„Zodpovednosť sa hádže na Čínu." O globalizácii a devastácii s klimatológom Faškom

Ak sa to tak dá cynicky povedať, pomohla pandémia ochorenia COVID-19 spomaliť klimatické zmeny? Ako konkrétne a či vôbec?

Nastala situácia, keď boli emisie CO₂ a iných znečisťujúcich látok do atmosféry menšie, ale je to len prechodná záležitosť. Celkový trend, ktorý tu klimatická zmena podmienená činnosťou človeka spôsobila, to však neovplyvnilo.

Musíme si uvedomiť, že CO₂, ktorý už v atmosfére je, tam bude dlhodobo pôsobiť minimálne desaťročia a ešte aj dlhšie. To znamená, že priebeh klimatickej zmeny nebol týmto krátkodobým výpadkom výroby, ktorý vo svete nastal, ovplyvnený.

Prečo to nebude mať dlhodobý vplyv na klimatické zmeny?

Pretože predchádzajúce produkcie CO₂ už v atmosfére sú a aj keď pribudlo oxidu uhličitého menej, tak ten, ktorý sa tam dostal v predchádzajúcich desaťročiach, je stále prítomný. Preto hovorím, že tento krátkodobý výpadok celkový trend klimatickej zmeny neovplyvní. Nesmieme zabudnúť, že v máji zaznamenali na pozaďovej stanici na Havaji najvyššiu koncentráciu CO₂ v atmosfére, a toto je dôkazom, že krátkodobý efekt výpadkov celkový stav neovplyvní.

Do akej miery je pravda, že sa vďaka spomaleniu celého sveta, obmedzeniu cestovania vrátili do niektorých oblastí druhy zvierat a rastlín, ktoré pred pandémiou boli z určitých miest vytlačené?

Bolo by dobre, keby to nebol len prechodný stav. Skutočne sa stalo to, že sa odkryli isté možnosti v súvislosti s obmedzeniami, ktoré tu medzičasom vznikli. Teraz bude veľmi záležať na tom, či sa táto príležitosť využije a ľudia si uvedomia túto skutočnosť a budú to rešpektovať v budúcnosti, aj keď už nebudú tlačení do takýchto reštrikčných opatrení.

Azda si ľudia uvedomia, že nie sú v tomto prostredí iba sami, a mali by svojím konaním uvoľňovať priestor pre ostatné organizmy. Toto je dôvod na to, aby ľudia možno začali rozmýšľať nad tým, aká je ich úloha na Zemi a v živote.

Takže na vine je konzumný spôsob života…

Uvedomili sme si, že existujú situácie, v ktorých naše možnosti nie sú neobmedzené. Z toho by mali vyplývať isté poučenia, aby sme boli pripravení riešiť krízové situácie. To, čo sme zatiaľ prežili a prežívame stále, je krízová situácia a vidíme, že koncepčné riešenia nie sú také, aké majú byť.

Ako to riešiť?

To znamená, že v takýchto, často kritických podmienkach musíme improvizovať. S klimatickou zmenou sa môžeme dostať do podobných hraničných situácií. Na toto nie sme vôbec pripravení.

Klimatické zmeny tu však boli vždy.

Keby nastala situácia, ktorá by spôsobila nejaké vážne dôsledky, tak nemáme stanovené postupy, podľa ktorých by sme konali.

Takže cestou je napríklad väčšia potravinová sebestačnosť?

Myslím si, že je. I keď niektorí ekonómovia by možno namietali a povedali, že sa potraviny dovážajú z rôznych častí sveta, čo podporuje ekonomiku a dáva to pracovné príležitosti v niektorých regiónoch.

S tým nesúhlasíte?

V každom prípade by sme mali využiť príležitosti, ktoré máme tam, kde žijeme. Až keď tieto príležitosti budú vyčerpané, až potom by sme sa mali obracať na zdroje, ktoré sú mimo nás. Tie sú potom zaťažované napríklad tým, že ich dopravou sa dostávajú do atmosféry ďalšie znečisťujúce látky, ktoré tento aktuálny stav ešte viac zhoršujú.

Mali by sme miestne zdroje určite využívať. Tu je však problém, že v minulosti boli k dispozícii pracovné sily, ktoré boli tieto potraviny schopné zabezpečovať z miestnych zdrojov, ale dnes chýbajú. V súčasnosti vidíme, čo sa stalo aj vo vyspelých štátoch, kde tieto činnosti zabezpečovali ľudia zo zahraničia a po zavedení opatrení proti šíreniu pandémie nemal tieto práce kto vykonávať.

