Štandard Politika

Štát bude mať možnosť blokovať škodlivé weby. Parlament zmenu schválil pre vojnu na Ukrajine

AKTUALIZOVANÉ Aj v súvislosti s vojnou na Ukrajine vláda a o niekoľko hodín v skrátenom legislatívnom konaní aj parlament odobrili blokovanie webov s údajne škodlivým obsahom. Nový inštitút má byť súčasťou zákona o kybernetickej bezpečnosti. V susednom Česku sa už podobný proces začal a dotkol sa viacerých internetových domén.

84. rokovanie vlády SR Roman Mikulec. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Tomáš DugovičTomáš Dugovič
25.2.2022 o 16:05

Vláda v piatok posunula do parlamentu úpravu zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorou podľa dôvodovej správy sleduje cieľ zamedziť šíreniu škodlivého obsahu na internete prostredníctvom nového inštitútu „blokovania“. O niekoľko hodín neskôr o nej v skrátenom legislatívnom konaní na mimoriadnej schôdzi Národná rada SR rozhodla kladne.

Iniciatíva prichádza počas ruskej invázie na Ukrajinu a súvislosť právnej úpravy s ňou otvorene pomenoval aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Zmena by štátu pomohla efektívnejšie cenzurovať niektoré zdroje správ.

„Poviem to na rovinu, nech sa na mňa nikto nehnevá, ale to, čo tu bolo spôsobené rôznymi aktérmi proruských, prokremeľských, takzvaných alternatívnych médií, jedincami, ktorí stále klamú, že Rusi majú mierotvorcov nasadených… Pri všetkej úcte, je čas konať proti nim veľmi rýchlo…,“ povedal politik vo štvrtok v Rádiu Expres.

Právomoc by mal dostať do rúk Národný bezpečnostný úrad (NBÚ), ktorý o zasiahnutie bude môcť požiadať polícia či napríklad tajná služba. Úrad bude mať právomoc do konca júna 2022. Za zmeny je primárne zodpovedný rezort vnútra Romana Mikulca (OĽaNO).

„Rozhodnutie o blokovaní doručí úrad osobe, ktorá prevádzkuje infraštruktúru, na ktorej treba blokovanie vykonať a ktorá je povinná vykonať blokovanie, a zabezpečí jeho vykonanie,“ píše sa v zákone.

„Škodlivým obsahom sa rozumie programový prostriedok alebo údaj, ktorý zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident. Škodlivou aktivitou sa rozumie akákoľvek činnosť, ktorá zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident, podvodnú činnosť, odcudzenie osobných údajov alebo citlivých údajov, závažné dezinformácie a iné formy hybridných hrozieb,“ uvádza sa v novele.

Opozícia kritizovala časť zákona, ktorá má zamedziť dezinformáciám

Šéf opozičného Smeru-SD Robert Fico zmenu označil za zásah do základného práva na slobodu prejavu a za zavedenie cenzúry. Návrh kritizovali aj poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD.

Fico skonštatoval, že poslanci sa zhodnú na tom, že nie je možné akceptovať vojenskú agresiu Ruska a že treba pomôcť Ukrajine a utekajúcim ľuďom. Ustanovenie o „blokovaní“ označil za zavedenie cenzúry. Považuje to za politikárčenie. Jeho kolega podpredseda NR SR Juraj Blanár tvrdil, že koalícia chce v návrhu pretlačiť niečo, čo nesúhlasí s tým, prečo sa NR SR zišla, a teda so snahou vyslať signál Ukrajine. Nerozumie úmyslu, považuje to za nedôstojné.

Poslanec Boris Susko (Smer-SD) chcel, aby táto časť návrhu zákona šla riadnym legislatívnym procesom. O celom návrhu totiž poslanci rokovali v zrýchlenom režime. Aj poslanec Erik Tomáš pôsobiaci v Hlase-SD povedal, že ustanovenie je vágne ľahko zneužiteľné na akúkoľvek cenzúru.

Líder Hlasu-SD Peter Pellegrini zároveň avizoval, že nezaradení poslanci, pôsobiaci v jeho strane, síce súhlasia s viacerými ustanoveniami balíka reagujúceho na vojnu na Ukrajine, ale práve pre časť o blokovaní škodlivého obsahu ho nemôžu podporiť.

Ako to vidí koalícia

Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová upozornila na dva rozmery konfliktu na Ukrajine. Okrem útokov fyzického charakteru videla dimenziu kybernetickej vojny založenej na šírení dezinformáciách a hoaxov.

„Sieť ľudí, ktorí šíria dezinformácie, je veľmi sofistikovaná. A toto je obrana proti dezinformačnej vojne. Ukrajincom vieme pomôcť humanitárne, finančne, čiastočne aj vojensky, ale zastaviť dezinformačnú vojnu, na to treba mať zbrane. A jedna z tých zbraní je práve tento zákon. To nie je svojvoľné vypínanie serverov, proces je tam jasne vysvetlený,“ vysvetlila.

V Česku už začali

V susednom Česku boli v tomto ohľade o krok vpred. Záujmové združenie právnických osôb CZ.NIC, ktoré zabezpečuje prevádzku domén s označením .CZ, v ozname zverejnenom už v piatok skonštatovalo, že „po intenzívnych konzultáciách s bezpečnostnými zložkami štátu a na základe odporúčaní Vlády Českej republiky blokuje… vybrané dezinformačné weby, ktoré ohrozujú našu národnú bezpečnosť“.

„Agresia Ruskej federácie voči Ukrajine dlhodobo sprevádza dezinformačná kampaň v rade internetových médií, ktoré využívajú českú národnú doménu. Pretože sa tieto informácie cielene nezakladajú na pravde a preukázateľne podnecujú k šíreniu vykonštruovaných fám, oznámení a nestability v spoločnosti, rozhodli sme sa po konzultáciách s najvyššími predstaviteľmi štátu tieto výrazné dezinformačné internetové médiá zablokovať,“ uviedol Ondřej Filip, výkonný riaditeľ združenia CZ.NIC.

Podobné snahy poznáme z nedávnej minulosti

Posledný rozruch v súvislosti so zásahmi do slobody slova spôsobila ministerka Mária Kolíková (SaS), ktorá chcela vlani na jeseň novelizovať Trestný zákon o takzvaný trestný čin šírenia nepravdivej informácie a previnilcov posielať do väzenia.

Za zmienku tiež stojí správa z novembra, podľa ktorej Slovensko vybuduje v rámci rezortu vnútra Centrum boja proti hybridným hrozbám. Na pripravovaný projekt pôjdu európske peniaze a komunikujeme o ňom aj s Britmi a Američanmi. Viac v článku Štandardu.


Tomáš DugovičTomáš Dugovič
25.2.2022 o 16:05
11:18
Vyplácanie penzií, ktoré boli známe aj ako vianočný bonus, sa začne 2. decembra. Prvýkrát pôjde o podstatne vyššiu sumu, než na akú boli poberatelia zvyknutí.
Prejsť na článok
10:28
Na Mestskú políciu v Komárne sa valí škandál, ktorý odštartovali slová jej bývalého člena pred mestskými poslancami. Ten hovorí o rodinkárstve, netransparentnom odmeňovaní a navyše aj o sexuálnom obťažovaní. Podľa slov primátora sa však v…
Prejsť na článok
07:18
Niektorí hendikepovaní sa mi ozvú priamo s myšlienkou, že už nevládzu a chcú si vziať život, opisuje psychologička Erika Mezzeyová. Volať vtedy políciu nemá zmysel, oveľa dôležitejšia je komunikácia s daným človekom a úprimný záujem…
Prejsť na článok