Sestry sme eliminovali, lekárov dodávame zahraničiu, a tých z Ukrajiny odrádzame

Počty zdravotníckeho personálu sú poddimenzované aj v štandardnom režime, počas epidémie to len vyplávalo na povrch. Na našich lekárskych fakultách študujú vo významných počtoch zahraniční študenti, ktorí však neostávajú pracovať na Slovensku, ale vracajú sa do svojej domovskej krajiny. My im vyštudujeme lekárov, ale oberáme tak o možnosti štúdia našich slovenských občanov, tvrdí Karol Vojtko, právnik a hovorca Nemocnice s poliklinikou Brezno.

Čo v najväčšej miere spôsobuje, že slovenské zdravotníctvo nezvláda koronakrízu?

Nedostatok zdravotníckeho personálu, predovšetkým lekárov a sestier.

Kde vidíte príčiny tohto nedostatku?

V dvoch desaťročiach nesystematickej a neraz i chaotickej práce pri riadení a koordinovaní slovenského zdravotníctva, ako i v zlom nastavení slovenskej vzdelávacej zdravotníckej politiky. Našim študentom sme umožnili študovať v zahraničí, čo je samozrejme dobré a je to v poriadku, ale nijako sme ich nemotivovali k návratu späť na Slovensko. Taktiež sme administratívne sťažili príchod na Slovensko lekárom z cudzích krajín, predovšetkým z Ukrajiny.

V čom konkrétne?

Do roku 2016 mohli prichádzať na Slovensko voľne, stačilo im uznanie dokladu o vzdelaní. Od roku 2016 sa zaviedlo, že musia u nás absolvovať doplňujúcu skúšku. Niektorí z nich pritom spravili skúšku až na štvrtýkrát, čo ich samozrejme neprimerane finančne zaťažilo, nakoľko skúška je spoplatnená a taktiež im na Slovensku vznikali ďalšie náklady – ubytovacie, cestovné, stravné a pod. Taktiež počas mnohých mesiacov žili v neistote, či vôbec niekedy túto skúšku spravia. Pričom týchto lekárov už máme dobre pracovne preverených, v ničom nezaostávajú za absolventmi našich lekárskych fakúlt a neraz je v nich veľký potenciál, sprevádzaný usilovnosťou a cieľavedomosťou.

Zaujímavé je, že keď nastala koronakríza, už po prvej vlne začali prichádzajúci ukrajinskí lekári robiť doplňujúcu skúšku na prvýkrát. Systém, ktorý sme skúškami nastavili, bol neprimerane ťažký a mal im jednoznačne na Slovensko sťažiť prístup.  

Ako riešite situáciu, keď lekári nespravia doplňujúcu skúšku?

Zamestnávame ich u nás ako administratívnu silu a tým im umožňujeme, aby poberali príjem a oni sa za ten čas oboznamujú so slovenským jazykom, systémom slovenského zdravotníctva a pripravujú sa na ďalší pokus absolvovania doplňujúcej skúšky. Finančne to však zaťažuje nemocnicu, lebo tieto administratívne pracovné miesta sú vytvorené účelovo. Naša nemocnica im aj vopred dáva náborový príspevok v sume 10-tisíc eur, ktorý je vyplácaný postupne a z toho čerpajú financie na pokrytie nákladov na doplňujúcu skúšku a život na Slovensku. Keby sme ich finančne nepodporili, úspešnosť získavania lekárov zo zahraničia a konkrétne z Ukrajiny by bola oveľa nižšia. Najskôr by sme k nám nijakého záujemcu neprilákali.

Prečo Vám na týchto lekároch tak veľmi záleží?

Pripravil som si štatistiky. V našej nemocnici pracuje z 85 lekárov, 14 lekárov z Ukrajiny, dvaja lekári z Ruska, jeden lekár maďarsko-ukrajinskej národnosti a jeden lekár zo Spojených arabských Emirátov. Taktiež do lokálnych nemocníc prichádza po absolvovaní štúdia oveľa menej slovenských lekárov a sestier ako do veľkých fakultných nemocníc, resp. veľkých národných či regionálnych špecializovaných pracovísk. Tieto straty sa snažíme dohnať práve zamestnávaním cudzincov.

Máte teóriu o tom, prečo sa doplňujúca skúška vlastne zaviedla?

