Analytik Visingr: O týždeň, dva na Ukrajine uvidíme, ako sa ruská armáda rozloží. Vojnu už strategicky prehrala

Ako by ste z vojenského hľadiska hodnotili doterajší priebeh invázie ruských vojsk na Ukrajinu?

Šedivý: Myslím si, že Rusi si už chybne analyzovali bojisko. Nemali správne vyhodnotenú ukrajinskú armádu, jej arzenál a bojaschopnosť. A podcenili ochotu obyvateľstva k obrane vlasti, ten silný morálny aspekt Ukrajincov.

Úvodná fáza vpádu na Ukrajinu prezrádzala snahu po rýchlom riešení, najmä zo severu, smerom na Kyjev. Typický príklad je pokus o prebratie letiska Hostomeľ. Rusi v Hostomeli vykonali výsadok, ale zle ho načasovali, výsadok mal zlú súčinnosť s ďalšími ľahkými silami, ktoré síce na letisko za výsadkármi prenikli, ale neboli dostatočne silné a prišli z ruského pohľadu neskoro. Takto padol zámer veľmi rýchlo prisunúť na letisko ťažkými transportnými lietadlami ľahkú bojovú techniku a väčší kontingent vojakov.

Rusi potom pokračovali v útoku na Kyjev s nedostatočne vybaveným vojskom, následne sme mohli vidieť všetky tie obrázky rozstrieľaných vrakov ich áut. Podobne chybne vykonali útok na Černihiv a neskôr aj na Charkov. Začiatok sa im nepodaril, ale myslím, že dnes už to Rusi dobre vedia. Už od minulého týždňa svoju taktiku menia.

Ako?

Šedivý: Smerom k taktike, ktorú vedia, k taktike, ktorú vedeli Sovieti. Máme informácie, že ruská armáda ešte pracuje so skúsenosťami z druhej svetovej vojny. Alebo sa vracajú ku klasickému spôsobu vojny: najskôr poriadna delostrelecká príprava, rozstrieľať, zničiť všetko, čo je bezprostredne pred ich vojskom, až potom tam poslať tanky a pechotu. Kvôli tomu, bohužiaľ, hrozia obrovské počty obetí medzi civilným obyvateľstvom.

Ďalší dôvod, ktorý ich núti prejsť na klasický spôsob vojny, je opakovanie chyby, ktorej sa dopustili aj vtedy, keď išli do Afganistanu či do Čečenska. Vzali takmer nevycvičených vojakov základnej služby, nechali ich podpísať akýsi kontrakt, ale oni, samozrejme, stále zostávajú málo vycvičenými „záklaďákmi“. Zrejme často ani nevedeli, že idú do vojny. Potom príde krutosť boja muža proti mužovi, zabití kamaráti. A výsledkom je nízka morálka nasadených vojakov.

Rovenský: Keď sa ma v januári v televízii pýtali, či k útoku na Ukrajinu dôjde, povedal som, že nie. Nie preto, že by som si myslel, že je Putin humanista, ale preto, že útok vojensky príliš nedával zmysel. Ešte koncom decembra sa odhadovalo, že Rusi nazhromaždili okolo Ukrajiny 100-tisíc vojakov. A aj keď sa ten počet potom veľmi rýchlo zvýšil až na súčasných 190-tisíc vojakov, aj tak je to na ovládnutie krajiny so 44 miliónmi obyvateľov, krajiny, ktorá je o polovicu väčšia ako Irak, málo.

Irak mal v čase spojeneckej invázie 20 miliónov obyvateľov, neporovnateľne horšiu armádu, než má dnes Ukrajina. Preto mi to v januári vojensky nedávalo zmysel. Rusi ale evidentne všetko stavili na jedinú kartu, čo je samo o sebe z vojenského hľadiska veľmi zlé: že rýchlo obsadia Kyjev a kľúčové mestá, čím padne režim, a aj keď sa ukrajinská armáda niekde postaví na odpor, po vyradení veliteľského a administratívneho centra nebude ukrajinský odpor nikto riadiť, takže ho rýchlo zlikvidujú.

Toho plánu sa držali aj vo chvíli, keď sa už ukazovalo, že zlyhal. Ruská armáda je ohromne neflexibilná, nižší velitelia sa nemôžu tak ako v niektorých západných armádach rozhodovať operatívne podľa situácie na bojisku. Ruskí zajatci v hodnosti majora či dokonca podplukovníka vypovedali, že sa o nasadení dozvedeli večer predtým. Je, samozrejme, otázka, či tomu veriť. Ale ak by boli takto doslova hodení do akcie, nemohli by potom ani operatívne reagovať.

