Riaditeľ NBÚ: Vypnutie Hlavných správ bolo opodstatnené a primerané. Nekonáme na základe jedného článku

Riditeľ NBÚ Roman Konečný. Foto: NBÚ

Na základe jedného kritického článku nevypíname stránku, takto to nefunguje, hovorí riaditeľ Národného bezpečnostného úradu Roman Konečný. Zablokovanie Hlavných správ je podľa neho dočasné a stojí si za tým, že bolo správne. Odmieta podozrenia, že jeho úrad koná svojvoľne alebo účelovo. Konečný tvrdí, že NBÚ spolupracuje s ostatnými bezpečnostnými zložkami a zasahuje v prípade vážnych dezinformácií. Rozhovor sa na žiadosť NBÚ uskutočnil emailovou formou. Štandard poslal NBÚ otázky 10. marca.

NBÚ získal novelou zákona nové právomoci v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Venoval sa doteraz problematike dezinformácií?

Áno, túto problematiku sme na slovenské pomery uchopili pomerne skoro. Uvedomovali sme si riziko, ktoré z hybridných hrozieb a dezinformácií vyplýva pre našu krajinu.

Národný bezpečnostný úrad ako druhá štátna inštitúcia na Slovensku zriadil v júli 2020 Pracovisko pre hybridné hrozby a dezinformácie, ktoré zastrešuje práve túto agendu. Pre úplnosť ale poviem aj „bé“: jeho doménou a špecializáciou sú najmä hybridné operácie v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

NBÚ môže rozhodovať buď na základe podnetu, alebo z vlastnej iniciatívy. V prípade Hlavných správ (HS), ako bolo uvedené v tlačovej správe TASR, ste konali „na základe dodaných a vyhodnotených podkladov od bezpečnostných zložiek štátu“. Ktoré bezpečnostné zložky vám dodali informácie?

V Národnom bezpečnostnom analytickom centre sú združené viaceré bezpečnostné zložky vrátane Vojenského spravodajstva, Policajného zboru a Slovenskej informačnej služby, pod ktorú centrum patrí, ale aj príslušníci NBÚ, zamestnanci ministerstva zahraničných vecí alebo Situačné centrum Úradu vlády SR. Spoločne zhromažďujú, analyzujú a vyhodnocujú dodané podklady a posielajú ich príslušným odberateľom. Medzi nimi je aj úrad. Podotýkam, že dlhšie obdobie štát systematicky pracoval na akčnom pláne koordinácie boja proti hybridným hrozbám a postupne vidíme prvé výsledky.

Aká rozsiahla bola táto správa, koľkých textov na portáli Hlavné správy sa týkala? Aké dlhé obdobie (odkedy – dokedy) bolo v tejto správe vyhodnotené? Na základe čoho boli presne zablokované?

Na tieto otázky nemôžem odpovedať podrobne, viaže ma mlčanlivosť. Poviem len toľko, že v prípade rozhodnutí sa posudzujú viaceré aspekty, nielen obsahová časť šírených komunikátov.

Pred mesiacom minister obrany obvinil HS, že získavajú peniaze z ruskej ambasády, hovoril o cielených zásahoch proti alternatívnym médiám. Boli HS zablokované kvôli tomu, o čom písal minister Naď? Bolo problémom prijímanie financií z Ruska alebo od ruských darcov?

Platí odpoveď vyššie.

V akom rozsahu boli HS financované z Ruska, respektíve od Rusov? Boli zablokované kvôli textom o vojne, respektíve o Rusku? O koľko textov išlo? Je preukázaný úmysel a obsah v textoch manipulovať verejnosť falošnými alebo polopravdivými informáciami?

Platí odpoveď vyššie.

Minister vnútra Mikulec o zablokovaní HS písal inak ako vyššie citovaný minister Naď. Rozhodnutie NBÚ komentoval nasledovne: „Dnes sme opäť svedkami pokusov rozoštvať proti sebe solidárnu spoločnosť a zasiať medzi obyvateľstvom nenávisť voči vojnovým utečencom šírením dezinformácií, že k nám hromadne prichádzajú osoby z Afriky a Blízkeho Východu.“ Podľa neho teda neboli hlavným dôvodom väzby na Rusko, ale články o „osobách z Blízkeho východu a Afriky“. Je to pravda?