Určite chceli zvýšiť kvalitu prichádzajúcich lekárov, ale túto kvalitu najlepšie overí sám zamestnávateľ. Ak daný lekár nepracuje tak, ako by mal, nemocnice to vedia vo veľmi krátkom čase zistiť a s týmto zamestnancom sa prípadne aj rozlúčiť. Každý prichádzajúci lekár aj keď spraví skúšku, je bez špecializácie (atestácie), a preto pracuje pod vedením iných lekárov, buď primárov alebo lekárov so špecializáciu. Stále majú nad sebou dohľad skúsenejších lekárov, pokým neabsolvujú špecializačné štúdium.

Odrážajú sa tieto komplikácie štatisticky na záujme zahraničných lekárov do Brezna?

Určite. Pred rokom 2016 sme mali oveľa viac žiadostí zo zahraničia, po danom roku záujem poklesol. Teraz sme však začali spolupracovať s agentúrami, ktoré sa venujú náboru pracovnej sily z Ukrajiny a oni nám sprostredkúvajú kontakty na uchádzačov, s ktorými pred príchodom na Slovensko absolvujeme videohovor a sme nápomocní pri vybavovaní povolení. Tak ich motivujeme, aby prišli napriek prekážkam. Ukrajinským pediatrom však nevieme pomôcť vôbec, pretože sa im v našich podmienkach neuznáva vzdelanie, takže sa k doplňujúcej skúške ani nedostanú, pričom iné európske štáty s tým nemajú problém.

Čo zdravotné sestry?

Chybou v preklade smernice EÚ sa zaviedlo vysokoškolské vzdelávanie sestier. To, čo bolo možnosťou, sa zdalo ako povinnosť. Týmto sme vyradili mnoho ošetrovateľskej personálnej sily, lebo sestry musia absolvovať vysokoškolské vzdelanie prvého a druhého stupňa. Predtým sme mali stredoškolsky vzdelané sestry, ktoré mohli vykonávať jednotlivé ošetrovateľské úkony. Po novom museli sestry absolvovať prvý, resp. aj druhý stupeň vysokoškolského vzdelania a zdravotné sestry „stredoškoláčky“ boli premenované na zdravotné asistentky, neskôr na praktické sestry. Pričom kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť sme na Slovensku mali už aj pred zavedením nutnosti vysokoškolského vzdelávania sestier.

Čo teda navrhujete na zlepšenie personálneho počtu?

Aby sme tento systém vrátili do obdobia stredoškolského vzdelania pre zdravotné sestry a dali im viac kompetencií, resp. aby sme súčasným praktickým sestrám dali viac kompetencií a vysokoškolské vzdelávanie ponechali len pre sestry manažérky, resp. vysokošpecializované sestry. V Brezne napríklad plánujeme v spolupráci s Európskym vzdelávacím strediskom pre povolanie a spoločnosť vytvoriť prvú súkromnú zdravotnícku strednú školu na Slovensku, kde by sa vzdelávali praktické sestry.

Súčasťou má byť aj špecializované školiace stredisko pre záchranárov a zaradenie pomaturitného kvalifikačného vzdelávania pre záchranárov. To by mohlo dostať nelekársky zdravotnícky personál aj do menších okresných miest, pretože keď niekto študuje vo väčšom meste, má tendenciu tam ostať a hľadať si prácu vo väčšom zdravotníckom zariadení, v dôsledku čoho majú lokálne nemocnice zostarnutý personál. Rôzne štipendiá, príspevky, odmeny, ako aj praktická príprava a odborné predmety priamo u zamestnávateľa Nemocnica s poliklinikou v Brezne motivujú absolventov k tomu, aby sa zamestnali v rámci zdravotníckych zariadení v okrese Brezno.

Čo sú najväčšie negatíva vysokej školy pre zdravotné sestry?

Keď vám stačí stredná škola na to, aby ste boli sestrou, určite dosiahnete v štáte to, že sestier bude viac a dokonca ich cena práce nebude taká vysoká ako pri vysokoškoláčkach. Niekto by bol veľmi dobrou zdravotnou sestrou, ale na vysokú školu už nejde, lebo sa nechce ďalšie tri alebo päť rokov vzdelávať, alebo si medzičasom chce založiť rodinu. A tie sestry, čo prejdú náročným vysokoškolským vzdelávaním, majú často vyššie ambície, než pracovať na Slovensku, keď len v susednom Rakúsku dostanú násobne vyšší plat. Naučia sa jazyk a idú tam. Počty sestier sme si z veľkej časti eliminovali sami.

Tento nedostatok zdravotníkov badáte aj v štandardnom režime alebo len počas koronakrízy?