Aká je situácia na Slovensku?

Ukázalo sa, že zamestnanci niektorých fariem na Podunajskej nížine, keď prepukla vyššia chorobnosť, prišli zo zahraničia. Možno o tom niektorí ľudia nevedia, ale už aj my sme v podobnej pozícii ako Západ. Časť našich občanov nechce tieto práce vykonávať. Ešte pred takými 30 rokmi to bolo samozrejmé.

Slovenská potravinová sebestačnosť je na 40-percentnej mizine. S tým podiel pracovníkov v pôdohospodárstve zrejme súvisí.

Samozrejme, je to dané tým, že platy v prácach v agrosektore sa na stupnici hodnôt dostali na úroveň, ktorú už niektorí ľudia nie sú jednoducho ochotní akceptovať. Možno aj z hľadiska finančného ohodnotenia.

Nemalo by sa to však zanedbávať. Je dôležité, aby sme mali aspoň čiastočnú potravinovú sebestačnosť, pretože zdroje, ktoré sú za bežných okolností dostupné, nemusia byť dostupné v krízových situáciách.

Potraviny dovážame napríklad z Brazílie, ktorá klčuje pralesy len preto, aby ich premenila na pasienky dobytka alebo plantáže. Produkty z nich sú potom prevážané loďami cez pol sveta a potom sa čudujeme, že dochádza k devastácii niektorých prírodných unikátov Zeme.

Súhlasím s vami. Takéto paralely by sme našli napríklad v čínskych výrobkoch. Zodpovednosť sa pritom hádže na Čínu, pretože tam sa to vyrába, oni to produkujú, ale my tie výrobky kupujeme a sme si vedomí toho, že devastujú prírodné prostredie. Je to však devastácia, ktorá nám je akosi vzdialená. Toto sú skutočnosti, ktoré tak potichu, mlčky nechávame, ale nie je to správne, pretože v konečnom dôsledku všetky nepriaznivé vplyvy skôr či neskôr zasiahnu aj nás.

Ignorujú ľudia im vzdialené ničenie životného prostredia?

Určite niečo také funguje, pretože dnešný spôsob života je rýchly, povrchný a niektorí ľudia sa v zhone nezamýšľajú nad tým, ako to v skutočnosti je a ako všetko so všetkým súvisí. Preto niektorí viac vedome a niektorí nevedome pripúšťajú, že je to takto správne, ale nie je.

Brať na zreteľ stále iba cenu produktu nie je ideálne. V Brazílii síce vyprodukujú za takýchto okolností napríklad mäso dovážané do iných oblastí sveta, ktoré je možno relatívne lacnejšie, ale musíme si uvedomiť, že tú cenu zaplatíme v budúcnosti mnohonásobne vyššiu.

Keď už sme pri Brazílii, máme sa skutočne obávať toho, že brazílske pralesy sa vplyvom masívneho klčovania o pár dekád premenia na savanu?

Ak to bude pokračovať takýmto tempom, tak tie trendy sú, žiaľ, také. Nehovorím, že dôjde k úplnej likvidácii, ale ten úbytok sa stupňuje a to je na tom vážne.

Je teda ten proces nezvratný?

Pôda sa tam degeneruje. Podobne ako u nás, aj keď sa to, samozrejme, nedá porovnávať. Ak sa pýtate ľudí pracujúcich v lesnom hospodárstve, tak vám povedia, že keď sa urobí masívny holorub, tak na takých miestach sa potom veľmi ťažko uchytia pôvodné rastliny. Vznikne iná mikroklíma a tie rastliny sa tam potom nevedia ujímať.

Toto ešte viac platí v takých špecifických podmienkach, ako sú tropické pralesy, ktoré predstavujú ťažko nahraditeľnú formu. Keď sa takýto systém narušuje takýmito zásahmi človeka, tak je to ešte zložitejšie a myslím si, že ten stav je skutočne nenávratný.

V médiách sa nedávno objavila správa, že prvýkrát od začiatku meraní nezamrzla časť Severného ľadového oceánu pri sibírskom pobreží na severe Ruska, kde sa rodia arktické ľadovce. Čo to v praxi znamená a prečo sa to deje?

