Obrana vlasti je svätá povinnosť, hovorí ukrajinský arcibiskup, ktorý by sa mohol stať patriarchom

V súvise s ruskou inváziou na Ukrajinu vyzval na obranu vlasti gréckokatolícky arcibiskup Sviatoslav Ševčuk. Vatikanisti špekulujú, že pápež František by ho mohol vymenovať za patriarchu, čím by zdôraznil význam ukrajinskej cirkvi. Súčasná situácia dostáva podľa nich Svätú stolicu do ťažkej situácie.

CNA_545968a32a8b5_39988 Arcibiskup Sviatoslav Ševčuk. Foto: Bohumil Petrík/CNA

„Považujeme obranu našej rodnej zeme, našej historickej pamäti a našej nádeje, nášho práva na existenciu od Boha za osobnú a svätú povinnosť občanov Ukrajiny. Obrana našej vlasti je naším prirodzeným právom a občianskou povinnosťou. Sme silní, keď sme spolu. Teraz nastal čas spojiť naše úsilie, aby sme bránili nezávislosť, územnú celistvosť a suverenitu ukrajinského štátu.“

Takto sa prihovoril krajanom kyjevsko-haličský arcibiskup Sviatoslav Ševčuk v súvise s napätím v jeho domovine. „Zradný nepriateľ“ vstúpil ako „nespravodlivý agresor na ukrajinskú pôdu a priniesol so sebou smrť a skazu“. Vojna, ktorú vedie voči Ukrajine od roku 2014, zanechala hlboké rany: tisíce mŕtvych, zranených a opustených, dodal prelát.

Tým, že Ruská federácia uznala „nezávislosť a suverenitu samozvaných“ republík v Luhansku a Donetsku na východe Ukrajiny, vytvorila „vážne výzvy a hrozby pre celé medzinárodné spoločenstvo a medzinárodné právo“. Rusko podľa gréckokatolíckeho lídra zničilo „základné princípy pre dlhodobý proces obnovy mieru“. Ako dodal:

„Naša svätá mučenícka cirkev vždy bola a bude so svojím ľudom!“

Vatikánske médiá ani ukrajinská sekcia Vaticannews.va (bývalého Vatikánskeho rozhlasu) pritom dosiaľ nezverejnili výzvy arcibiskupa na obranu vlasti a modlitbu za mier, pripomenuli niekoľkí vatikanisti. Špekuluje sa, že pápež by Ševčuka mohol vymenovať za patriarchu. Súčasná kríza navyše dostáva do ťažkostí zahraničnú politiku Svätej stolice.

„Tragické scenáre, ktorých sa všetci obávali, sa, bohužiaľ, stávajú skutočnosťou. Ale ešte je čas pre dobrú vôľu, ešte je priestor na rokovanie, ešte je priestor uplatniť múdrosť, ktorá bráni tomu, aby prevládli stranícke záujmy, chráni legitímne úsilie každého a uchráni svet pred šialenstvom a hrôzami vojny,“ komentoval štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin aktuálny vývoj na Ukrajine.

Uvažuje sa vraj o titule patriarchu pre ukrajinského náboženského lídra

Kongregácia pre východné cirkvi vraj zvažuje vyhlásenie patriarchálnej cirkvi na Ukrajine, tvrdí vatikanista amerického portálu a odvoláva sa na nemenované zdroje vo vatikánskom úrade. Podľa neho by šlo o najvyšší kánonický status, aký môže dostať východná cirkev. Návrh zaznel na liturgickom kongrese minulý týždeň.

Bola by to „veľká morálna podpora“ naprieč našou spoločnosťou, keďže gréckokatolícka cirkev a jej lídri požívajú vysokú mieru dôvery. Ľud tiež od pápeža očakáva slová podpory, vysvetlil pre portál historik Anatolij Babynskyj z Ukrajinskej katolíckej univerzity v Ľvove.