Za každú okresnú nemocnicu môžem povedať, že v štandardnom režime si tiež všímame nedostatok lekárov aj sestier. Ďalším problémom je, že aj z tohto nedostatku je často veľa lekárov a sestier vo vyššom veku, preddôchodkovom alebo dôchodkovom. Aj u nás nie je vôbec zriedkavé, že sú v aktívnom pracovnom procese lekári a sestry nad 60 rokov.

Pričom nie je vychovaná mladšia generácia lekárov?

Je vychovaná, ale v úplne nedostatočnom počte. Na našich lekárskych fakultách študujú vo významných počtoch zahraniční študenti, ktorí však neostávajú pracovať na Slovensku, ale vracajú sa do svojej domovskej krajiny. My im vyštudujeme lekárov, ale oberáme tak o možnosti štúdia našich slovenských občanov. Lekárske fakulty získajú peniaze za vzdelávanie zahraničných študentov, aby mohli fungovať, ale slovenskému zdravotníctvu tým nepomôžu. 

Neexistujú kontroly z ministerstva zdravotníctva, ktoré by zistili, že aj v štandardnom režime chýba v zdravotníctve personál a treba to riešiť?

Ministerstvo má tieto štatistiky a má ich dlhodobo. Ale 20 rokov sa tu robili systémové chyby, resp. v niektorých oblastiach sa nerobilo nič, resp. nedostatočne, a teraz prišla epidémia. A v tejto epidémii vyšlo na povrch to, čo je všetkým, čo pracujú v zdravotníctve, dlhé roky známe. Dostalo sa to do médií, píše a hovorí sa o tom, že slovenské zdravotníctvo je v porovnaní s inými štátmi EÚ dlhodobo personálne, ako i finančne, poddimenzované.

Myslíte, že nám COVID-19 otvorí oči a niečo sa zmení?

Určite áno, lebo všetky nedostatky, ktoré boli už predtým vážne, sú teraz ešte oveľa vážnejšie a vedú ku kolapsu nemocníc a ambulancií. Nie každý pacient sa dostane ku plánovanej zdravotnej starostlivosti a ohrozená je už aj akútna zdravotná starostlivosť.

Môže po koronakríze hroziť aj odchod zdravotníkov?

Samozrejme. Lebo okolité štáty zdravotníkov odmenili za obe vlny epidémie oveľa efektívnejšie a oveľa skôr. Našim zdravotníkom prišli odmeny neskôr a v nižšom rozsahu. Keď toto lekári vidia je to demotivačný faktor, ktorý môže vyústiť do ich odchodu, lebo okolité štáty tiež robia nábory.

Čo bude znamenať ďalší nápor na nemocnice? Hrozí nám taliansky scenár?

Dá sa povedať, že ten scenár už tu máme. Vidíme, ako jednotlivé pracoviská kolabujú. U nás sme to riešili tak, že sme zavreli menej vyťažené detské oddelenie a všetkých sme odtiaľ popresúvali na iné oddelenia, predovšetkým na reprofilizované covid oddelenie. Personál čerpáme aj z iných nemocničných, menej vyťažených pracovísk.

Aký je stav na vašom covid oddelení?

Z dôvodu ochorenia personálu sme mali od 31. decembra do 3. januára zatvorené OAIM oddelenie a pacientov sme museli previezť do Banskej Bystrice, nakoľko nám zostali na pracovisku len dvaja lekári. OAIM sme opäť otvorili 4. januára, ale stále s obmedzenou kapacitou štyroch pacientov, z toho dve lôžka pre covid pozitívnych pacientov. Aristickí lekári sa začínajú vracať po prekonaní ochorenia, ale teraz tiež máme značný výpadok sestier.

Dopĺňate stavy lekármi z iných oddelení?

Aristickú prácu nie je schopný zvládnuť lekár z iného oddelenia, takže tam presun nie je možný. Ale máme aj externých spolupracovníkov, ktorých využívame, nakoľko je to možné. Ale aj oni sú úväzkom viazaní k inej nemocnici, pričom každá nemocnica má problém, takže sme vo veľkej miere odkázaní sami na seba. Mnoho pracovísk funguje len na nekončiacich službách jednotlivých lekárov a sestier a na ich obetavosti. To ale nemôže fungovať dlhodobo, lebo rastie miera vyťaženosti, s ktorou sú konfrontovaní v dôsledku vyššieho počtu pacientov a ich úmrtí.

Ako sú štatistiky úmrtí vo vašej nemocnici?

