Pápež pri návrate z Malty: Pracujeme na stretnutí s patriarchom Kirillom

Vaša cesta do Ukrajiny sa zdá byť stále viac nevyhnutná. Je možná a ak áno, za akých podmienok?

Opýtal sa pontifika novinár z média RNA. Pápež mu odpovedal:

„Vojna je vždy krutosť, neľudská vec, ktorá ide proti ľudskému duchu, nehovorím kresťanskému, ľudskému. Je to duch Kaina, duch ‚kainistu‘… Som ochotný urobiť čokoľvek, čo treba urobiť, a Svätá stolica, najmä jej diplomacia, kardinál Parolin a Monsignor Gallagher robia všetko, ale všetko sa nedá zverejniť z obozretnosti, dôvernosti, ale robíme maximum práce. Medzi možnosťami máme cestu a sú dve možné cesty: o jednu ma požiadal poľský prezident, aby som poslal kardinála Krajewského na návštevu Ukrajincov, ktorí boli prijatí v Poľsku – už išiel dvakrát, priviezol dve sanitky a zostal tam s nimi, ale urobí to znova, je ochotný to urobiť; o druhej ceste, na ktorú sa ma už niekto pýtal, viac než jeden človek, som úprimne povedal, že som tam chcel ísť, že moja ochota stále je, nehovorím nie, som k dispozícii.

Počuli sme, že uvažujete o ceste na Ukrajinu.

Povedal som, že je to na stole ako jeden z návrhov, ale neviem, či sa to dá urobiť… a či by to bolo najlepšie, či je to vhodné urobiť, alebo to musím urobiť, toto všetko je vo vzduchu.

Potom sme istý čas uvažovali o stretnutí s patriarchom Kirillom, pracujeme na tom, pracujeme a uvažujeme, že to urobíme na Blízkom východe, takto sa teraz majú veci.“

Otázka, ktorú si každý kladie, je, či ste hovorili s prezidentom Putinom od začiatku vojny a ak nie, čo by ste povedali dnes? (Otázku položil novinár ľavicového magazínu America.)

„Veci, ktoré som povedal vládnym predstaviteľom na všetkých stranách, sú verejné. Nič z toho, čo som povedal, nie je vyhradené pre mňa. Keď som hovoril s patriarchom (Kirillom), dal krásne vyhlásenie o tom, čo sme si povedali. S prezidentom Ruska som hovoril na konci roka, keď mi zavolal, aby mi zablahoželal. S prezidentom Ukrajiny som hovoril dvakrát. Potom v prvý deň vojny som si myslel, že musím ísť na ruské veľvyslanectvo, aby som sa porozprával s veľvyslancom, ktorý je zástupcom ľudu, aby som mu dal otázky a povedal mu svoje dojmy na (túto) tému. Toto sú oficiálne kontakty, ktoré som mal.

S Ruskom to bolo prostredníctvom ambasády. Hovoril som aj s hlavným arcibiskupom Kyjeva Ševčukom. Potom som každé dva alebo tri dni pravidelne hovoril s jedným z vás [obracia sa na novinára, ktorý mu položil otázku, pozn. red.] a s Elisabettou Piqué, ktorá bola v Ľvove a teraz je v Odese. Povedzte mi vy, ako sa veci majú. Hovoril som aj s rektorom (tamojšieho) seminára. Ale ako som povedal, som v kontakte aj s jedným z vás.

Keď už o tom hovorím, rád by som vám vyjadril sústrasť za vašich padlých kolegov [novinárov, pozn. red.]. Nech sú na akejkoľvek strane, na tom nezáleží. Ale vaša práca je pre spoločné dobro a títo padli v službe pre spoločné dobro. Pre informáciu. Nezabúdajme na nich. Boli statoční a modlím sa za nich, aby Pán odmenil ich prácu. Toto boli kontakty, ktoré sme mali doteraz.“

Aké by malo byť posolstvo pre ruského prezidenta Vladimira Putina, ak by ste s ním mohli hovoriť?

„Posolstvá, ktoré som dal všetkým vládnym predstaviteľom, sú tie, ktoré som zverejnil. Nehovorím dvojitým jazykom. Vždy robím to isté. Myslím si, že vo vašej otázke je aj pochybnosť o spravodlivých a nespravodlivých vojnách. Každá vojna sa rodí z nespravodlivosti, vždy. Pretože existuje vojnová schéma. Neexistuje mierová schéma. Napríklad investovanie do nákupu zbraní. Hovoria: ale potrebujeme ich, aby sme sa bránili. Toto je vojnová schéma. Keď sa skončila druhá svetová vojna, všetci dýchali atmosféru „nikdy vojna“, a(le) mier. Spustila sa vlna práce za mier aj s dobrou vôľou nedávať v tej chvíli zbrane, atómové zbrane, za mier, po Hirošime a Nagasaki. Bola to veľká a dobrá vôľa.