Musíme si uvedomiť, čo sa dialo v tom regióne počas celého roka. Boli zaznamenané rekordne vysoké kladné odchýlky od dlhodobých priemerov teploty vzduchu a to má teraz vplyv na proces zamŕzania Severného ľadového oceánu. Za normálnych okolností v tomto období zamŕza, ale keďže je tam teplo, tak došlo k meškaniu, čo potvrdzuje, že sa dostávame postupne do situácie, keď na jeseň budeme konštatovať, že v Severnom ľadovom oceáne sa roztopil ľad. Tí ľudia, ktorí sú dnes mladí, sa tejto situácie určite dožijú.

Čo to bude v praxi znamenať?

Zásadné zmeny. Dôjde k zmene aktívneho povrchu, keď tam nebude ľad v čase, keď tam mal byť ľad a sneh. To spôsobí, že všetky procesy súvisiace s počasím prebiehajú inak ako v pôvodných podmienkach, a pravdepodobne to na severnej pologuli vyvolá turbulentnejší charakter počasia. Prudké zmeny počasia sa stanú nielen výnimočnou udalosťou, ako to je dnes.

I keď hovorím o výnimočných situáciách, tak sa vyskytujú čoraz častejšie, ale ešte ich nie je tak veľa. V budúcnosti ich však bude za takýchto podmienok ešte oveľa viac. Sami potom vidíme, aké to má dôsledky. Nepriaznivé počasie spôsobuje veľké škody a to potom zaťažuje ekonomiky jednotlivých štátov zasiahnutých takýmito výčinmi počasia. Bola by to veľmi zlá situácia, keby Severný ľadový oceán prestal zamŕzať, a, žiaľ, smerujeme k tomu.

Je stav klimatických zmien zvratný alebo už len udržateľný?

Väčšina odborníkov sa prikláňa k názoru, že sme v etape, keď nám už zostáva iba prispôsobovať sa podmienkam, ktoré sa tu začínajú rozvíjať. Dôsledky klimatickej zmeny môžeme istým spôsobom tlmiť a snažiť sa o to, aby ten proces neprebiehal tak rýchlo, ako bol naštartovaný. Šance vrátiť sa do pôvodného stavu sú však čoraz nižšie. Toto treba ľuďom vysvetliť.

Je podľa vás osveta v oblasti životného prostredia dostatočná?

Nebola. Teraz si kompetentní začali uvedomovať, že sme v tomto zaostalí a dlžní niečo urobiť. Aj tak si však myslím, že už tu žije istá generácia ľudí, ktorá je týmto poznačená. Ich pohľad na prírodné prostredie je zdeformovaný, pretože oni nikdy nežili v súlade s prírodou, ale v umelých podmienkach.

Kedysi väčšina ľudí žila na vidieku v prírodných podmienkach. Boli odkázaní na prostredie, kde žili, a preto sa ho snažili udržiavať tak, aby bolo pre nich priaznivé. Teraz tu však vyrástla generácia ľudí, ktorí boli od tohto prostredia odtrhnutí. Mali pocit, že sa zavrú vo svojom byte a to, čo je za jeho dverami, ich nezaujímalo a toto je zlý prístup. V konečnom dôsledku je ich pohľad na túto problematiku zdeformovaný a nesprávny.

Čo hovoríte na aktivistický spôsob boja proti klimatickým zmenám zo strany Grety Thunbergovej a podobných aktivistov?

Sociálne siete majú dnes veľký dosah a títo ľudia využívajú svoj vplyv, ale spôsob, akým to robia, môže vyvolávať práve negatívne reakcie niektorých skupín obyvateľstva. Využívajú pritom možno počiatočný elán mladšej časti spoločnosti, ktorá ho má a prijíma tieto výzvy s nadšením.

Na druhej strane si treba uvedomiť, že to je len malá časť spoločnosti. Potom je tu ten zvyšok, ktorý možno niektorým týmto aktivitám nie je až taký naklonený. Preto si myslím, že by sa to malo robiť spôsobom, ktorý nevyvolá odpor niektorých ľudí. Ja tento aktivistický spôsob boja proti klimatickým zmenám neodsudzujem, len vysvetľujem, že má aj takéto úskalia. Všetko, čo je také veľmi hlasné, môže vyvolávať negatívne reakcie. Skôr by som postupoval premysleným spôsobom a snažil sa ľuďom vysvetliť, že ak budeme takto pokračovať ďalej, tak stratia niektoré z vymožeností, ktoré majú k dispozícii. Keď si toto ľudia uvedomia a zažijú aj negatívnu skúsenosť, tak to v nich možno vyvolá pocit, že by mali asi niečo zmeniť.