A súhlasíte s generálom Šedivým, že po neúspechu light verzie vojny prechádza ruská armáda na klasickú vojnu?

Rovenský: Ono im asi ani nič iné nezostáva. Dostali sa do veľmi ťažkej situácie. Ukrajinci tvrdia, že Rusi medzitým na Ukrajine nasadili 90 percent útvarov, ktoré predtým zhromaždili pri hraniciach. Pokiaľ je to pravda, Rusom už nezostáva veľa operačných záloh. Tomu by nasvedčovali informácie o presunoch útvarov z Ďalekého východu. Tie v žiadnom prípade nie sú také kvalitné ako útvary v západnom alebo južnom vojenskom okruhu.

Ako to viem? Je to dané tým, v kom vidí Rusko hlavné nebezpečenstvo. Pre Rusov je hlavnou hrozbou NATO, nie je ňou ani Severná Kórea, ani Čína, hoci tú asi za isté nebezpečenstvo považujú. Ruské jednotky na Ďalekom východe sú všetky na nižšom stupni a s horšou technikou. Zo záberov na sociálnych sieťach vidíme, že Rusi z východu smerom k Ukrajine presúvajú staršie tanky a staršie transportéry, staršie bojové vozidlá pechoty...

Aj keby sme neverili oficiálnym ukrajinským údajom o 11-tisícoch padlých vojakov Ruska a 30- až 35-tisícoch ranených [rozhovor sa robil v pondelok 7. marca, pozn. red.] a keby sme predpokladali, že je to polovica, sú to stále obrovské čísla. Z niektorých oblastí Ruska prichádzajú informácie, že sa tam odohráva čiastočná skrytá mobilizácia. Vraj sú povolávané niektoré ročníky záložníkov údajne na vojenské cvičenie. To by dokresľovalo, v akej nepríjemnej situácii sa Rusko ocitlo. Oni si mysleli, že Ukrajinu vyriešia veľmi rýchlo a s obmedzeným počtom vojsk. To už nevyriešia.

Možno teda povedať, že ruská ofenzíva je za zenitom?

Visingr: Budem ešte trošku ostrejší ako kolegovia: toto je ruská strategická katastrofa. Plán Rusov naozaj totálne zlyhal. Ešte tu nezaznelo, že celú operáciu úplne nezvládli logisticky, zlyhalo im zásobovanie palivom, muníciou, jedlom a ďalšími vecami. Stále tú logistiku nezvládajú, aj keby tam doviezli vojakov z Ďalekého východu alebo mobilizovaných záložníkov, bude to logisticky ešte horšie. Veď nie sú schopní utiahnuť ani to, čo na Ukrajine majú teraz.

Rusi sa pri zásobovaní tradične spoliehali na železnicu. Je spočítané, že pri vzdialenosti väčšej ako 150 kilometrov od železnice nastávajú vážne problémy. Na Ukrajine sa na železnice spoliehať nemôžu. Odtiaľ sú tie kolóny nákladiakov a obrázky objavujúce sa so železnou pravidelnosťou na sociálnych sieťach, ako im zase Ukrajinci zasiahli nejaký ďalší zásobovací konvoj.

Ten obrovský konvoj pred Kyjevom, ktorý už je mimochodom niekoľko dní oficiálne vedený ako dopravná zápcha, sa zasekol a nie je schopný sa pohnúť. Buď im došlo palivo, alebo veľa vozidiel zapadlo do blata. A zapadnú do blata ešte viac, predpoveď počasia pre Ukrajinu udáva teploty mierne nad nulou. Ak kedysi povestné ruské blato zastavilo Hitlera, teraz ukrajinské blato zastaví Putina. Ruská armáda nakúpila státisíce, ak nie milióny lacných pneumatík v Číne, ktoré, ako sa ukázalo, nevydržia záťaž. Veľké množstvo nákladiakov má prasknuté gumy a stojí na cestách. Údržba vozidiel je hrozná, evidentne sa o techniku dobre nestarali. A to sa bavíme o elitných útvaroch prvého sledu.

Ak sme sa v roku 2014 vysmievali Ukrajincom, že im chýbajú zabezpečené vysielačky a oni komunikujú mobilmi, tak presne to isté teraz vidíme u Rusov. Nemajú dosť vojenských rádiostaníc, používajú normálne civilné vysielačky alebo dokonca mobily.