Ako som hovoril, dôvody komentovať nemôžem, ale vyjadrenie pána ministra Mikulca je správne v rovine, že čelíme hybridným operáciám a ich cieľom je polarizovanie spoločnosti, podkopávanie dôvery štátu aj demokratického zriadenia. Štát má v tomto smere povinnosť chrániť občanov, inštitúcie aj demokratické zriadenie.

Takých textov bolo na portáli Hlavné správy len niekoľko (rádovo v jednotkách), stojíte si za tým, že zablokovanie bolo potom primerané opatrenie?

V zákone máme napísané, že blokovanie má byť účinné, účelné a primerané vo vzťahu k možným rizikám spojeným s blokovaním. Aby sme sa zbytočne netočili okolo poučiek, bol by som nerád, keby bola na verejnosti predstava, že my sa rozhodneme vypnúť nejakú stránku pre nič za nič. Nejde o žiadne politické, ale bezpečnostné rozhodnutia.

V ústave máte napísané, že sloboda prejavu a právo na informácie sa zaručuje pre každého občana tejto krajiny. V NBÚ to nikto nespochybňuje, ale rešpektuje a chráni. V tom istom ustanovení o pár riadkov nižšie je napísané: „Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu zdravia a mravnosti.“

Dnes sme presne v mimoriadnej situácii, keď je nutné minimálne sa zamyslieť nad tým, čo, ako a prečo sa šíri mediálnym priestorom. Naša ústava, základný zákon tejto krajiny, myslela na takéto krajné opatrenie už v roku 1992. Nariadenia z dielne Európskej únie konštatujú, že aj sloboda prejavu má svoje limity, keď zasahuje do bezpečnosti či integrity štátu a jeho občanov. Vychádza sa v nej aj z judikatúr Európskeho súdu pre ľudské práva. Nejde teda o žiadny výmysel z dlhej chvíle, ale o systematické vyhodnocovanie a reakciu na situáciu, do ktorej sa starý kontinent dostal.

Spolupracovníčka Hlavných správ Jana Tutková tieto texty (označené Mikulcom) následne zverejnila aj na svojom blogu v Pravde. Uvažovali ste aj o zablokovaní portálu denníka Pravda? Ak nie, prečo nie? Texty sú tam stále dostupné a Pravda má vyššiu čítanosť aj spoločenský dosah ako Hlavné správy.

Odmietam špekulácie o tom, že na základe nejakého kritického článku v ktoromkoľvek médiu začne Národný bezpečnostný úrad len tak vypínať prvú stránku, ktorá mu príde pod ruku. Takto to nefunguje ani nikdy fungovať nemôže.

Ak išlo aj o iné články ako tie o utečencoch z Blízkeho východu a Afriky, o aké texty a aké témy išlo? HS boli zablokované krátko po vypuknutí vojny a ruskej invázii na Ukrajine. Túto vojnu slovenská verejná mienka odsudzuje a až 80 percent ľudí schvaľuje reakciu vlády, najmä humanitárnu pomoc. V čom bola spoločenská nebezpečnosť textov alebo vašich informácií pri takomto stave verejnej mienky?

Zopakujem, že musí ísť o súhru viacerých okolností na to, aby sme vôbec začali zvažovať blokovanie.

Ako identifikujete „médiá, ktoré presadzujú záujem iných mocností“ (citát ministra Naďa)? Týka sa to vzhľadom na aktuálnu situáciu len Ruska? Pristupujete rovnakým štýlom k médiám, ktoré presadzujú čínske, americké či záujmy iných mocností?

Asi by bolo nerozumné hovoriť o tom, aké metódy a taktiku používajú bezpečnostné zložky pri monitoringu škodlivých aktivít zo zahraničia. Slovenská informačná služba alebo Vojenské spravodajstvo si všetky postupy starostlivo chránia, informácie tohto druhu stráži aj zákon o ochrane utajovaných skutočností.

