Sankcie, ktoré uvalili Spojené štáty, Európa a Japonsko, však znemožnia Rusku devízové rezervy použiť. Centrálne banky ich totiž nedržia priamo, ale u prostredníkov. V prvom rade ide o dlhopisy a iné cenné papiere, v ktorých má Rusko uložených takmer 311 miliárd dolárov. Tie držia brokeri alebo depozitáre cenných papierov, ktorým západné sankcie zakazujú akékoľvek obchody s ruskou centrálnou bankou.

Ruská centrálna má tiež viac ako 150 miliárd dolárov vo vkladoch v iných bankách, či už centrálnych alebo komerčných. Centrálne banky okamžite po oznámení sankcií ohlásili, že ruské prostriedky na svojich účtoch zamrazujú a komerčné banky ich o pár dní nasledovali.

Zlato a peniaze v Číne sú v bezpečí

Rusko tak pravdepodobne prišlo o viac než polovicu svojich devízových rezerv. V relatívnom bezpečí je zatiaľ 88 miliárd dolárov, ktoré Ruské drží v čínskych bankách. Je však otázne, do akej miery budú tieto aktíva likvidné a tým pádom použiteľné na obranu rubľa. Ako ukazuje vývoj behom minulého týždňa, čínske banky sa obávajú západných sankcií a odmietajú napríklad financovať dovoz ruských surovín do Číny.

Rovnako v bezpečí, ale ťažko použiteľné, sú ruské zásoby zlata v približnej hodnote 145 miliárd dolárov. V obchode so zlatom je bežné, že banka zlato nevlastní fyzicky, ale má ho uložené v depozitároch v Londýne, New Yorku či inom finančnom centre. Uľahčuje to obchodovanie s drahým kovom, pretože zlato môže zmeniť majiteľa len „na papieri“, bez toho, aby sa muselo fyzicky prevážať.

Ruské zlaté rezervy sú však všetky fyzicky na ruskom území. To na jednej strane znamená, že sú v bezpečí pred západnými sankciami, no zároveň aj znižuje likviditu ruského zlata. V prípade, že by ho ruská centrálna banka chcela predať, musela by ho fyzicky dostať ku kupcovi, ktorý by riskoval západné sankcie podobne ako brokeri a banky, ktoré spravujú jej hotovosť.

Rubeľ padá, ekonomické následky budú vážne

Vzhľadom na rozsah sankcií a finančnú dominanciu Západu má Rusko len málo možností, ako brániť hodnotu rubľa. Centrálna banka jednoducho nemá dostatok likvidity, ktorú by mohla použiť na trhoch pre obranu ruskej meny.

Rubeľ od ohlásenia sankcií oslabil o 40 percent. Rusko sa pokúša proti poklesu meny bojovať neštandardne. Snaží sa odradiť radových občanov od predaja rubľov uvalením 30-percentnej prirážky za nákup cudzej meny a zároveň núti podniky, aby za 80 percent svojich príjmov v cudzích menách povinne nakúpili ruble. Tieto opatrenia by teoreticky mali viesť k zvýšeniu dopytu po rubľoch, je však otázne, do akej miery a či vôbec budú dodržiavané.

Export ruskej ropy a zemného plynu pokračuje, no denne ide o objemy za rádovo miliardy dolárov. Oproti desiatkam až stovkám miliárd, ktoré by inak v týchto dňoch púšťala na trhy centrálna banka, tak ide o „zanedbateľné“ čiastky.

Prudké oslabenie rubľa povedie k výraznému draženiu importov, vyššej inflácii a podporí už tak vysoký odliv kapitálu z Ruska. Zmrazenie devízových rezerv centrálnej banky zároveň podkopáva dôveru Rusov v domáci bankový systém a znemožňuje centrálnej banke v prípade potreby dodať súkromnému sektoru likviditu v cudzích menách.

Sankcie voči Rusku sú bezprecedentné svojím rozsahom. Aj keď v minulosti Západ podobné opatrenia uvalil na štáty ako Irán či Venezuela, šlo skôr o plátanie dier. Ruské devízové rezervy, stále ešte jedny z najväčších na svete, sú zatiaľ iba zmrazené, no začínajú sa objavovať hlasy volajúce po ich konfiškácii. Ak by sa to stalo, išlo by o ďalší v sérii bezprecedentných krokov Západu smerom k militarizácii financií.