Vojaci nedostávajú poriadne jedlo. Niektoré zachytené potraviny pre ruských vojakov mali trvanlivosť do roku 2015. Sú odhady, že ruská armáda má zásoby maximálne na tri týždne bojov, ale skôr menej. Myslím si, že o týždeň až dva na Ukrajine uvidíme, ako sa ruská armáda jednoducho rozloží. Oni už tú vojnu strategicky prehrali.

Aj keď ju povedú svojím klasickým spôsobom?

Visingr: Iste, ak začnú používať brutálnu delostreleckú prípravu bez ohľadu na čokoľvek, asi nejaké terénne úspechy dosiahnu. Ale strategické? Začali vojnu s cieľom demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny. Znamená to, že chceli, aby sa Ukrajina vzdala svojho vojenského potenciálu a aby tam vládol proruský režim. Oboje je dnes absolútne vylúčené. Žiadny Pétain sa na Ukrajine nečrtá. Aj keby padol Kyjev a zvyšok krajiny, Ukrajinci ďalej povedú nemilosrdnú partizánsku vojnu.

Zastavil by som sa ešte pri konvoji, ktorý uviazol pred Kyjevom. Prečo sa ho Ukrajincom nedarí rozstrieľať?

Šedivý: Zrejme preto, že na to nemajú vojenské prostriedky. Aj dron môže síce tu a tam zničiť nejaký tank alebo obrnené vozidlo, ale masovo ničiť ich zrejme nedokážu. Inak predstava, že tomu konvoju došli pohonné hmoty, je nelogická. Konvoj tam stojí týždeň. Keby mu palivo došlo pred týždňom, nie je pre Rusov problém ho za ten čas doplniť. Je to zmiešaný konvoj, sú v ňom tanky, obrnené vozidlá aj tá logistika. Alebo to môže byť tiež druhý sled či záloha tej brigády, ktorá čaká na zaistenie prístupov ku Kyjevu. Prvé sledy zatiaľ bojujú na predmestí Kyjeva. Pokiaľ sú prvé sledy schopné bojovať, druhý sled zostáva pripravený na zásah.

Visingr: Ukrajinci ten konvoj pred Kyjevom na niekoľkých miestach napadli, ale ak to dobre chápem, oni naň neútočia zámerne, pretože buď z odpočúvania, alebo spravodajsky od Američanov vedia, že konvoj nie je schopný pohybu. A prečo by na zaseknutý konvoj plytvali muníciou? Niekto povedal, že to dnes už nie je konvoj, ale najväčší zajatecký tábor so samosprávou od druhej svetovej vojny.

Šedivý: Samozrejme, že pokiaľ sa okolo ukrajinskej hranice posúvali rok a strávili pri hranici zimu, to je obrovská spotreba pohonných hmôt. Naša skúsenosť z 80. rokov hovorí, že presun jednej tankovej divízie naprieč republikou znamenal vyčerpanie strategických zásob Československa. Vojaci nechávajú bežať motory preto, aby tie motory nezamrzli, ale aby sa aj sami zahriali. Ruská logistika je určite do nejakej miery vyčerpaná. Napriek tomu by som Rusov nepodceňoval.

Protivzdušnú obranu svojich konvojov majú nepochybne zaistenú. Nemôžeme si zase myslieť, že sú Rusi takí úplne neschopní. Podľa ukrajinských údajov prišli Rusi k pondelku o 269 tankov. Chcel by som upozorniť, že iba západný vojenský okruh má takmer 900 tankov. A západný vojenský okruh zodpovedá iba za časť ruského útoku, južnú časť invázie má zase na starosti južný vojenský okruh. Pričom Ukrajinci udávajú ruské straty z celého frontu.

Rovenský: Jedna technická poznámka. Rusko je rozdelené na päť vojenských okruhov. Invázna sila na Ukrajinu sa skladá z jednotiek zo všetkých tých piatich okruhov. Logicky z toho vyplýva, že z celého Ruska k Ukrajine presunuli svoje najbojaschopnejšie jednotky. Predpokladám, že síce budú schopní na Ukrajinu poslať ďalšie posily, opäť zo všetkých piatich okruhov. Ale otázkou je, či za predpokladu, že najkvalitnejšie útvary tam už poslali, nebude tento prísun len posilňovaním porážky. Už dnes vidíme z ich denných máp, že keď už niekde ruské jednotky postupujú, je to len v rádoch kilometrov.

Dá sa to neodborne povedať tak, že po ruskom blitzkriegu z počiatku invázie teraz prichádza zákopová vojna?