V decembri 2020 nám zomrelo v nemocnici okolo 40 pacientov, po iné roky to bolo 10-15 za mesiac. To je dvoj až trojnásobne viac.

Ako to vplýva na personál?

Keď je personál takto často konfrontovaný so smrťou pacientov, môže dôjsť k „vyhoreniu“. Na Slovensku prebieha štúdia slovenských doktorov Miloša Šlepeckého, Kataríny Jandovej a magistra Matúša Kucbela o psychickej preťaženosti zdravotníkov. Tí už počas prvej vlny koronavírusu zistili, že syndrómy akútnej stresovej poruchy boli potvrdené u 70 percent zdravotníkov, ktorí prišli do kontaktu s covid pacientmi. U kontrolnej skupiny, ktorou boli zdravotníci, ktorí nepracovali s pacientmi nakazenými vírusom COVID-19, nebola zistená závažná prítomnosť syndrómu akútnej stresovej poruchy. Môžeme si klásť otázku, dokedy nám zdravotníci vydržia pracovať pod takýmto návalom práce a stresu.

Myslíte, že nastal čas, aby nám prišli pomôcť lekári zo zahraničia?

Určite by sme potrebovali pomoc intenzivistov, anesteziológov či internistov. To sú asi najviac vyťažené medicínske odbory v súčasnosti.

Máte dostatok pľúcnych ventilácií?

V tomto smere promptne zareagovalo ministerstvo a darovalo nám štyri nové prístroj od Chirany. Naša štandardná kapacita OAIM oddelenia sú štyri lôžka, ale v decembri sme mali obsadených až sedem miest.

V prípade, že sa začnú kapacity nadmieru plniť budete pacientov presúvať inde?

Viackrát sme už oslovili fakultnú nemocnicu v Banskej Bystrici a niektorých pacientov nám aj zobrali. Niekedy išlo aj o rodinných príslušníkov nášho personálu, aby psychický tlak naň nebol až taký veľký. Stávalo sa, že nakazení zdravotníci prišli domov, kde nakazili rodinu, často aj starších ľudí s chronickými ochoreniami, ktorí mali závažný priebeh ochorenia COVID-19. V súčasnosti máme okolo 600 zamestnancov a do 200 z nich prekonalo COVID-19.

Čo si myslíte o výstavbe poľnej nemocnice?

Poľná nemocnica nemá v slovenských podmienkach význam, nakoľko v nej nebude mať kto robiť. Problémom slovenských nemocníc nie je reprofilizovať ďalšie lôžka, to vieme urobiť, aj zaviesť ďalší kyslík, ale nemáme personál, ktorý by zvládol ošetrovať viac pacientov. V takom prípade by klesala kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti a to nechceme.

Veľa sa hovorí o tom, že menšie nemocnice sa budú meniť na čisto covidové, teraz sa tak deje v prípade Galanty. Sú také plány aj ohľadom Brezna?

V našej nemocnici to nie je realizovateľné z viacerých dôvodov. Trpíme nedostatkom personálu a mnoho z neho je vo vyššom veku, preto by to nebolo vhodné. Ďalšia vec je, že my sme síce zatvorili detské oddelenie, ale títo lekári nie sú plnohodnotnou pracovnou silou pri covid pacientoch. Musia úzko spolupracovať s internistami či aristami, ktorí ich v týchto veciach učia. Deti a dospelí si vyžadujú inú zdravotnú starostlivosť. Reprofilizácia malej nemocnice s tým personálom, ktorý má, je určite nemožná. Ten personál by musel byť stiahnutý zo širokého okolia, aby tam boli zdravotníci s adekvátnym vzdelaním a skúsenosťami.

Očkujete aj vo vašej nemocnici, alebo sa to aspoň plánuje?

Prvýkrát sme mali očkovať 7. januára a malo nám zo strany ministerstva zdravotníctva byť dodaných 60 očkovacích látok, pričom už po zverejnení tejto informácie sme mali sto percent záujemcov. Žiaľ, ministerstvo nám očkovacie látky, napriek prisľúbeniam, zatiaľ nedodalo. Trochu nižší záujem je zo strany tých pracovníkov, ktorí ochorenie COVID-19 už prekonali, ale berieme ohľad na dobrovoľnosť testovania. Plánovať budeme ďalšie kolá. V Breznianskej nemocnici chceme vytvoriť aj očkovacie centrum. Potrebujeme preto doriešiť niektoré personálne a technické otázky.