Pravoslávny fundamentalizmus v Rusku: Kňaz chcel zosadiť patriarchu aj Putina

Kremľu sa možno podarí spacifikovať exkomunikovaného duchovného, ktorý nedávno vyzval moskovského patriarchu Kirilla I a Vladimira Putina, aby odstúpili a odovzdali moc do jeho rúk. Ide o posledný stret ruského štátu s pravoslávnym extrémizmom, proti ktorému ťaží aj ruská cirkev.

Pravoslávni veriaci zhromaždení pred moskovskou Katedrálou Krista Spasiteľa na podporu ruskej pravoslávnej cirkvi 22. apríla 2012. Foto: TASR

Otec Sergej Romanov, opát mužského kláštora v meste Sverdlovsk, bol minulý týždeň zadržaný po vyše hodinu trvajúcej policajnej operácii, počas ktorej museli príslušníci bezpečnostných zložiek spacifikovať skupinu jeho prívržencov v ženskom kláštore pri meste Sredneuralsk. Podľa dostupných informácií kontroverzného duchovného chránili aj ozbrojení veteráni vojny v Donbase. Pri zásahu utrpelo zranenia niekoľko osôb vrátane troch mníšok.

Popieranie pandémie, zbožšťovanie cára a nabádanie k samovražde

Duchovného obvinili z nabádania neplnoletých osôb k samovražde, marenia bohoslužieb a svojvôle, pričom najbližšie dva mesiace by mal stráviť v kolúznej väzbe. V decembri sa na internete objavilo video, na ktorom sa Romanov pred deťmi pýta svojich nasledovníkov, či sú „pripravení“ s jeho požehnaním zomrieť.

Romanov vo svojich kázňach často hovoril o príchode posledných dní. Obdivuje tiež Josifa Stalina a najmä ruského cára Mikuláša II, ktorého stavia až na roveň s Ježišom Kristom. Ide o vieru, ktorú však miestna pravoslávna cirkev ešte v 90. rokoch označila za herézu.

Hoci fundamentalistický duchovný v minulosti podporoval ruského prezidenta, neskôr ho v súvislosti s uzatváraním chrámov z dôvodu pandémie začal ostro kritizovať. Veriacich v tejto súvislosti verejne vyzýval, aby sa nezúčastnili referenda o novej ruskej ústave, pretože „dobrovoľne uzákonia moc budúceho antikrista a jeho otrokov“. Aj na súde sa objavil bez rúška a v kňazskom odeve aj napriek tomu, že z cirkvi bol nedávno exkomunikovaný.

„Nebojí sa otvorene vyhlasovať to, čo hovoria iní kňazi iba pri jedle s niektorými farníkmi. Napríklad že by sa nemali zatvárať kostoly, že Rusko musí činiť pokánie, že tento koronavírus je fikcia!“ uviedla pred budovou súdu žena, ktorá sa novinárom predstavila ako Fotina. A nie je o tom presvedčená len ona. Romanov má podľa rôznych odhadov v celom Rusku pravdepodobne až tisíce prívržencov, označovaných aj ako sektu „cárobožcov“, pričom s uzatváraním kostolov nesúhlasí aj veľká časť bežných ruských veriacich.

Od muža zákona cez kriminálnika k duchovnému vodcovi

Romanov je pôvodným zamestnaním policajt, ktorý neskôr strávil 13 rokov v trestaneckej kolónii za vraždu. Prepustený bol v 90. rokoch, pričom z úcty k poslednému ruskému cárovi si dal zmeniť meno na Mikuláš Romanov a vstúpil do cirkvi. Jeho cirkevný život tiež nebol bez turbulencií, pričom sa často dostával do konfliktu s duchovnou hierarchiou. Nakoniec sa mu v prostredí Kláštora najsvätejšej Bohorodičky pri meste Sredneuralsk podarilo vybudovať kruh prívržencov svojho cárskeho kultu.

Po tom, ako bol Romanov v lete exkomunikovaný, okrem iného aj v súvislosti s nabádaním k nedodržiavaniu epidemiologických opatrení, za pomoci miestnej kozáckej gardy sa mu podarilo ovládnuť ženský kláštor silou a riadiť ho až do jeho utorkového zadržania.

Rusko v tieni pravoslávneho fundamentalizmu

Sergej Romanov je najnovšou tvárou pravoslávneho extrémizmu, ktorý je v Rusku síce okrajový, no už roky silnie. A bojuje proti nemu aj ruská pravoslávna cirkev.

Podobný príbeh sa odohral v roku 2008, keď cirkev zbavila hodnosti iného extrémistu – Diomida biskupa Anadyru a Čukotky. Ten zastával podobné názory ako Romanov, pričom odmietal nielen ekumenizmus, ale aj daňové identifikačné čísla, mobilné telefóny, očkovanie či cestovné pasy. Už vtedy analytici poukazovali na skutočnosť, že skôr či neskôr v cirkvi povstane nový líder pravoslávnych fundamentalistov.

Kláštor najsvätejšej Bohorodičky pri meste Sredneuralsk

Expert na ruskú pravoslávnu cirkev Sergej Čapnin v tejto súvislosti upozornil, že fundamentalizmus začal v ruskej cirkvi opätovne narastať pred približne piatimi rokmi, pričom sa stihol rozšíriť už po celom štáte.

Pandémia koronavírusu šírenie tohto fenoménu ešte viac urýchlila. Stále viac sa podľa Čapnina v tejto súvislosti skloňujú pojmy ako štiepenie, lokálne autokefáli, alebo reforma ruskej pravoslávnej cirkvi.