Vráťme sa ešte k zákonu, ten hovorí, že NBÚ môže konať aj z vlastnej iniciatívy. Využili ste už túto možnosť?

Áno, smerom k verejnosti sme komunikovali, že rozhodnutia v prípade portálov hlavnespravy.sk, armadnymagazin.sk a hlavnydennik.sk boli vykonané podľa paragrafu 27b zákona o kybernetickej bezpečnosti. V prvom odseku tohto ustanovenia je uvedené, že „úrad z vlastnej iniciatívy rozhoduje o blokovaní, spôsobe blokovania a vykonáva blokovanie, ak § 27c neustanovuje inak“.

Rozhodnutie sme ale vykonali v súčinnosti s bezpečnostnými zložkami štátu a z podkladov NBAC [Národné bezpečnostné analytické centrum, pozn. red.].

Plánujete ju využívať do budúcnosti? Alebo budete vždy čakať na iniciatívu SIS, VS, prípadne polície?

Budeme vychádzať zo situácie a v súlade so zákonom.

Ani polícia neobviňuje kriminálnikov len na základe spravodajských informácií zo SIS či VS, musí viesť vlastné vyšetrovanie a o udelení trestu rozhoduje až súd. V tomto prípade rozhodujú len výkonné orgány štátu pod priamou kontrolou vlády. Ste si istý, že nemôže dôjsť k zneužitiu moci?

Nespájal by som trestné konanie so správnym konaním a každé naše rozhodnutie je preskúmateľné súdom, čiže nie je to naša svojvôľa. Chápem, že v súčasnej atmosfére v bezpečnostných zložkách sa natískajú rôzne pochybnosti o zneužívaní moci, ale môžem vás ubezpečiť, že každé jedno rozhodnutie, ktoré sme vydali alebo vydáme, opierame o fakty, nie o dojmy. Pripomínam, že úrad nesie zodpovednosť aj za škody, ktoré môžu zasiahnutému subjektu vzniknúť. Určite si nedovolíme urobiť rozhodnutie, ktoré nebudeme pred súdom vedieť ubrániť.

Čo vám dáva tú istotu?

Viem, ako postupujeme. Viem, čo podpisujem, a starostlivo analyzujeme každú informáciu aj podnet.

Ak sa preukáže opak, kto za to ponesie zodpovednosť? Ste pripravený po preukázaní neprimeraného rozhodnutia rezignovať na svoj post?

Pri všetkej úcte, je pomerne krátkozraké vidieť v celom procese iba NBÚ. Iniciatíva uplatňovať dočasne inštitút blokovania prišla z Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky. Zhodli sa na tom členovia vlády aj šéfovia bezpečnostných zložiek. Schválila to vláda a s úpravami aj poslanci parlamentu, ktorí napríklad dali úradu časť právomocí iba na niekoľko mesiacov.

Má NBÚ vlastné expertné zložky na vyhodnocovanie obsahu alebo je závislý od Národného bezpečnostného analytického centra (NBAC) pod SIS a polície?

Máme postačujúce interné kapacity, ale intenzívne spolupracujeme aj s ostatnými bezpečnostnými zložkami.

Podrobnosti uplatňovania zákona má upraviť vyhláška. Akým spôsobom rozhoduje NBÚ, keď ešte vyhláška nebola prijatá?

Na základe paragrafov 27b a 27c zákona o kybernetickej bezpečnosti.

V zákone je napísané: „Škodlivým obsahom sa rozumie programový prostriedok alebo údaj, ktorý zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident. Škodlivou aktivitou sa rozumie akákoľvek činnosť, ktorá zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident, podvodnú činnosť, odcudzenie osobných údajov alebo citlivých údajov, závažné dezinformácie a iné formy hybridných hrozieb.“ Blokovanie má byť „primerané“. To je dosť vágne a dáva to NBÚ pomerne veľký manévrovací priestor. Ako zaručujete transparentnosť rozhodovania?

