PiarMusic vydáva album Nebojím sa byť slabý

Spoločenstvo Piar z Prievidze azda netreba predstavovať. Je duchovným domovom mnohých výrazných hudobných zoskupení, z ktorých najznámejšia je pravdepodobne skupina Heartbeat, ktorú registruje snáď každý, kto sa aspoň trošku zaujíma o slovenskú chválovú hudbu. Prievidzskí umelci však v posledných rokoch fungujú v rámci kreatívneho kolektívu PiarMusic, ktorý združuje rôznych umelcov, nielen hudobníkov. Hudba je však predsa najvýraznejším vývozným artiklom z ich produkcie. Na streamovacích službách tohto zoskupenia nájdeme štyri nahrávky PiarMusic, vrátane najnovšieho albumu – Nebojím sa byť slabý. 

Ten vyšiel po masívnom úspechu fundraisingovej kampane, pričom fundraisingom označujeme spôsob financovania, v rámci ktorého záujemcovia kolektívne prispejú na výrobu či finalizáciu diela ešte pred jeho oficiálnym vydaním. 

 „Tento rok to nebol náš prvý fundraising,“ približuje Ján Grešner, ktorý sa na nahrávaní CD podieľal ako producent. „Čakali sme, ako ľudia zareagujú na túto výzvu a z reakcie sme boli trochu prekvapení. Sto percent sumy, o ktorú sme žiadali, sa nám podarilo vyzbierať veľmi rýchlo,“ priznáva. Dodáva však, že v rámci PiarMusic boli rozhodnutí nahrať a vydať album bez ohľadu na výsledok kampane.  „Bol som však veľmi milo prekvapený z toho, že ľudia pokračovali v podpore aj po tom, čo sme vyzbierali pôvodne plánovanú sumu. Je to pre mňa znak toho, že si ľudia vážia našu prácu a chcú podporiť to dielo, ktoré robíme,“ dodáva.

Nebojím sa byť slabý je antológiou deviatich piesní, ktoré postupne vznikali v modlitebných komôrkach ich autorov. Ak štýl chvál prievidzských muzikantov poznáte, od prvých tónov viete, že ste doma. Zoskupeniu PiarMusic vôbec nie je cudzie využívanie neštandardných, umeleckejších postupov; nakoniec, jeden z ich štyroch spomínaných albumov, Konverzia, je unikátnym spojením hudby a poézie, a akýmsi záznamom rovnomennej divadelnej hry. 

Atmosféra piesní hrá silnú úlohu aj tu. Modlitebné texty sú v prvej polovici albumu podfarbené jemným klavírom a slákmi či gitarou. V absolútnej väčšine albumu absentujú bicie nástroje a po niekoľkých piesňach vám začne byť jasné, že toto nie je album na počúvanie. Jeho konzistentnú atmosféru si však poľahky možno zameniť za monotónnosť a ak hľadáte výrazné prvky, tých sa prvú polovicu albumu takmer nedočkáte. Prvým z nich je až piata pieseň Vezmi moje srdce, ktorú spieva Radovan Bezák. Táto je zároveň prvou, ktorú by sme si vedeli predstaviť vo veľkolepej chválovej úprave s klasickými aranžmánmi. Zvuku cajónu sme sa teda vyslovene potešili. Je prítomný aj v skladbe Taký, aký som – asi najznámejšej piesni z albumu – a aj v poslednej, akustickej a veľmi vydarenej Chcem len ísť. Koncertná, hoci minimalistická úprava pritom ukazuje najväčšiu silu piesní na albume – to, že sú živé a autormi mnohokrát odohrané v rámci spoločnej modlitby chvál.