Hybridná vojna nie je všemocná. Dron je silnejší ako klávesnica

Namiesto toho prišla dlhá vojna v zákopoch. V tridsiatych rokoch sa potom Francúzsko chystalo na zákopovú vojnu, postavilo pre to obsiahle opevnenie, len aby bolo následne porazené v bleskovej vojne, keď nemecké tanky obišli Maginotovu líniu. Súčasná vojna na Ukrajine je však netypická tým, že sa všetci chystali na tú budúcu, a namiesto toho prišla tá minulá.

Krym ako ukážkový príklad

Minimálne od roku 2014, keď Rusi obsadili Krym a časť Donbasu, sme mohli čítať o „hybridnej vojne“. Veľké ozbrojené konflikty, keď sa stretávajú regulárne armády dvoch suverénnych štátov, sú vraj minulosťou.

V budúcnosti sa hranica medzi mierom a vojnou stratí. Bude sa viesť po sieti pomocou hackerských útokov a dezinformačných operácií. Pokiaľ dôjde na boj, budú ho viesť špeciálne jednotky bez označenia, tajne podporované milície a tak podobne. Práve ruská operácia na Kryme, keď polostrov zrazu obsadili „zelení mužíčkovia“ bez oficiálnej štátnej príslušnosti, a než sa svet spamätal, čo sa vlastne deje, Kremeľ vyhlásil územie za svoje, sa dávala za ukážkový príklad hybridnej vojny.

Aby sme boli spravodliví, vojenskí experti upozorňovali, že hybridná vojna je iba jedna z vrstiev vedenia konfliktu. Navyše, aj keď názov je nový, koncept zďaleka nie. Zmätenie nepriateľa, podlomenie morálky i tajné operácie boli súčasťou bojovania od nepamäti.

U koho získal koncept popularitu

Popularitu si však koncept získal medzi novinármi, aktivistami a politikmi. U aktivistov a novinárov najmä preto, že im umožňoval zapojiť sa do „vojny“ bez toho, aby im hrozilo akékoľvek nebezpečenstvo. Zrazu frontová línia viedla virtuálnym priestorom. Zbraňou boli fact checky, vyvracanie hoaxov či zúrivé písanie komentárov. Celkovo to asi narobilo viac škody ako úžitku.

Nepochybne nejaké ruské vplyvové operácie na Západe prebiehajú. Definícia fake news a dezinformácií sa však neustále rozširovala. Rovnako tak obviňovanie z práce pre Rusov. Zdalo sa, že Moskva sa do žiadnych rozkladných projektov ani púšťať nemusí, západná spoločnosť to zvládne sama.

Typickým príkladom zbabraného boja proti ruským dezinformáciám je prípad notebooku Huntera Bidena, syna prezidenta Joea Bidena a čiernej ovce rodiny. Okrem fotiek drogových orgií s prostitútkami obsahoval aj náznaky nekalých obchodov na Ukrajine a v Číne. Dáta z laptopu zverejnil pred voľbami denník New York Post. Twitter a Facebook však rázne obmedzili zdieľanie článkov o notebooku s tým, že ide o ruské fake news, a novinári z ostatných redakcií to svorne označili za dezinformačnú operáciu. Neskôr sa ukázalo, že notebook aj obsah sú pravé.

Pre politikov zasa hybridná vojna predstavovala výhovorku, prečo neinvestovať do drahej konvenčnej armády. Prečo nakupovať drahé tanky, keď je možné postaviť centrum na boj proti hybridným hrozbám? Tanky sú rovnako zbraňou minulosti.

Zopár ruských úspechov

Sami Rusi svoj imidž mágov temnej hybridnej vojny podporovali. Zapísali si zopár významných úspechov, napríklad keď pred americkými voľbami v roku 2016 ukradli a zverejnili interné dokumenty Demokratickej strany. V roku 2020 sa ruským hackerom podarilo dostať do databáz amerických federálnych úradov. Išlo o najhorší prípad kyberšpionáže v histórii USA.

Zároveň však teória, že Rusi zariadili brexit, zvolenie Trumpa a v podstate sú zodpovední za každú vec, ktorá sa nepáči liberálnemu mainstreamu, je nanajvýš pochybná. Pritom sa zabúda, že podporovali aj projekty blízke progresivistom. Rusi tak zrejme platili ekologické neziskovky bojujúce proti frakovaniu, spôsobu, ako ťažiť zemný plyn z predtým nedostupných ložísk. Russia Today tvrdila, že „frakeri sú morálnym ekvivalentom pedofilov“.

Limity hybridnej vojny

Invázia na Ukrajinu však úplne ukázala limity hybridnej vojny. Vladimír Putin sa svojimi cieľmi nijako netají, chce Ukrajinu znovu začleniť do ruskej ríše, minimálne ako poslušného vazala. Na to však evidentne hybridné prostriedky nestačia. Možno sa stal obeťou vlastnej stratégie.

Predpokladal, že ukrajinský štát sa rozloží zvnútra a hádky na Západe zase oslabia jeho odpoveď. Akýkoľvek odpor sa okamžite zosype. Niektorí jeho víziu zdieľali. Ešte 15. februára americké rádio NPR varovalo, že Putin nemusí Ukrajinu konvenčne dobyť, pretože má v zásobe prostriedky hybridnej vojny. Kombinácia umelo vyvolaných nepokojov, dezinformácií a kyberútokov vraj stačí na zvrhnutie ukrajinskej vlády.

Namiesto toho sa ukázalo, že aj keď hybridná vojna môže protivníka oslabiť (ako príklad môže slúžiť to, že keby Európa vo veľkom investovala do spomínaného frakovania, závislosť na ruskom plyne by bola dnes oveľa menšia), nie je alternatívou ku konvenčnej vojne.

Nakoniec ale aj tak rozhoduje počet tankov, technologická prevaha a hlavne – ako sa môžu presvedčiť Rusi – morálka a logistika. Volodymyr Zelenskyj neutiekol pred ruskou armádou, je teda nepravdepodobné, že by sa zrútil pred ruskými trollmi. Tí navyše zjavne zaspali. Virtuálny priestor ovládla podpora Ukrajine. Mýtická ruská propaganda sa zmôže na opakovanie smiešnych výmyslov o denacifikácii Ukrajiny a šírení písmena Z, symbolu invázie.

Kadiaľ sa bude uberať moderná vojna, predsa len ruská agresia na Ukrajine naznačila. Veľké straty Rusom pôsobia relatívne malé a lacné drony Bayraktar, ktoré Ukrajina nakúpila od Turecka. Ukrajinci na ich oslavu dokonca zložili chytľavú pesničku. Možno nastal čas vyhodiť väčšinu expertov na dezinformácie a začať vo veľkom nakupovať bayraktary.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.