To by sa zrejme nepáčilo Moskovskému pravoslávnemu patriarchátu. Ten sa k invázii zatiaľ oficiálne nevyjadril.

Naopak, „výrečne mlčí“, napísal riaditeľ portálu Asianews. Ten priniesol výsledky prieskumu, podľa ktorého skoro dve tretiny pravoslávnych Ukrajincov, ktorí patria pod Moskvu, neschvaľujú „ruskú agresiu“ a podporujú pozíciu vlády v Kyjeve.

Agentúra ANSA pritom informovala, že moskovský patriarcha Kirill apeloval nato, nech sa urobí všetko preto, aby sa v konflikte „vyhli civilným obetiam“. Vyzval k modlitbe a obnove mieru, zatiaľ čo „hlboko súcití so všetkými, ktorých sa dotkla pohroma.“

Aj iní vatikanisti si myslia, že František by mohol Ševčuka vymenovať za patriarchu. Síce by šlo skôr o formalitu, no zdôraznil by takto historický i aktuálny význam ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi v napätej situácii. Titul patriarcha majú lídri východných cirkví v jednote s Rímom, ale používa sa aj v pravoslávnych cirkvách. Priateľstvo oboch náboženských lídrov je dlhé, keďže Jorge Bergoglio bol arcibiskupom Buenos Aires v čase, keď argentínsku komunitu Ukrajincov viedol práve Sviatoslav Ševčuk. Jeho terajší titul je „veľký“ či „hlavný“ (z anglického major) arcibiskup.

Pápežove vzťahy s moskovskou a ukrajinskou cirkvou

Pred šiestimi rokmi na Kube došlo k historicky prvému stretnutiu medzi rímskym biskupom a ruským patriarchom, keď sa pápež František zvítal s moskovským patriarchom Kirillom. Sviatoslav Ševčuk to komentoval ako stretnutie „dvoch paralelných svetov“. Vtedajší spoločný dokument pápeža a patriarchu podľa neho nebol teologický ani neutrálny, ale viac socio-politický, pričom mlčal o „ruskej agresii“ voči jeho rodnej Ukrajine, čo využil vo svoj prospech Moskovský patriarchát.

Druhé stretnutie Františka a Kirilla sa plánuje v júni či v júli tohto roku, povedal nedávno ruský veľvyslanec pri Svätej stolici Aleksandr Avdeev.

Argentínsky pápež sa tiež angažuje v prospech slovenského východného suseda. Ohlásil deň modlitby za pokoj na Ukrajine 26. januára 2022 a v stredu na generálnej audiencii vyhlásil pôst za pokoj na popolcovú stredu 2. marca. Vyjadril tiež úzkosť a obavu nad zhoršujúcou sa situáciou a varoval, že „mier ohrozujú jednostranné záujmy“, pričom vystríhal pred „bláznovstvom vojny“. Pontifik takisto vyhlásil zbierku v roku 2016 ako konkrétny znak solidarity s Ukrajincami, ktorých sužuje vojna. Na sociálnych sieťach sa aj preto píše, že pápež František by mohol byť vhodným mediátorom aktuálnej krízy.

Diplomacia nestačí

„Na zastavenie ukrajinského konfliktu nestačí diplomacia: je nevyhnutné zapojiť aj verejnú mienku a cirkvi. Stále existuje príliš veľa náboženských nacionalizmov a rozdelení,“ komentoval Andrea Riccardi, zakladateľ Komunity svätého Egídia, ktorá v Taliansku organizuje modlitebné akcie za pokoj a mier v slovanskej krajine. Na štvrtok večer zvolala modlitbu v Bazilike Santa Maria v rímskej štvrti Trastevere, lebo treba „neustále vyprosovať mier“.


Verejné vyjadrenia bývalej ministerky spravodlivosti a verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej na tému právoplatného odsúdenia Andreja Kisku prekvapili jej neznalosťou základov práva. Viac v článku.
Prejsť na článok