Vandali pomaľovali Slavín, podľa historika je to neprijateľné. Mesto aj ministerstvo čin odsúdili

„Toto je už cez čiaru. Čo majú so súčasným dianím vojaci, ktorí položili životy za našu slobodu? Takéto primitívne prejavy budú len a len vodou na mlyn tým, ktorí chcú rozoštvať našu spoločnosť,“ dodala polícia na sociálnej sieti.

Mesto Bratislava a primátor Matúš Vallo odsúdili inváziu na Ukrajine, ale zároveň aj poškodenie historickej pamiatky.

„Premaľovanie Slavína ale nepomôže nikomu. Máme dosť iných príležitostí poskytnúť sebe, Ukrajinkám a Ukrajincom a aj svetu obrázky našej podpory, nemusíme pritom rovno zneuctiť pietne miesto a národnú kultúrnu pamiatku. Nikto z tých, ktorí na Slavíne ležia, za túto vojnu nemôže,“ znie stanovisko mesta.

Ruské veľvyslanectvo hovorí o znesvätení pamätníka a žiadajú urýchlenú nápravu. „Na Slavíne je pochovaných 6 845 vojakov a dôstojníkov Červenej armády, teda Rusov, Bielorusov, Ukrajincov, Tatárov, Židov, predstaviteľov takmer všetkých republík a národností bývalého #ZSSR,“ vyhlásilo zastupiteľstvo.

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí skritizovalo zneuctenie pietneho miesta, ale poukázalo na to, že čin je reakciou na ruskú inváziu. „Farby ukrajinskej vlajky na Slavíne sú výzvou občanov SR, aby Rusko skončilo túto nezmyselnú vojnu. Slovenskú verejnosť zároveň prosíme, aby naďalej ctila a priateľsky vnímala ruských občanov oddaných demokracii a mieru,“ odkázalo ministerstvo ruskému veľvyslanectvu.

Historik: Devastácia cintorína je neprijateľná

Pomaľovanie Slavína podrobil kritike historik Marek Syrný. „Chápem hnev občanov, ale mali by oddeľovať Rusko a jeho aktuálnu vládu. Dávať najavo frustráciu poškodzovaním pamätníku zosnulých je neprijateľné,“ tvrdí historik.

Znečistenie farbou je podľa neho možným spôsobom prejavu občianskeho postoja, ale pri cintoríne je to za čiarou. „Keby to bola ešte nejaká iná, aktuálne využívaná ruská budova, dalo by sa to možno pochopiť,“ dodáva Syrný.

Historik si netrúfol povedať, koľko vojakov akej národnosti je pochovaných na cintoríne. „Neviem o tom, že by to bolo niekde presne vyčíslené.“ Faktom však je, že na oslobodzovaní Slovenska sa podieľali vojaci z viacerých častí Sovietskeho zväzu vrátane Ukrajiny.

So žiadosťou o konkrétnejšie vyjadrenie sa Štandard obrátil na Vojenský historický ústav.

Miera poškodenia a dĺžka opravy je zatiaľ nejasná

Vandali pomaľovali centrálny pamätník, jeho stĺpy a steny, ale farby pokryli aj schody a podstavce sôch pri masových hroboch.

Podľa zdrojov z historického úradu je teraz predčasné hovoriť o tom, koľko bude náprava trvať a do akej miery je pamätník poškodený. Rozhodujúce slovo budú mať reštaurátori.

Dobrou správou je, že pamätník je postavený zo žuly, ktorá je odolnejšia ako vápenec či travertín, z ktorých sú viaceré historické pamiatky v Bratislave. Horšou zasa skutočnosť, že farbou sú znečistené aj vytesané kamenné nápisy, ktoré sa pri čistení môžu ľahšie poškodiť.

O stanovisko sme požiadali aj pohrebnú službu Marianum, ktorá Slavín spravuje, a ministerstvo vnútra, ktoré zastrešuje vojenské hroby.

Slavín je bratislavský pamätník sovietskych vojakov padlých počas druhej svetovej vojny na území západného Slovenska. Spolu s cintorínom padlých v prvej svetovej vojne v Petržalke predstavuje jediný vojenský cintorín v Bratislave. Pamätník postavili v rokoch 1957 až 1960.

Slavín je národná kultúrna pamiatka. Žulový pylón je vysoký takmer 40 metrov, na vrchu je osadená 11-metrová socha vojaka. Pamätník obklopuje park, v ktorom sú zasadené dreviny prinesené z rozličných oblastí bývalého Sovietskeho zväzu. Dnešný kopec Slavín sa pôvodne nazýval Himmelsberg a s okolitými kopčekmi tvoril od stredoveku jadro vinohradníckej oblasti Bratislavy.