Zdražovanie bolo umelé a cielené. Na klasické emisné zdroje sa uvaľovali prirážky v podobne emisných kvót. Banky a poisťovne im dávali trestné, neudržateľné úroky v rámci takzvanej zelenej taxonómie. Umelo zvýhodňovali obnoviteľné zdroje.

Miliarda eur denne do Ruska

Elektrina a plyn boli rekordne drahé ešte predtým, než Rusko vtrhlo na Ukrajinu. Potom sa ale rozbehol ďalší prudký vzostup cien. Európa bola postavená pre morálnu a existenčnu dilemu. Je závislá od ruského plynu. Niektoré krajiny na čele s Nemeckom a Českom [aj Slovenskom, pozn. red.] viac ako iné.

Zároveň by však chcela dostať Rusko do ekonomickej izolácie, pretože mu nákupom surovín fakticky financuje brutálnu inváziu na Ukrajine. Ako správne upozornil šéf Európskej rady Charles Michel: každý deň odchádza z krajín Európskej únie do Moskvy za plyn, ropu, uhlie a spol. miliarda eur. Najviac z Nemecka.

A bude odchádzať ďalej. Ak si Európa nenájde nových dodávateľov surovín, o čo sa teraz horúčkovito snaží. Celé tie náhle nákupy plynu na budúcu zimu v Katare, Alžírsku, Spojených štátoch či Azerbajdžane ukazujú to, o čom sa v Európe v nadšenom ťažení za Green New Dealom nehovorilo.

Fosílne palivá a jadro budú potrebné

Zelená energetika postavená na obnoviteľných zdrojoch – vetre, slnku, vode – je zatiaľ len snom. K realite má bezuhlíková ekonomika v nasledujúcich rokoch ďaleko. Fosílne palivá (alebo jadro) budú stále potrebné. Ako záloha obnoviteľných zdrojov, keď práve nefúka alebo nesvieti. Tá záloha musí byť stále v pohotovosti. Do chvíle, než vývoj dospeje k dosť veľkým batériám na skladovanie energie z čias, keď svieti a fúka. Tam zatiaľ nie sme. Rovnako ako zatiaľ nie sú k dispozícii malé decentralizované jadrové zdroje.

Ruská vojna a zdraženie palív ukázali, na akých vratkých nohách Green New Deal stojí. Ako je snom, nie realitou. Ako idú veľké plány pred technologickými objavmi, ktoré zatiaľ nikto neurobil.

Bez plynu, uhlia a ďalších to ešte roky nepôjde. Ako si to v tvrdej realite uvedomuje aj šéf nemeckých Zelených a tamojší minister hospodárstva Robert Habeck. A opakovane to v posledných dňoch priznáva.

Na trhu v tejto chvíli nie je možné rýchlo kúpiť tepelné čerpadlá ani solárne panely. Ľudia si nimi pod vplyvom vysokých cien energií snažia vybavovať domy. V minulých rokoch sa do toho veľmi nehrnuli, pretože to bola veľká vstupná investícia. Aj keď sa potom prúd vyrába fakticky bez nákladov, s výnimkou údržby. Keby elektrina nebola taká drahá, asi by sa do tých investícií nepustili. Nemali by motiváciu.

Vojnové ceny energií teraz budú každý deň ukazovať, kde sú realistické limity zelenej energetiky.

Dobrým barometrom je vývoj cien emisných kvót. Tie sa pred vojnou vyšplhali skoro na 100 eur. Dnes sú späť na 76 eurách. Tam, kde boli v novembri. Finančníci zjavne vidia, že Green Deal bude výrazne realistickejší a primeranejší, než sa pred vojnou čakalo.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.