Ruská invázia na Ukrajinu ani zďaleka nejde podľa plánov Kremľa. Táto veta už pôsobí ako klišé, ale realita je ešte horšia, ako to ukazujú západné televízie. Tisíce mŕtvych ruských vojakov, miliónové škody na vojenskej technike a zastavený postup. V tomto texte ponúkneme video aj analýzu ruského vojenského experta, ktorý to všetko predpovedal.
Keď patríte medzi pravidelných divákov CNN či BBC, žijete v predstave, že Rusom sa nedarí tak, ako si želali a že to najhoršie (povedané Macronom) je ešte len pred nami. Ukrajinský prezident Zelenskyj aj jeho minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba už niekoľko dní žiadajú Západ (čítaj USA) o vytvorenie bezletovej zóny nad Ukrajinou, hovoria že čelia ruskej genocíde a Rusi sa neštítia nielen „jadrového terorizmu“, ale aj možného bombardovania Odesy. Jedno aj druhé vyhlásil prezident Zelenskyj.
Vytvára to zdanie, že Rusi sú nielen agresorom, ale že stále útočia a sú schopní obsadiť ďalšie ukrajinské územia za cenu obrovských škôd a obetí.
Súčasne s tým pokračuje aj masová utečenecká vlna, najmä žien a detí, od východu až po západ Ukrajiny. Počet utečencov presiahol 1,7 milióna ľudí, odhady hovoria, že číslo môže čoskoro dosiahnuť 4 až 5 miliónov osôb.
Ukrajina skutočne čelí agresii, ostreľovaniu civilných objektov aj mnohým vojenským hrozbám zo strany Ruska. Ak sa ale zameriame iba na stav vojenského frontu, čaká nás úplne opačný dojem: Rusi vojnu prehrávajú.
Nie som v tom nijako unáhlený. Prvýkrát som k tomuto názoru dospel ešte minulý piatok, keď som po hodinách strávených na ruskom Twitteri napísal, že ruské sily sa na Ukrajine blížia k porážke. Tento odhad ani po víkende nedokážem revidovať, naopak, mám pocit, že sa potvrdzuje. Rusi naozaj čelia hrozbe porážky kolosálnych rozmerov. S niečím takým sme sa v dejinách už viackrát stretli. Keď vojensky silnejšie krajiny napadli slabšie a začali viesť krutú vojnu, často ich čakal neúspech a porážka. V tom najľahšom prípade prímerie a stiahnutie, ktoré sa na porážku rýchlo zmenilo. Zažili to aj také mocnosti ako Čína či USA (napríklad vo Vietname), napokon aj samotné Rusko (napríklad v Afganistane).
Hoci by to pre mnohých bolo prekvapenie, pre väčšinu zrejme vítané a potešujúce prekvapenie, nájdu sa aj hlasy, ktoré to predpovedali. Najpozoruhodnejší taký hlas je priamo z Ruska. Túto katastrofu takmer do bodky presne ešte pred vojnou predpovedal napríklad rešpektovaný ruský vojenský odborník Michail Chodarenok. Zostal však nevypočutý.
Poďme si vývoj posledných dní, dôkazy o ruskej prehre aj neschopnosť Ruska dosiahnuť stanovené ciele vojny rozobrať bližšie. Najpresvedčivejšie budú zrejme videá a preukázateľná bilancia vojenských strát.
Poznanie prvé, ruský postup sa prakticky zastavil. Dôkazy ponúkajú samotné ruské médiá.
Zatiaľ čo prvý týždeň invázie ruské médiá dennodenne informovali o dobýjaní miest, teraz riešia skôr pochybné informácie o laboratóriách biologických zbraní pri ruskej hranici. Všetko samé vedľajšie témy. Ak vidíte podobnosť s americkými dezinformáciami o vojne v Iraku, rozumiete, kedy a prečo sa takéto témy otvárajú.
Rusi zablokovali Twitter a Facebook aj rad opozičných médií jednoducho preto, že sa obávajú, aby sa skutočné informácie a svedectvá z frontu dostali na verejnosť. Ešte viac by totiž oslabili morálku spoločnosti, ktorá je už dnes pomerne neochotná bojovať proti Ukrajine.
Platí to aj pre vojakov. Ruské jednotky napríklad nedokážu dobyť Mykolajiv na severe Chersonu. Ukrajinci majú úplne inú bojovú morálku a úplne iné výsledky. Ak sa trochu posnažíte, na internete sa dajú nájsť krvavé fotky zmasakrovaných ruských výsadkárov na tomto fronte. Rusi zároveň majú problém udržať aj samotný Cherson, kde sa proti nim búria obyvatelia mesta. Niektoré protesty majú dokonca gándhiovský charakter: civilné obyvateľstvo kráča proti tankom a skanduje, aby Rusi odišli domov, že toto je Ukrajina.
