Hospodárska politika totiž pozná viac či menej účinné nástroje na to, ako podporovať hospodársky rast a súčasne s tým zvyšovať ako vedľajší (a nechcený) efekt infláciu. Alebo pozná nástroje, ako krotiť infláciu a súčasne s tým znižovať ako vedľajší (a nechcený) efekt hospodársky rast. Nie je ale zariadená na to, aby súčasne krotila infláciu a zvyšovala hospodársky rast. Presne k tomu ale teraz smerujeme.

Situácia na Ukrajine totiž čoraz viac vyvoláva inflačné tlaky: Bude sa zdražovať plyn, ropa, energia. Pre nedostatok rudy budú zdražovať hutnícke výrobky. Pre nedostatok komponentov sa budú zdražovať autá. A tak ďalej. Okrem toho nová vlna paralýzy zahraničného obchodu oslabuje produkčné kapacity podnikov. Opäť sa teda vyrobí menej. Ekonomika tak porastie pomalšie, než sa čakalo. A obávaná kombinácia je tu.

Cválajúce ceny komodít

Obe zložky tejto obávanej dvojkombinácie sú už prakticky isté. Vojna má obzvlášť intenzívn dosah na komoditné trhy. Cena zemného plynu v Európe už presahuje historické rekordy. Cena ropy typu Brent síce ešte má k maximám dosť ďaleko, ale pohybuje sa okolo 120 dolárov za barel, čo je enormne veľa. Cena zlata taktiež ešte nie je na historickom maxime, ale sústavne k nemu smeruje. Cena železnej rudy sa nenecháva zahanbiť.

Česká koruna prudko oslabuje

Ale pozor, pre našincov je situácia ešte pikantnejšia o to, že česká koruna výrazne oslabuje [Slovensko je v eurozóne, pozn. red.]. Nie je to otázka koruny ako takej, je to skôr otázka toho, že iné meny, ktoré sú považované za bezpečné prístavy, posilňujú. Ako napríklad dolár. Teda kapitál tečie od korún smerom k týmto bezpečným prístavom.

Na jednej strane to zvýrazňuje infláciu v Česku, pretože slabšia koruna ešte viac predražuje dovozy. Na strane druhej, koruna funguje presne tak, ako by fungovať mala – slabšia koruna podporuje českých exportérov. Keby sme nemali takú vysokú infláciu, oslabenie koruny by bolo veľmi žiaduce a pomáhalo by nám. A za to, že máme takú vysokú infláciu, nemôže koruna, ale môžu za to štátne inštitúcie, ktoré napumpovali do obehu príliš veľa peňazí.

Lenže slabá koruna by hypoteticky mohla vyprovokovať k akcii Českú národnú banku, ktorá by sa mohla zľaknúť až príliš vysokých inflačných tlakov. Mohla by preto začať intervenovať na podporu koruny, a tým korunu posilňovať. Bolo by to ale z blata do kaluže. Po prvé by sme tým síce zmiernili okamžité krátkodobé inflačné tlaky. Súčasne by sa tým ale pravdepodobne dostalo opäť viac peňazí do obehu (napriek snahe českej centrálnej banky), čo by rovnako infláciu dlhodobo podporovalo. A po druhé silnejšia koruna by opäť brzdila rast českej ekonomiky. Takže, ako vidieť, z tohto neexistuje štátom organizovaná cesta.

Rozkolísanosť akciových trhov

Situáciu dokoreňuje aj vysoká rozkolísanosť akciových trhov. Okrem toho, že s ruskými akciami sa stále neobchoduje, aj ďalšie akciové trhy stále strácajú, takže problémy reálnej ekonomiky sa zrkadlia aj na burzách.

Záver je prostý: štáty svojou naskrz zlou a naivnou hospodárskou politikou natoľko vychýlili reálnu aj finančnú ekonomiku z rovnováhy, že mäkké pristátie teraz už neprichádza do úvahy. Najmäkším mysliteľným pristátím je teraz variant stagflácie. A stagflácia bola až donedávna považovaná za celkom tvrdú nakladačku. Pripravte sa na ďalšie obdobie inflácie, hospodárskej stagnácie a nedostatkového tovaru.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.