Rovenský: Prvé tri, štyri dni postupovali Rusi aj desiatky kilometrov denne. Odvtedy väčšinou stoja na mieste. Na niektorých miestach sa odohrávajú pozičné boje a v miestach, kde ešte sú schopní priviesť posily, postupujú v rádoch kilometrov. A keďže Ukrajina je obrovská krajina, má ukrajinská armáda stále operačnú hĺbku, ľudovo povedané, má kam ustupovať. Z hľadiska operačnej hĺbky ukrajinskej armády sú tie jednotky kilometrov skoro nepodstatná strata.

Šedivý: Hlavný smer má na starosti západný vojenský okruh, je to útok zo severu na Kyjev. V tomto smere sa po ceste nachádzajú aj mestá Černihiv a Charkov. Týmto smerom postupuje 6. a 20. armáda. Z toho, čo vidíme, by som usúdil, že Rusi stále nenasadili svoje najsilnejšie a najlepšie vybavené útvary, teda hlavne 1. gardovú tankovú armádu, čo je druhosledová armáda, za normálnych okolností rozmiestnená od Moskvy k západným hraniciam.

Visingr: Niektoré jednotky 1. gardovej armády už nasadené boli a dostali výprask. Rovnako tak 4. gardová tanková divízia. Ich zničené vozidlá môžeme identifikovať z obrázkov, ktoré sa dajú dohľadať na sociálnych sieťach.

Rovenský: Áno, najkvalitnejšie ruské jednotky, tie klasické tankové a motostrelecké útvary, bojujú na severovýchode, predovšetkým okolo mesta Sumy, v priestore medzi Charkovom a Kyjevom. Tu Rusi nasadili tú najmodernejšiu ťažkú techniku, ktorú majú, tanky T-90 a T-72 B3M, a skutočne tam utrpeli veľké straty. Okrem strát v bojoch, no aj preto, že, ako hovorí Lukáš Visingr, tankom dochádzalo palivo.

Ukrajinci v niekoľkých prípadoch zachované tanky ukoristili a odtiahli. Keď do nich nalejú naftu, budú tie tanky bojaschopné. Aj preto si myslím, že Rusi už svoje najlepšie útvary nasadili. Ak to tak je, dostáva sa vojna do fázy, v ktorej na oboch stranách začnú narastať straty a pôjde o to, ktorá z oboch armád dlhšie vydrží, ktorá preukáže väčšie odhodlanie. Vojenská jednotka v tomto štádiu vojny môže dosiahnuť kritický bod, po ktorom prichádza demoralizácia.

Šedivý: Ja si stále myslím, že Rusi ešte nenasadili druhé sledy. Po druhé, počty ruských strát, ktoré uvádzajú Ukrajinci, zaručene nie sú správne. Straty protivníka sa vždy preháňajú, robia to všetky armády. Osobne cvične odčítavam 30 percent. A aj keby tie počty boli správne, ani tak by to nebolo na zrútenie frontu. Dnes by ruské straty robili tretinu, ale týka sa to iba západného vojenského okruhu. Do stavov ťažkej technickej jednotky musíme započítavať aj stavy južného vojenského okruhu, ktorý tiahne na Odesu a tam postupuje. Postupuje aj ten smer cez Černihiv na Kyjev.

Podľa máp sú Rusi desiatky kilometrov od Kyjeva. Až keď ukončia obchvat hlavného mesta, príde kritický okamih, keď sa zrejme druhé sledy vrhnú na Kyjev. Potom uvidíme, čo sa skutočne stane. To neznamená, že by som nesúhlasil s tvrdením, že strategicky už Rusi prehrali. Strategicky prehrali v okamihu, keď Putin povedal vpred. Celé to dobrodružstvo nemôže pre Rusko znamenať výhru v žiadnom ohľade. Navyše sa ukázalo, že Rusi nevedia robiť modernú vojnu v zmysle hlbokých útokov do územia nepriateľa, ako to vedia Američania, Briti, dokonca aj Poliaci sa to učia. Je to paradox, Sovieti kedysi vymysleli manévrujúce divízie v hĺbke nepriateľskej zostavy, pretnutie zásobovacích trás a napádanie druhých sledov nepriateľa. Teraz to nepredviedli.

Akú veľkú časť doterajšieho úspechu Ukrajincov je možné pripísať dodávkam moderných zbraní zo Západu?

Rovenský: Morálne je to pre Ukrajincov veľká vzpruha. Ale tie dodávky boli veľmi malé. Napríklad Javeliny [prenosná ručná raketa proti tankom, pozn. red.] dostali prvýkrát už v roku 2018, lenže tá prvá dodávka obsahovala 200 kusov.

To je celkom dosť, nie?

