Každý národ a štát má právo žiť v mieri. Vojna nie je riešenie. Vojna je zlyhaním diplomacie a politikov. Včera skoro ráno jednotky Ruskej federácie vstúpili na zvrchované ukrajinské územie. To musí každý z nás odsúdiť.
Ukrajina sa, žiaľ, dostala do stredu konfliktu medzi veľmocami. Už dlho nebola vojna k našim hraniciam tak blízko.
No hoci je vojna blízko, je potrebné povedať, že vďaka politike budovania spojenectiev je Slovensko a náš národ v bezpečí. Možnosť, že príde vojna k nám, je, podľa môjho najlepšieho presvedčenia, mizivá. Za to chcem poďakovať všetkým vládam Slovenskej republiky minimálne od roku 1998. Opakujem, pevne verím, že Slovensko, naša vlasť, je v bezpečí.
Nie je teda čas na hystériu, je čas na pokoj a zomknutosť. A to platí aj o nás politikoch. Tento parlament ešte pred pár dňami zažíval nezmieriteľný boj, vzájomné urážky, ba až fyzické útoky. Teraz je čas na jednotu a spoluprácu. Ďakujem vláde SR za expresné predloženie potrebnej legislatívy a obraciam sa aj na našu váženú opozíciu, aby sme o nej konštruktívne diskutovali. Žijeme komplikované časy a musíme na ne reagovať spoločne a v súzvuku.
Stanovisko Slovenska musí byť pevné. Slovensko je, vždy bolo a bude za dodržiavanie dohôd. Chránia menších a slabších. Medzinárodné dohody určujú aj štátne hranice štátov a štáty sa dávno dohodli, že ich nie je možné meniť vojnovou cestou. Táto zásada bola porušená a to je neprijateľné. Je čas sadnúť si za rokovací stôl, nie rinčať zbraňami. Verím, že prvé pozitívne signály od ukrajinských aj ruských predstaviteľov budú zavŕšené zdarnými rokovaniami. Iba diplomacia a rozhovory môžu zastaviť ničenie a zabíjanie.
Úlohou, povinnosťou, ale aj potrebou Slovenska vzhľadom na jeho polohu je pomôcť bojujúcim stranám k mieru, k možnosti začať rokovať. Obraciam sa preto aj na nášho premiéra, ministrov zahraničia a obrany, aby urobili všetko pre mier. Nie silné slová o vojne, ale ešte silnejšie slová o ceste k mieru teraz potrebujeme. Viem, že urobia pre záujmy Slovenska všetko, čo bude v ich silách.
Utrpenie a strach je na Ukrajine realitou a my musíme rozmýšľať, ako pomôcť obyčajným ľuďom. Väčšina ostane vo svojej vlasti, vo svojich domovoch. Niektorí prídu k nám. Potrebujeme otvoriť nielen naše domovy, ale aj naše srdcia, aby sme im pomohli dôstojne žiť a čo najrýchlejšie sa vrátiť k nim domov.
Nech nám a všetkým v tom zúčastneným pomáha všemohúci Boh!
Odznelo ako prejav v parlamente.
Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.