Rok BLM: Veľké americké mestá zažili obrovský nárast počtu vrážd

Smrť Georgea Floyda pri zásahu polície odštartovala masové protesty rasovej organizácie Black Lives Matter (BLM) ako aj ďalších ľavicových a progresívnych zoskupení. Tie sa zvykli zvrhnúť aj v násilnosti či rabovania. A to do takej miery, že spôsobili najväčšiu poistnú udalosť v USA za posledné desaťročia.

Popri protestoch sa začalo v Amerike skloňovať zrušenie či odfinancovanie polície, ktorá je podľa niektorých politikov či aktivistov neefektívna, násilná alebo jednoducho v tradičnom slova zmysle „prežitá“. Tieto požiadavky pritom sprevádza epidémia kriminálneho druhu.

Ak sa pozrieme na dáta o vraždách v najväčších amerických mestách, dostávame z roku 2020 nelichotivé dáta. Napríklad v meste Minneapolis, kde Floyd zomrel, sa podarilo predbehnúť rok 2019 v počte vrážd už v auguste. Približne do polovice decembra minulého roku tam spáchali o 69 percent viac vrážd ako vlani.

Jeden krok vpred, tri vzad

V meste Milwaukee narástol počet vrážd o 96 percent. Seattle, v ktorom vznikla počas protestov takzvaná autonómna zóna, videl nárast vrážd o 72 percent. V Chicagu sa odohralo vrážd viac o 55 percent, v New Yorku o 39 a napríklad v texaskom Houstone o 42 percent.

Mestá ako Atlanta, Phoenix, New Orleans, Portland či Austin informovali o viac ako polovičnom náraste počtu vrážd. Podobný trend, aj keď menej výrazný, badať v ďalších veľkých či významných mestách Ameriky. Od rastúceho vraždenia nebolo uchránené ani hlavné mesto Washington D.C. Tam zaznamenali menší nárast, o 19 percent.

Nájdu sa i mestá, v ktorých sa vraždilo menej ako v minulom roku. Medzi tie významné patrí napríklad Baltimore (vrážd menej o 3 percentá), Oklahoma City (menej o 20 percent) či Virginia Beach – tam zabili v roku 2020 o 40 percent menej ľudí ako v roku 2019.

Čas na zrušenie polície?

S čím tento nárast súvisí, sa môžeme len domnievať. Ak sa pozrieme na niekoľko desiatok, približne 40 až 50 najväčších amerických miest, v priemere sa počet vrážd zvýšil zhruba o tretinu. V celonárodných štatistikách sa však toto číslo zníži, keďže ho sčasti dorovnajú menšie mestá a dediny.

Očividne taktiež veľmi nezáleží na tom, či obyvateľstvo vedie demokrat alebo republikán. Pri sledovaní spomínaných miest bol nárast vrážd mierne vyšší u demokratov, to je však zrejme dané väčším počtom veľkých miest, ktoré vedú starostovia tejto strany.

Vinníka skôr treba hľadať za všeobecnými občianskymi nepokojmi v krajine. Ponúka sa nám viacero vysvetlení: protesty ľavicovej organizácie BLM, protesty proti pandemickým opatreniam, stagnácia ekonomiky v dôsledku pandémie, vyhrotené prezidentské voľby alebo kroky na zrušenie či odfinancovanie polície.

V konečnom dôsledku môže ísť v prepočte na obyvateľa o najhorší nárast vrážd v USA za posledných 60 až 80 rokov. Presné dáta však budeme poznať až po zverejnení celoštátnych štatistík.