Ako Srbmi darovaná ikona svätého Mikuláša ponížila Rusov

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov nedávno navštívil Bosnu a Hercegovinu. Konkrétny účel jeho cesty nebol známy, ako všetci vieme, Rusko má na Balkáne svoje vlastné záujmy. Tento región, ktorý Winston Churchill obrazne nazval „mäkkým podbruškom“ (soft underbelly) Európy, stále zostáva križovatkou protichodných snáh a záujmov viacerých západných a východných štátov.

V posledných rokoch sa situácia v Bosne skomplikovala. Vzrástla rola krajín Perzského zálivu, ktoré kontrolujú významnú časť ekonomiky, navyše aktívne podporujú islamizáciu a štedro investujú do moslimského náboženského vzdelávania pre mládež a do štúdia arabského jazyka.

To, samozrejme, znepokojuje kresťanov, ktorí sa stávajú menšinou. Náboženské spory ešte viac prehlbujú etnické rozdiely. Srbské obyvateľstvo, patriace do pravoslávnej cirkvi, sa necíti v terajších podmienkach komfortne. Nuž, a keďže Rusi sa radi považujú za ochrancov pravoslávia, myslia si, že majú nárok na zvláštny vzťah so Srbmi ako s duchovne a etnicky blízkym národom. Je preto možné, že podstatou Lavrovovej návštevy bolo vyjadrenie podpory srbskej komunity a pravoslávnej cirkvi v Bosne a Hercegovine. Ak by to tak bolo, bol by to dobrý úmysel.

Ako však poznamenal anglický teológ 17. storočia George Herbert, „peklo je plné dobrých úmyslov a želaní“ (Hell is full of good meaning and wishings). Nuž a v tomto prípade nevinná priateľská návšteva neočakávane vyvolala medzinárodný škandál s kriminálnym nádychom.