Prečo by bol afganský scenár pre Európu a najmä pre Ukrajinu úplný horor

Reč pritom nie je o koridoroch, ktorými môže odchádzať obyvateľstvo z Rusmi dobývaných miest, ani o žiadnych ďalších síce dôležitých, ale čiastkových bodoch. Reč je o podmienkach mierového usporiadania. Kremeľ šíril optimizmus ohľadom rokovaní dlhšie, v piatok o pokroku hovoril ruský prezident, čo Ukrajinci obratom spochybnili.

Avšak v nedeľu hlavný ukrajinský vyjednávač Mychajlo Podoliak neočakávane vyhlásil, že rokovania o dohode sú na dobrej ceste a „v priebehu dní“ môže byť dohoda pripravená na podpis. Podoliak hovorí o zastavení bojov a odsune ruských vojsk z Ukrajiny. Je ale jasné, že to by prezident Putin schválil, iba ak bude mať z Kyjeva zaručené politické ústupky.

Finlandizácia Ukrajiny?

Centrálnou požiadavkou Ruska je už zhruba pätnásť rokov záruka, že sa Ukrajina vzdá členstva v NATO. To ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj senzačne, hoci s menšou pozornosťou, než by si ten posun zaslúžil, pripustil v rozhovore pre americkú televíziu ABC v polovici minulého týždňa.

Pojem finlandizácia má síce historicky hanlivý nádych, keďže je symbolom podriadenia sa bezpečnostnej politiky Moskve. Ale zabudlo sa na to, že tento status Fínsku počas studenej vojny nebránil mať „západné“ spoločenské usporiadanie, teda demokraciu a voľný trh.

Navrhoval to už Brzeziński

Dlhoročný nestor geopolitického uvažovania vo Washingtone Zbigniew Brzeziński, historicky sám viac jastrab ako holubica, medzi Majdanom a svojou smrťou v roku 2017 presne toto pre Kyjev navrhoval. V rozhovore pre nemecké noviny Die Welt vtedy na jar 2015 hovoril, že „prijať Ukrajinu do NATO by viedlo k horúcej vojne v Európe“.

Rozumnou politikou je dnes nerobiť Zelenskému nádeje na vstup do NATO a, naopak, zasadiť sa o prijatie Ukrajiny do EÚ, hoci to hlavne v západnej časti Únie nebude jednoduché. Francúzsko je podľa všetkého pripravené blokovať každé ďalšie rozšírenie Únie na východ, Holanďania v roku 2016 odmietli v referende aj asociačnú dohodu s Ukrajinou.

Kto to ide bojovať na Ukrajinu

Alternatívou k finlandizácii Ukrajiny je buď nepravdepodobná porážka Ruska, alebo víťazstvo Ruska na bojovom poli a proxy vojna na obsadenej Ukrajine medzi Ruskom a Spojenými štátmi.

Tento afganský scenár je pre Európu a hlavne pre Ukrajinu úplný horor. Že už sme na ceste k nemu dospeli ďaleko, ukazuje propaganda oboch bojujúcich strán. Rusko sa pripravuje na 16-tisíc dobrovoľníkov z Asadovej Sýrie. Ten počet 16-tisíc je zrejme reakciou na správu, že na Ukrajine už bojuje alebo sa ohlásilo 16-tisíc dobrovoľníkov z celého sveta.

Libanonská televízia Al Mayadeen minulý utorok priniesla veľmi znepokojivú správu, že zo Sýrie na Ukrajinu cez Turecko dorazilo prvých 450 bojovníkov z povstaleckej provincie Idlib. Al Mayadeenu nemusíme veriť, spravodajstvo zo Sýrie je nekritické voči tamojšiemu prezidentovi Bašarovi Asadovi.

Ale predstava, že si to niekoľko stoviek kilometrov od nás rozdávajú proasadovskí vojaci s al-Káidou (pretože al-Káida a ďalší džihádistickí extrémisti provinciu Idlib ovládajú) a že al-káidisti sú na našej strane, musia každého normálneho človeka viesť k modlitbám, aby sa Kyjev a Moskva dohodli skôr, než sa rozhorí bitka o hlavné mesto Ukrajiny a než bude pre Ukrajinu a celú Európu neskoro.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.