako Srbmi darovaná ikona svätého Mikuláša ponížila Rusov

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov nedávno navštívil Bosnu a Hercegovinu. Konkrétny účel jeho cesty nebol známy, ako všetci vieme, Rusko má na Balkáne svoje vlastné záujmy. Tento región, ktorý Winston Churchill obrazne nazval „mäkkým podbruškom“ (soft underbelly) Európy, stále zostáva križovatkou protichodných snáh a záujmov viacerých západných a východných štátov.

V posledných rokoch sa situácia v Bosne skomplikovala. Vzrástla rola krajín Perzského zálivu, ktoré kontrolujú významnú časť ekonomiky, navyše aktívne podporujú islamizáciu a štedro investujú do moslimského náboženského vzdelávania pre mládež a do štúdia arabského jazyka.

To, samozrejme, znepokojuje kresťanov, ktorí sa stávajú menšinou. Náboženské spory ešte viac prehlbujú etnické rozdiely. Srbské obyvateľstvo, patriace do pravoslávnej cirkvi, sa necíti v terajších podmienkach komfortne. Nuž, a keďže Rusi sa radi považujú za ochrancov pravoslávia, myslia si, že majú nárok na zvláštny vzťah so Srbmi ako s duchovne a etnicky blízkym národom. Je preto možné, že podstatou Lavrovovej návštevy bolo vyjadrenie podpory srbskej komunity a pravoslávnej cirkvi v Bosne a Hercegovine. Ak by to tak bolo, bol by to dobrý úmysel.

Ako však poznamenal anglický teológ 17. storočia George Herbert, „peklo je plné dobrých úmyslov a želaní“ (Hell is full of good meaning and wishings). Nuž a v tomto prípade nevinná priateľská návšteva neočakávane vyvolala medzinárodný škandál s kriminálnym nádychom.  

Stalo sa to takto. Člen prezídia štátu Bosna a Hercegovina, na Slovensku známy Milorad Dodik, ktorý je reprezentantom srbského obyvateľstva vo vedení tohto štátu, daroval Lavrovovi ikonu svätého Mikuláša. Ten je v Rusku uctievaný ako patrón krajiny. Rusi ho volajú Čudotvorec (Чудотворец), čo znamená „konajúci zázraky“. Dodik svojmu hosťovi oznámil, že tento obraz má 300 rokov a bol – zvýšte prosím pozornosť – privezený z Luhanska.

Pozor, ako vieme, Luhansk aj Doneck sú regióny, ktoré vyhlásili nezávislosť od Ukrajiny. Takmer nikto vo svete ich neuznal, majú však podporu Ruska. Dodik zrejme predpokladal, že Lavrova pôvod ikony poteší.  

Dodikove slová však neboli súkromné a nepočuli ich Rusi. Ukrajinský veľvyslanec v Sarajeve sa musel ozvať a požiadať o vysvetlenie, ako sa táto ikona dostala z jeho štátu do Bosny. A keďže sa mu nechcelo čakať na odpoveď, hneď aj obvinil bosniackych Srbov z jej krádeže. A dodal, že keďže táto ikona je národným pokladom Ukrajiny, musí byť okamžite vrátená. Ak sa tak nestane, dodal diplomat, bude to znamenať, že Bosna a Hercegovina de facto podporuje agresiu Ruska na východnej Ukrajine, ako v Kyjeve nazývajú ruskú pomoc separatistom.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí následne demonštratívne vrátilo pochybný darček späť do Bosny a navrhlo, aby išla ikona na expertízu Interpolu.

To zase vyvolalo reakciu v Bosne, verejnosť sa začala Dodika pýtať, ako je možné, že tak dôležitému hosťovi daroval obraz s tak podozrivou minulosťou. Nanešťastie, Dodik presne vtedy ochorel na Covid (ak to teda nebola len diplomatická „choroba“), takže ospravedlňovať sa za neho museli asistenti. 

A urobili to veľmi originálnym spôsobom. Dodikov poradca Radovan Kovačevič povedal, že ikona má „výlučne duchovnú a symbolickú hodnotu“, čím chcel asi naznačiť, že nemá ani umeleckú, ani historickú, ani komerčnú hodnotu. Na uistenie dodal, že takéto ikony sa dajú ľahko kúpiť na internete za 100 až 200 eur.

Tak sa podarilo, že ospravedlnenie je ešte urážlivejšie ako samotná urážka! Keby boli len skontrolovali pôvod obrazu, dalo by sa to ešte pochopiť. No ak Srbi darovali lacný artefakt kúpený na internete a tvrdili o ňom, že je starý a vzácny, tak to teda vôbec nie je priateľské správanie. Teraz sa podvedení cítia aj Rusi. Pravda, smiešne vyzerajú v tomto kontexte aj ostré vyhlásenia ukrajinského veľvyslanca.

Možno je na mieste položiť si otázku, či je správne používať náboženské dary vo vzťahoch medzi štátmi. Obávam sa, že to kladie do popredia ich materiálnu hodnotu a odvádza pozornosť od duchovného významu. V našom prípade, počas škandálu okolo darovanej ikony, si napríklad nikto ani len nespomenul na svätca, čudotvorcu.  

A tak neostáva než konštatovať, že návšteva ruského ministra sa zrejme nestane prielomom v bilaterálnych vzťahoch medzi Ruskom a Bosnou a Hercegovinou, pričom zásluhy na tom nesú najmä samotní bosniacki Srbi. Slovanské národy na východe Európy dnes viac pozerajú na Brusel, ako na Moskvu. Žiaľ, EÚ ovplyvnená ideami politickej korektnosti a multikulturalizmu sa zatiaľ neodvážila postaviť proti islamizácii nášho kontinentu. Nepodarilo sa to ale ani Rusom.

Neostáva než sa modliť k svätému Mikulášovi, aby vykonal nový zázrak a ochránil kresťanov v mäkkom podbrušku Európy.