Rovenský: Na vtedajšie pomery áno, na spotrebu, akú máte v takomto veľkom konflikte, veľmi málo. Navyše, vtedy k tým 200 Javelinom dostali len pár desiatok odpaľovacích zariadení, ktoré ale k raketám, samozrejme, potrebujete. Aj výcvik s Javelinami musel teda prebiehal obmedzene. Až v poslednom období, bezprostredne pred vojnou, začali Ukrajincom dodávať viac moderných zbraní. Odhadoval by som, že časť ľudí, ktorí ich vedeli obsluhovať, je dnes mŕtva. Preto si teraz Ukrajinci predovšetkým potrebujú vycvičiť dostatočný počet vojakov, ktorí s modernými systémami vedia zaobchádzať. Platí to aj pre protilietadlové rakety.

Veľa sa hovorí o dodávke 500 Stingerov [protilietadlový prenosný raketový komplet zem-vzduch, pozn. red.] z Nemecka a 200 z Holandska. Lenže aj na nich potrebujete vyškoliť operátorov. To nie je počítačová hra, keď stlačíte tlačidlo a strieľate. Aj preto sa teraz dodávky sústreďujú na techniku, ktorú už ukrajinská armáda mala a bude ju vedieť okamžite použiť. Mám na mysli jednoduché zbrane, ako sú ľahké jednorazové pancierovky, ktoré sa dodávajú s namaľovaným návodom, takým piktogramom, ako tú pancierovku odpáliť, mám na mysli ručné zbrane. Guľomet sa vojak naučí používať za pár dní. Ale ťažká technika, to je iný príbeh. Vo verejnom priestore zaznelo, že by česká armáda mohla tej ukrajinskej dodať vo väčšom počte naše samohybné húfnice Dana. Vôbec si to nedokážem predstaviť. K nim musíte opäť vyškoliť obsluhu.

Šedivý: Ukázalo sa, že účinnejšie ako protitankové sú protiletecké zbrane. Ukrajinci boli schopní zostreliť Suchoje 34 aj nejaké vrtuľníky. Z ukrajinského pohľadu je teraz najdôležitejšie eliminovať vzdušnú prevahu Ruska.

Visingr: Ak Ukrajinci začnú používať malé prenosné protilietadlové riadené strely vo väčšom rozsahu, tak sa do určitej miery bude opakovať Afganistan. Sovieti v Afganistane nestratili vrtuľníkov toľko, ale piloti vrtuľníkov sa začali báť, lietali vo väčších výškach, kam na nich prenosné rakety nedostrelili. A vrtuľníky nemohli poskytovať podporu vlastným pozemným jednotkám. Presne to sa teraz môže opakovať na Ukrajine.

Rovenský: Ešte by som chcel povedať jednu vec. Rozhodne si nemyslím, že sa boje skončia rýchlo. Domnievam sa, že sa to celé skončí nejakým typom partizánskej vojny. Už aj dnes na území obsadenom ruskou armádou sa ukrajinská teritoriálna obrana skladá zo skupín chlapov v civilnom oblečení, ktorí s útočnými puškami a RPG strelami útočia na konvoje nepriateľa. To sa najskôr bude stupňovať a zároveň sa bude stupňovať represia ruských jednotiek voči obyvateľstvu. Vznikne začarovaný kruh, tak ako sa na Ukrajine a v Bielorusku počas druhej svetovej vojny po akciách partizánov rozpútala špirála represie wehrmachtu voči obyvateľstvu. Rusi si nepochybne nejaké územie Ukrajiny zaistia. Predstava, že ich Ukrajinci kompletne vyženú, sa mi zdá naivná. Ukrajinské vojská tiež utrpeli veľmi ťažké straty a tiež už asi nemajú kde brať.

Padlo tu slovo Afganistan. Nie je to tak, že my, Západ súčasnou podporou ukrajinskej armády docielime práve to, že budeme mať v Európe Afganistan, cez ktorý sa bude Rusom púšťať žilou?

Visingr: To už sa pomerne deje. Straty, ktoré Rusko na Ukrajine utrpelo, sú už dnes závratné. Ruská konvenčná armáda sa na Ukrajine zosmiešnila. A uvedomte si, aký obrovský úžitok budú mať západní spravodajcovia zo všetkej modernej techniky, ktorú Ukrajinci Rusom ukoristili. Moderné systémy protivzdušnej obrany... Viete, ako z toho budú západní experti nadšení? Predpokladám, že sa o to Američania a Ukrajinci podelia. V každom prípade dosah na Rusko bude dlhodobo strašný.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie. Rozhovor sa uskutočnil v pondelok 7. marca v jedenásty deň ruskej invázie na Ukrajinu.