Michal Čop

Začiatkom roka 83-ročný Stephen Breyer, sudca Najvyššieho súdu USA, ohlásil, že odchádza do dôchodku. Načasovanie nebolo náhodné. Breyer chcel svojím rozhodnutím docieliť, že na jeho miesto príde liberálny nástupca.

Nechcel totiž riskovať, že by jeho nástupcu nominoval prípadný konzervatívny prezident, ktorý by prišiel po nepopulárnom Bidenovi, alebo by ho musel schvaľovať republikánmi ovládaný Senát, ktorý pravdepodobne vzíde z najbližších volieb v novembri tohto roku.

Keď Breyer oznámil svoje rozhodnutie, bolo jasné, že Biden nominuje na jeho miesto čiernu ženu. Bol to totiž jeho predvolebný sľub, presnejšie politický obchod. Práve vďaka nemu získal v demokratických primárkach kľúčový hlas kongresmana Clyburna z Južnej Karolíny a zabezpečil si tak nomináciu Demokratickej strany.

Biden svoj sľub splnil a na post sudkyne Najvyššieho súdu navrhol Afroameričanku Ketanji Brown Jacksonovú. Demokrati sa to teraz snažia predstaviť verejnosti ako historický moment, vďaka ktorému sa USA vymaňujú zo systematického rasizmu. Nič nepodceňujú, robia to priam s hereckým nasadením. Dvaja liberálni senátori sa dokonca počas vypočúvania dokázali rozplakať, rozplakali nielen sami seba, ale aj kandidátku, keď sa nad touto historickou chvíľou rozplývali. To, čo by inak čelilo výsmechu, sa tvári ako osvietenie.