Čo máme spraviť s Ukrajinou? Komentátor Ria Novosti navrhuje rozdelenie štátu, úplné odnárodnenie a prevýchovu obyvateľstva

Zlý ľud, zlá vláda

Sergejcev taktiež odmieta, že je zásadný rozdiel medzi bežným ukrajinským vojskom a plukmi nacionalistov. Obe skupiny sú podľa neho rovnako zapojené do genocídy ruského národa či páchania vojnových zločinov. Musí teda nastať zúčtovanie, no nielen s ukrajinskými ozbrojencami.

„Všetky organizácie, ktoré boli spojené s praktikovaním nacizmu, budú zrušené a zakázané. Na vine je však aj značná časť obyvateľov, ktorí sú pasívni nacisti, spolupáchatelia nacizmu... Spravodlivý trest tejto časti obyvateľstva je znášanie nevyhnutných útrap spravodlivej vojny proti nacistickému režimu, vedenej čo najopatrnejšie a najrozvážnejšie vo vzťahu k civilistom,“ vysvetľuje autor.

Nasledovať má prevýchova obyvateľstva, okrem iného aj pomocou prísnej cenzúry v politickej, kultúrnej aj školskej oblasti. Pri tejto predstave „denacifikácie“ počíta s ruským víťazstvom vo vojne, po ktorom Ukrajina nemá byť zvrchovaným štátom.

„[Rusko, pozn. red.] Nemôže vychádzať z liberálneho prístupu k denacifikácii. Ideológia denacifikátora nemôže byť spochybnená vinníkom podrobeným denacifikácii,“ zdôrazňuje Sergejcev, pričom tento proces musí trvať aspoň jednu celú generáciu.

https://twitter.com/sumlenny/status/1510910740261134338

Žiadne kompromisy

Cesta k nacizmu sa vraj na Ukrajine začala rozpadom Sovietskeho zväzu a Kyjev ju podľa autora maskuje za snahu o integráciu do západných štruktúr.

„Denacifikácia sa preto nemôže uskutočniť kompromisne, na základe vzorca typu ‚NATO nie, EÚ áno‘. Západ je tvorcom, zdrojom a sponzorom ukrajinského nacizmu,“ dodáva okrem iného Sergejcev, ktorý považuje tento „ukrajinský nacizmus“ za väčšiu hrozbu pre Rusko ako nemecký národný socializmus na čele s Adolfom Hitlerom.

Autor zároveň podotýka, že nový denacifikovaný štátny útvar, respektíve útvary, už nebudú môcť následne niesť názov Ukrajina. Predpokladá vznik rôznych takzvaných ľudových republík, zrejme po vzore Donecka a Luhanska.

Tieto republiky musia byť následne absolútne previazané s Ruskom. A to hospodársky, vojensky i ideologicky. Čo sa týka ideológie, tam Sergejcev vidí priestor nielen na denacifikáciu, ale aj deukrajinizáciu – odnárodnenie, ak chceme tak odukrajinčenie – čo znamená:  

Ukrajina nesmie byť samostatným štátom

„Odmietnutie umelej etnickej zložky území historického Malého Ruska a Nového Ruska, ktorú začali sovietskej úrady... Na rozdiel povedzme od Gruzínska či Pobaltia je existencia Ukrajiny ako národného štátu, ako ukazujú dejiny, nemožná a pokusy o jej vybudovanie prirodzene vedú k nacizmu,“ argumentuje autor.

Sergejcev nasledovne menuje a polemizuje, akým spôsobom bude hrozba nacizmu na Ukrajine neutralizovaná. Predpokladá, že vznikne akási neutrálna "západná Ukrajina" a jej hranice sa časom ustália. Na zvyšku územia pod priamym ruským vojenským vplyvom sa zatiaľ vytvorí ruský informačný priestor, príslušné orgány samospráv i domobrany a zakážu sa vzdelávacie materiály či programy, ktoré obsahujú "nacistické ideologické usmernenia“.

Ukrajincov neobídu ani vyšetrovania a procesy, lustrovanie a zverejňovanie mien spolupáchateľov režimu či ich zapojenie do nútených prác. Sergejcev neopomenul ani „zriaďovanie pamätníkov, pamätných tabúľ či pomníkov obetiam ukrajinského nacizmu, zvečňujúce hrdinov boja proti nemu“.

Treba podotknúť, že Sergejcevov článok si na stránke Ria Novosti vyslúžil jemnú prevahu záporných či odmietavých reakcií v čase písania tohto textu (4. apríla o 14:00).