Je to pritom paradoxná situácia: len čo sa skončila koronakríza, ktorá ako svoj vedľajší efekt natlakovala svetovú ekonomiku tak, že došlo ku globálnej inflácii, ktorej čelíme dnes, prichádza ďalšia kríza, tentoraz politicko-vojenská, ktorá prikúri pod inflačným kotlom ešte viac.
Onen paradox však spočíva v tom, že táto druhá kríza, ktorá dopadne na skúšanú európsku ekonomiku, prichádza vo chvíli, keď už je ekonomická verejnosť natešená na lepšie zajtrajšky. Teda bola, ešte pred pár dňami.
A bola natešená merateľne. Napríklad podľa nemeckého indexu Ifo, ktorý sleduje podnikateľskú náladu v Nemecku, sa nálada v ekonomike vo februári oproti januáru citeľne zlepšila, index inštitútu Ifo vyskočil z 96,0 na 98,9 bodu. Vzrástli aj očakávania nemeckých podnikateľov, ktorí už očakávajú koniec koronavírusovej krízy. A práve v takej nádejnej chvíli prichádza ďalší direkt.
Vojna je silnejšia karta
Predovšetkým v ďalších dňoch prakticky nikto nebude riešiť makroekonomické štatistiky. Vojna je oveľa silnejšia karta. Preto logicky budú európske akciové burzy pod väčším tlakom ako tie americké, aj keď sa zmráka aj nad americkými burzami. Obmedzovanie podpory od centrálnych bánk totiž nakoniec pristrihne krídla aj americkým akciám.
Cena ropy Brent je aktuálne najvyššia od roku 2014. Strach z výpadku ruských dodávok plynu i ropy núti krajiny predzásobovať sa – hoci celkom iste nemožno povedať, že toto predzásobovanie prichádza včas. K tomu však musíme vziať do úvahy ešte faktor psychológie. Vystrašený trh môže predzásobovanie trochu naddimenzovať. A to je najzávažnejší faktor, ktorý povedie k tomu, že opäť môžeme prepísať inflačné predpovede.
Desiatimi percentami sa to končiť nebude
Až do konca vlaňajška sa veľmi opatrne pripúšťala hypotéza, že by sa inflácia mohla „skoro“ blížiť 10 percentám. Začiatkom tohto roka sa už hovorilo o tom, že bude kulminovať na jar na desiatich percentách, potom ihneď začne klesať. A teraz môžeme vyhlásiť, že desiatimi percentami sa to končiť nebude. Inflácia s veľmi vysokou istotou hranicu desiatich percent prekročí.
Cena ropy sa o to postará. A kde je drahá ropa, tam sú vo všeobecnosti drahé energie, pretože všetky energie sú vo svojej podstate do istej miery substitúty. Takže najprv vplyv vojny na Ukrajine pocítime v cenách energií, následne sa tento vplyv bude opäť „rozlievať“ do ďalších cien vrátane cien potravín.
Ostatne, tento jav pozorujeme už niekoľko mesiacov, keď cenový rast najprv postihuje energie, potom priemyselné produkty a následne potraviny. Ale doteraz oficiálne prevládala domnienka, že vlny sa už upokoja a cenová hladina bude spomaľovať svoj rast. Teraz však dostala nový impulz.
Dopyt po zlate
Kombinácia vysokej inflácie a skokového nárastu geopolitických rizík znovu úplne logicky zvýšila dopyt po bezpečnom zlate. Dopyt po zlate už v poslednom štvrťroku minulého roka medziročne vyskočil skoro o polovicu. Vďačí za to najmä nárastu záujmu o zlato zo strany investovania do zlata – v podobe mincí i zliatkov. Ponuka zlata sa na konci minulého roka medziročne znížila o 3 percentá pre pokles recyklácie zlata aj pre mierne zníženie jeho ťažby. A k tomu ešte v súčasnosti došlo k politickému napätiu, ktoré typicky vždy ženie zlato vyššie. Aj tu je teda miera napätia veľmi dobre merateľná.
A čo nehnuteľnosti
O čom sa už však hovorí menej a čo nie je vidieť tak rýchlo a v priamom prenose, ako napríklad pohyby cien zlata či akcií, to sú ceny nehnuteľností. Matematika je jednoduchá: inflácia vedie k strachu o znehodnotenie úspor. Investície do áut alebo iných hnuteľných vecí nie sú úplne na programe dňa, pretože nové autá jednoducho nie sú, prípadne sú nehorázne drahé.
A tak sa rastúci počet ľudí obracia k nehnuteľnostiam napriek faktu, že Česká národná banka sa snaží tieto investície brzdiť a úvery smerujúce do nehnuteľností bankám čo najviac komplikovať a obmedzovať. Ľudia ale kupujú za hotové. Kupujú prakticky čokoľvek. Každá tehla má dnes investičný náboj.
Samozrejme, šíria sa úvahy typu, že nehnuteľnosti sú tak predražené, že už nemá zmysel ich kupovať. Ale súčasne popri tom nemalý okruh domácností i firiem si uvedomuje, že existuje len veľmi málo aktív, ktoré sú schopné v období takejto zvýšenej inflácie udržať hodnotu, a tak do už predražených nehnuteľností lejú ďalšie peniaze. A nedá sa povedať, že by to bolo iracionálne, pretože fakt, že ceny sú nafúknuté, nijako neznamená, že sa nemôžu nafúknuť ešte viac.
Podčiarknuté a sčítané – ten najväčší vplyv, ktorý na nás bude Ukrajina mať po ekonomickej stránke, bude inflačný. Odriekaného chleba najväčší krajec, hovorí sa.
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.