V meste Milwaukee narástol počet vrážd o 96 percent. Seattle, v ktorom vznikla počas protestov takzvaná autonómna zóna, videl nárast vrážd o 72 percent. V Chicagu sa odohralo vrážd viac o 55 percent, v New Yorku o 39 a napríklad v texaskom Houstone o 42 percent.
Mestá ako Atlanta, Phoenix, New Orleans, Portland či Austin informovali o viac ako polovičnom náraste počtu vrážd. Podobný trend, aj keď menej výrazný, badať v ďalších veľkých či významných mestách Ameriky. Od rastúceho vraždenia nebolo uchránené ani hlavné mesto Washington D.C. Tam zaznamenali menší nárast, o 19 percent.
Nájdu sa i mestá, v ktorých sa vraždilo menej ako v minulom roku. Medzi tie významné patrí napríklad Baltimore (vrážd menej o 3 percentá), Oklahoma City (menej o 20 percent) či Virginia Beach - tam zabili v roku 2020 o 40 percent menej ľudí ako v roku 2019.
Čas na zrušenie polície?
S čím tento nárast súvisí, sa môžeme len domnievať. Ak sa pozrieme na niekoľko desiatok, približne 40 až 50 najväčších amerických miest, v priemere sa počet vrážd zvýšil zhruba o tretinu. V celonárodných štatistikách sa však toto číslo zníži, keďže ho sčasti dorovnajú menšie mestá a dediny.
Očividne taktiež veľmi nezáleží na tom, či obyvateľstvo vedie demokrat alebo republikán. Pri sledovaní spomínaných miest bol nárast vrážd mierne vyšší u demokratov, to je však zrejme dané väčším počtom veľkých miest, ktoré vedú starostovia tejto strany.
Vinníka skôr treba hľadať za všeobecnými občianskymi nepokojmi v krajine. Ponúka sa nám viacero vysvetlení: protesty ľavicovej organizácie BLM, protesty proti pandemickým opatreniam, stagnácia ekonomiky v dôsledku pandémie, vyhrotené prezidentské voľby alebo kroky na zrušenie či odfinancovanie polície.
V konečnom dôsledku môže ísť v prepočte na obyvateľa o najhorší nárast vrážd v USA za posledných 60 až 80 rokov. Presné dáta však budeme poznať až po zverejnení celoštátnych štatistík.