Čím to je?
Zdá sa, že Rusi uverili vlastnej propagande. Na Ukrajinu prišli možno mnohí z nich s tým, že ju oslobodzujú ako Američania oslobodzovali Francúzov po vylodení v Normandii. Domáca populácia ich však „víta“ podobne, ako Poliaci v roku 1939 „vítali“ Nemcov.
A to je druhý problém. Udržateľnosť aj toho, čo Rusi zatiaľ obsadili. Nikto netuší, ako si chcú Rusi podrobiť Ukrajincov, pokiaľ nie sú ochotní pristúpiť k drastickým represiám. Ak by však rozkaz na represie, ktorý by zahŕňal napríklad verejné popravy, prišiel, nemôžeme vylúčiť, že demoralizovaní ruskí vojaci by ho odmietli splniť.
Ruské sily sú podľa viacerých dôveryhodných správ zdecimované. Teraz nemyslím len morálne, ale najmä po vojenskej stránke. Stránka Oryxspioenkop minútu po minúte zaznamenáva straty ich techniky, všetky sú zdokumentované fotografiami. Rusi prišli v čase dopísania článku najmenej o 868 kusov vojenskej techniky (!), ktorú Ukrajinci zničili alebo ukoristili. To znamená, že len podľa skutočne zdokumentovaných a odfotografovaných dát strácajú asi 100 strojov denne. Možno sa preto domnievať, že tieto straty môžu byť ešte vyššie a nie je vylúčené, že sa blížia k oficiálnym ukrajinským údajom, ktoré hovoria o 1 300 vyradených kusoch. Mimochodom, za dve hodiny, počas ktorých som písal tento článok, pribudlo na spomínanom Oryxspioenkop ďalších 18 zdokumentovaných strát.
Je možné, že by vojensky slabšia Ukrajina dokázala Rusku, ktoré ju napadlo, spôsobiť až také obrovské škody? Viem si predstaviť, že mnohým čitateľom sa tieto čísla nechcú veriť. Diletantstvo ruskej armády je naozaj tak obrovské, že prekvapilo celý svet vrátane autora článku.
Pomaličky padá aj ďalší mýtus o ruskej armáde. Tieto straty totiž Rusi nedokážu nahradiť inak ako starou sovietskou technikou, ktorú už začali zvážať z Ďalekého východu. (Aj preto si neželali fotky na Twitteri či Facebooku.) Tá však nebude ničím iným než vďačným a ešte ľahším terčom pre, ako sa ukázalo, mimoriadne efektívne ukrajinské protitankové oddiely pechoty. Nie sme v roku 1941, keď sovieti postavili na zmrznutej sibírskej pôde zbrojárske závody, ktoré chrlili T-34 proti nacistickým agresorom. Rusi sofistikovanú modernú techniku jednoducho nedokážu dostatočne rýchlo vyrábať, krátkodobo ani dlhodobo, na čo majú vplyv aj protiruské sankcie.
Ak teda straty Rusi nedokážu nahradiť inak ako starou sovietskou technikou, niečo tým hovoria. Kompatibilné s tým je aj to, že sú ochotní rokovať a za svoje požiadavky už neoznačujú „denacifikáciu“, čiže zmenu režimu, ale uznanie anexie Krymu a nezávislosti takzvaných separatistických republík na Donbase.
A keby aj bojovať chceli, objaví sa ďalší problém: mladí branci. Ak by náhodou napadlo armáde ich naverbovať, nebudú chcieť ísť na smrť do agresívnej vojny proti bratskému národu. Mladá generácia sympatizuje s Ukrajinou viac ako staršie ročníky.
Poďme však už k sľubovaným videám. Hovoria za všetko.
Na jednom je napríklad vidieť zničenú kolónu desiatok vozidiel, ktorú Ukrajinci zlikvidovali v nedávnej protiofenzíve pri Charkove. Na ďalšom zničené delostrelecké postavenie Rusov pri Chersone, kde ukrajinské sily, ako sa môžete presvedčiť, vyradili obrovské množstvo ruskej techniky. Pokiaľ vám obranca dokáže zničiť artilériu, viete, že niečo robíte zle.
