Disney by sa červenal. Nová rozprávka má ďaleko od príbehu pre deti

Disneyho rozprávky patria k dejinám žánru. Mickey Mouse, Leví kráľ, Bambi či Snehulienka a sedem trpaslíkov. V ostatnom čase sa však niečo zmenilo. Rozprávky chcú deti stále poúčať a vychovávať, ale akosi inak.

Od štvrtka prišiel do slovenských kín nový animovaný film Keď sa červenám (Turning Red). Je to príbeh 13-ročnej Mei Leeovej, ktorá po svojej mame zdedí rodinnú kliatbu a začne sa meniť na červenú pandu vždy, keď sa rozčúli.

Podľa plagátu a traileru to vyzerá na peknú rozprávku o červenej pande, ale zdanie klame. Reklama totiž to podstatné vynechala, čo môže mnohých rodičov, ktorí sa rozhodnú ísť s deťmi na tento film, nemilo prekvapiť. Vo filme je skrytá ideológia a nová morálka.

Rešpekt k rodičom? Zabudnite

Všetko sa začína pekne, Mei hovorí o rodičoch, o tom, ako ich treba rešpektovať a počúvať, pretože nám dali život, zabezpečili stravu aj strechu nad hlavou. Rodič sa azda aj poteší, že niečo také výchovné hovorí za neho film. Až kým nepríde ďalšia veta, kde naša hrdinka povie, že to ale ani náhodou nie je jej prípad a od svojich 13 rokov si robí, čo chce.

Mei chce byť slobodná, čo dnes znamená ukazovať svoje názory. Keď kráča po ulici, ukáže svoju tašku, ktorú má oblepenú „svojimi identitami“. Presne v duchu doby, jedna z nálepiek je napríklad dúhový jednorožec, ktorý je symbolom LGBT komunity. Ako toľkokrát v minulosti, aj dnes je nonkonformita v skutočnosti veľmi konformná.

Našej hrdinke Mei, 13-ročnému dievčaťu, sa začínajú páčiť chlapci. Všetkým kamarátkam sa páči 17-ročný predavač z obchodu. Potom prichádza ďalšia podivná scéna, ktorá nepatrí do animovaného filmu pre deti. Mei si začne kresliť do zošita chlapca, ktorý sa jej páči. Obrázky nesú erotický podtón, Mei sa radšej skryje pod posteľ, veď ide predsa o intimitu, kreslí ďalšie a ďalšie obrázky, až je z toho celá spotená a rozhorúčená. Čo to asi znamená? Rodič, tráp sa. Nejde len o to, že scéna sa bude najmenším deťom ťažšie vysvetľovať, otázka znie, prečo to vôbec s deťmi riešiť.

Odpoveď nenechá na seba dlho čakať. Do miestnosti príde matka, nájde zošiť a urobí scénu. Mei sa nahnevá a ráno sa prebudí ako červená panda. Na pandu sa zmení pri každom nahnevaní, rozčúlení, ale aj pri inom emočnom rozpoložení vrátane toho sexuálneho.

Najprv je Mei z jej novej podoby zhrozená a nechce sa ukázať nikomu, rodičom už vôbec nie. Nakoniec zisťuje, že ide o kliatbu, ktorú môžu zrušiť, ale až o mesiac. Dovtedy sa musí kontrolovať, aby sa z nej nestala panda.

„Moja panda, moja voľba“

Problém prichádza, keď Mei zistí, že jej premena sa má uskutočniť v rovnaký deň ako koncert obľúbenej kapely. Matka koncert nechce, samozrejme, povoliť, má obavy o jej bezpečnosť. Treba byť sama sebou, preto Mei s kamarátkami na koncert chce ísť, chýbajú jej však peniaze. Vymyslia plán: Mei sa fotí ako červená panda s deťmi, tie jej za to platia. Zarobia si, žúrke nič nebráni.

Mei sa však rozhodne ostať doma: chce absolvovať rituál, pri ktorom by sa mala späť zmeniť na obyčajné dievča. Keď sa to celé začne, zmení plány a uteká na koncert. Nahnevaná matka, už tiež červená panda, beží za ňou.

Je všetkým všetko jasné? Malo by byť, ak nie, povieme to na rovinu. Autori filmu si v závere neodpustili poznámku, ktorá všetko objasní. Keď ide Mei von s kamarátkami a mame sa nepáči, že ju uvidia s ušami a chvostom, tak jej povie: „Moja panda, moja voľba.“

Disney to nespravilo prvýkrát

Nie je to nič nové. Ideológia už dnes skrátka patrí k filmu a rozprávkam pre deti. Treba predsa obhájiť gender aj vzburu proti rodičom. Rovnako pri staršej dievčenskej rozprávke Frozen sme mohli postrehnúť odkazy na LGBT komunitu. Všetko treba ukázať a polopatisticky vystaviť. Keď si išla Anna kúpiť do obchodu veci, bol tam predavač, ktorý ukázal svoju rodinu v saune, kde sa nachádzal muž so štyrmi deťmi. Veď predsa moja panda, moja voľba.

Otázka len znie, čo to robí s mysľou malých detí. Rozprávky kedysi viedli k uvažovaniu a rozlišovaniu toho, čo je dobré a čo je zlé. Dnes už radia deťom niečo iné.