Tomáš Dugovič

Akosi priľahko sa v posledných týždňoch označujeme za zradcov, propagandistov či agentov, či už na bilboardoch, alebo v analytických článkoch. Štandard odsúdil smerácke bilbordy aj označovanie vládnych poslancov za zradcov, teraz sme sa pozreli na zoznam 150 proruských webov. Položili sme napríklad autorom zoznamu otázku, či skúmali skutočnosť, že pri šírení údajných proruských naratívov niekto klame alebo hovorí pravdu.

Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) v strede minulého týždňa v tieni vojny na Ukrajine rozhodol o zablokovaní spravodajského portálu Hlavné správy. Danú právomoc získal schválením novely zákona o kybernetickej bezpečnosti, o ktorej poslanci parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní rozhodli expresne rýchlo len niekoľko dní predtým.  

Web s miliónmi návštev mesačne najprv padol bez udania dôvodu. Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) neskôr na Facebooku uviedol, že verdikt súvisí s článkami o afrických a blízkovýchodných migrantoch prichádzajúcich z Ukrajiny. Prispievateľka Hlavných Správ Jana Tutková politikovi odpovedala v blogu, v ktorom ponúkla svoju verziu príbehu.

Hoci doplatili Hlavné správy na nový dočasný inštitút blokovania ako prvé, podľa všetkého zďaleka nebudú posledným webom. Už vopred to avizoval minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Kádrovanie sa začalo a svetlo sveta už uzreli prvé rôznorodé zoznamy ďalších jednotlivcov a skupín obviňovaných zo šírenia proruskej propagandy alebo dezinformácií. Ako sme toho svedkami už dlhšie, aktívny nie je len štát a niektoré mimovládky, ale teraz už aj súkromný sektor.