Zničené ruská kolóna pri Charkove:
Zničené delostrelecké pozície Rusov pri Chersone:
Zničený ruský konvoj pri Černihive:
Zničený ruský konvoj na neznámom mieste:
A ešte jeden zničený ruský konvoj:
Nejde len o tieto a im podobné videá. Na internete je možné nájsť stovky fotografií zabitých ruských vojakov. Ukrajinci pritom v pondelok vyhlásili, že počas ich protiútoku na letisku v Chersone zničili až 30 ruských helikoptér. Je to zatiaľ nepotvrdená správa, ale pri ostatných zdokumentovaných stratách Rusov to nie je nepredstaviteľné.
Samozrejme, aj Ukrajinci majú veľké straty, lenže sú na domácej pôde, sú očividne odhodlaní a prichádza im množstvo zbraní zo Západu. Prichádzajú aj žoldnieri, podľa ministra Kulebu je ich zatiaľ na Ukrajine 20-tisíc. Rusi sa podľa Wall Street Journal snažia žoldnierov na boj v mestách verbovať v Sýrii. Ponúkajú im údajne 200 až 300 dolárov (tvrdia to americké zdroje). Žoldnieri na Západe sa hlásia a prichádzajú dobrovoľne. Aj tu vidíme nepomer.
Povedal by som, že vývoj nasvedčuje tomu, že Ukrajinci vojnu vyhrajú. Samozrejme, že to neznamená, že s modrožltými vlajkami obsadia Krym, možno ani takzvané samozvané republiky v Luhansku a Donecku. Dosiahnu však výsledok, ktorý budú môcť ako víťazstvo prezentovať. A to sebavedomo.
Môj osobný názor je, že Ukrajinci sa Rusom nielenže ubránia, ale že ich postupne vytlačia z území spred začiatku tejto invázie.
Vojna vie byť krutá, otázkou je, čo by prípadné ukrajinské úspechy vyvolali na strane Ruska. Nie je úplne nepredstaviteľné, že po prípadnom útoku Ukrajincov na Rusmi okupované ukrajinské územia by zo strany Rusov mohlo dôjsť aj k použitiu taktických jadrových zbraní. Toho si musí byť vedomá aj Ukrajina, preto sa rokovanie v Turecku môže stať príležitosťou na prípadný kompromis.
Nech to zhrniem, je možné, že Ukrajina dokáže prijať jednu z dvoch ruských požiadaviek a akceptovať neutralitu. Prezident Zelenskyj o tom opakovane hovoril ako o téme, na ktorej sa dá dohodnúť. Podmienkou má byť dohoda medzi USA a Ruskom a garancia ukrajinských hraníc. Otázkou, samozrejme, je, akých hraníc a v akej podobe. Tam sa dohoda bude hľadať ťažšie. Pokiaľ ale ide o druhý cieľ Putinovej vojny, takzvanú „denacifikáciu“, čiže zmenu režimu, tú už ukrajinskí vojaci s javelinami zmietli zo stola. V tejto téme vo vojne obhájili svoju nezávislosť, nech už vojna dopadne akokoľvek.
A teraz ešte jedno prekvapenie: ako sa Rusi k tejto prehre dostali?
A nechajme teraz bokom, že vojenská agresia bola nespravodlivá, zamerajme sa na vojenský aspekt.
Človek po odpoveď nemusí zachádzať ďalej ako do Ruska. Túto katastrofu predpovedal významný ruský vojenský odborník, plukovník protileteckej obrany v zálohe Michail Chodarenok. Ten upozornil, že Ukrajinci ruských vojakov zďaleka vítať nebudú, naopak, veľké mestá sa stanú partizánskou nočnou morou. Varoval tiež, že moderné presné rakety nie sú v ruskej výzbroji v dostatočnom počte a ruské očakávania o rýchlom vyradení ukrajinskej vojenskej infraštruktúry nie sú na mieste. Chodarenok tiež zdôraznil, že ruská letecká prevaha nebude na Ukrajine dostačujúcim faktorom pre víťazstvo. Tú Rusi mali aj v Čečensku a Afganistane, lietadlami sa však zem neobsadzuje. Mesiac po zverejnení je jeho článok takmer presnou predpoveďou súčasnej ruskej katastrofy.
Michail Chodarenok bol v Rusku nevypočutým hlasom. Putin sa obklopil pritakávačmi a spravil historickú chybu, za ktorú bude Rusko platiť desaťročia.
Rusko čelí vojenskej katastrofe právom. Napadnúť najbližší národ a hovoriť o odstránení jeho režimu a prezidenta bolo totiž viac než len chybou. Bol to zločin.