Viete, transparentnosť a utajované skutočnosti nie sú veľmi dobrí partneri. Naše rozhodnutia ale môže preskúmať súd a vždy si ma môže zavolať aj Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti NBÚ, aby som naše postupy vysvetlil. Vo výbore sú koaliční aj opoziční poslanci, ktorí majú oprávnenie v plnom rozsahu nazrieť do jednotlivých spisov a pozrieť sa na to, o čo sme sa opierali pri rozhodovaní.

Podľa ministra obrany čaká zablokovanie viaceré stránky. Viete aspoň rádovo povedať, koľko ich je?

To závisí od toho, čo si predstavujete pod výrazom viaceré stránky. Z môjho pohľadu sú viaceré pokojne len tri. Aj veľa občanov nám píše, aby sme zablokovali túto stránku, tamten portál alebo tento profil, ale NBÚ to nemôže vykonať iba preto, že si to niekto želá. Štátne orgány majú povinnosť posielať nám podnety a my zase povinnosť sa nimi zaoberať.

Je zablokovanie trvalé alebo dočasné (napríklad počas vojny na Ukrajine)?

V jednom z paragrafov je napísané, že rozhodnutia sú zatiaľ platné len do 30. júna 2022.

Ide len o médiá či aj iné stránky, prípadne profily na sociálnych sieťach?

Zákon rozlišuje škodlivý obsah, teda programový prostriedok, ktorý zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident; alebo škodlivú aktivitu. Pre potreby tohto rozhovoru zdôrazním ďalšie slovné spojenie: pri škodlivej aktivite musí ísť o „závažnú dezinformáciu“.

Dostanú vydavatelia zablokovaných stránok odôvodnenie vášho rozhodnutia?

Rozhodnutia doručujeme podľa zákona.

Považujete za prijateľné, že sa proti rozhodnutiu nedá odvolať? V zákone sa píše len o riešení súdnou cestou, ale žaloba nemá odkladný účinok.

Ak by napríklad podvodný e-shop začal so škodlivou aktivitou a snažil sa vymámiť od tisícov ľudí peniaze, je podľa vás vhodné, aby sa čakalo na všetky lehoty odvolacieho konania? Predstavte si situáciu, že NBÚ vydá rozhodnutie, daný subjekt sa odvolá a kým budú plynúť lehoty, ľudia budú prichádzať o svoje peniaze. Takto si garanciu svojej bezpečnosti občania asi nepredstavujú.

Možnosť blokovania webov je obmedzená do 30. júna 2022. Prečo práve tento dátum?

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky stanovili tento dátum. Otázku musíte adresovať im.

Chce si NBÚ zachovať túto právomoc aj do budúcnosti?

O tom nerozhoduje úrad, ale vláda a parlament. Viacero inštitúcií má oprávnenie blokovať aktivity, ktoré môžu spôsobiť majetkovú alebo zdravotnú ujmu, ale nemajú nástroj na to, aby ho vykonali po technickej stránke. Štát dávnejšie deklaroval, že takýto prostriedok potrebuje, čiže je to skôr otázka na legislatívcov, či ho v budúcnosti zohľadní alebo nie. NBÚ bude postupovať tak, ako mu káže zákon.

Rozhovor sa na žiadosť NBÚ uskutočnil emailovou formou. Štandard poslal NBÚ otázky 10. marca.

Ďalšie články od Juraj Hajko
Ďalšie články
Ničivé ruské rakety Sarmat vyrábajú aj stroje českých podnikov. Firmy ich vraj dodali ešte pred anexiou Krymu

Ničivé ruské rakety Sarmat vyrábajú aj stroje českých podnikov. Firmy ich vraj dodali ešte pred anexiou Krymu

Sibírska továreň v meste Krasnojarsk vyrába podľa Kremľa rakety schopné zasiahnuť akýkoľvek cieľ na Zemi. Tieto medzikontinentálne rakety schopné niesť jadrové hlavice majú názov Sarmat. Produkcia v továrni sa uskutočňuje aj za pomoci českých strojov. Výrobca tvrdí, že ich závodu, ktorého ešte v lete oficiálne uvádzal ako partnera, doviezol ešte pred rokom 2014, teda pred anexiou Krymu.