O sedemdesiat rokov neskôr sme na toto všetko zabudli. Takto sa vnucuje schéma vojny. V práci Organizácie Spojených národov bolo vtedy veľa nádeje. Ale schéma vojny sa znova presadila. Nemôžeme myslieť na inú schému, už nie sme zvyknutí myslieť na schému mieru. Boli tu velikáni ako Gándhí a iní, ktorých spomínam na konci encykliky Fratelli tutti, ktorí vsadili na schému mieru. Ale ako ľudstvo sme tvrdohlaví. Sme zamilovaní do vojen, do ducha Kaina. Nie náhodou na začiatku Biblie je tento problém: ‚kainistický‘ duch zabíjania namiesto ducha mieru…

Poviem vám niečo osobné. Keď som bol v roku 2014 v Redipuglii (ide o pamätník obetí prvej svetovej vojny v Taliansku, pozn. red.) a videl som mená chlapcov, rozplakal som sa. Naozaj som sa rozplakal od trpkosti. Potom, o jeden alebo dva roky neskôr, som na Deň zosnulých išiel oslavovať do Anzia a videl som mená chlapcov, ktorí padli na tomto mieste. Všetci mladí – a ja som aj tam plakal. Naozaj. Musíme plakať nad hrobmi.

A ešte jedna vec, ktorú si vážim, pretože je tu politický problém. Keď sa konala spomienka na vylodenie v Normandii, zišli sa šéfovia vlád, aby si to pripomenuli. Ale nepamätám si, že by niekto hovoril o 30 000 mladých chlapcov, ktorí zostali na plážach. Na mládeži nezáleží. Toto ma núti zamyslieť sa. Som zarmútený. Neučíme sa. Nech sa Pán zmiluje nad nami, nad nami všetkými. Všetci sú vinní!“

Zdravie a dojmy z návštevy

Maltské médium TVM sa Františka pýtalo na jeho zdravie a dojmy z návštevy. Pápež odpovedal:

„Moje zdravie je trochu vrtošivé, mám problém s kolenom, ktorý spôsobuje problémy s chôdzou, je to trochu nepríjemné, ale zlepšuje sa to, aspoň môžem chodiť. Pred dvoma týždňami som nemohol nič robiť. Ide to pomaly, uvidíme, či sa mi vráti [normálna chôdza, pozn. red.], ale existuje pochybnosť, že v tomto veku nevieme, ako sa tento zápas skončí, dúfajme, že sa to dobre skončí.

A potom o Malte: Bol som spokojný s návštevou, videl som realitu Malty, videl som nadšenie pôsobivých ľudí na Goze aj vo Vallette a na iných miestach. Veľké nadšenie v uliciach ma prekvapilo, bolo to trochu krátke. Problém, ktorý som u vás videl…, je migrácia. Problém migrantov je vážny, pretože Grécko, Cyprus, Malta, Taliansko, Španielsko sú krajiny najbližšie k Afrike a k Blízkemu východu a pristávajú a prichádzajú sem. Migrantov treba vždy vítať!

Problém je, že každá vláda musí povedať, koľko z nich môže normálne prijať, aby tam mohli žiť. Nato treba dohodu s krajinami Európy a nie všetky sú ochotné prijať migrantov. Zabúdame, že Európu tvorili migranti, nie? Ale je to tak, ale aspoň nenechávajte všetko bremeno na týchto krajinách na okraji, ktoré sú také štedré a Malta je jednou z nich. Dnes som bol v stredisku prijatia pre migrantov a veci, ktoré som tam počul, sú hrozné, ako títo ľudia trpia, aby sa sem mohli dostať a potom do táborov: sú tábory, ktoré sú na líbyjskom pobreží, keď ich posielajú späť. Znie to ako zločin, nie? Preto si myslím, že ide o problém, ktorý sa dotýka srdca každého.

Tak ako Európa, ktorá tak štedro robí miesto pre Ukrajincov, ktorí klopú na dvere, ako aj pre ostatných, ktorí prichádzajú zo Stredomoria. S týmto bodom som ukončil návštevu a veľmi sa ma to dotklo, pretože som počul svedectvá, utrpenie, ktoré sú viac-menej také ako – myslím si, že som vám o nej povedal – v tej malej knižke, ktorá vyšla, Hermanito, po španielsky ‚braček‘, a celá krížová cesta týchto ľudí. Ten, kto dnes (na podujatí na Malte) hovoril, musel zaplatiť štyrikrát. Žiadam vás, aby ste sa nad tým zamysleli.“