Posledný týždeň pred Veľkou nocou znamenal zintenzívnenie príprav na tento sviatok v duchovnom aj materiálnom živote našich predkov. Prvý z dní veľkonočného trojdnia bol Zelený štvrtok. Veriaci si na Zelený štvrtok pripomínajú Poslednú večeru, veľkonočnú večeru Ježiša Krista, ktorú slávil v Jeruzaleme spolu s učeníkmi. Lámal na nej chlieb a spolu s vínom ho podával svojim učeníkom ako svoje telo a krv, čím ustanovil Eucharistiu, sviatosť oltárnu.
Pri tejto príležitosti im aj povedal, že ho jeden z nich zradí. Po večeri odišiel na Olivovú horu do Getsemanskej záhrady modliť sa a rozjímať v príprave na to, čo ho očakáva. Tu ho vyhľadali vojaci s jeho učeníkom Judášom, ktorý ho zradil za tridsať strieborných a ukázal na neho tým, že ho pobozkal. Vojaci Ježiša odviedli pred súd.
Ticho v kostoloch, huriavk na ulici
Na Zelený štvrtok sa „zaväzujú zvony“ (hovorilo sa, že odletajú do Ríma), v chrámoch umĺkne organ a namiesto hlaholu zvonov sa rozhrkocú rapkáče, klopačky a klepadlá. V minulosti chodievali chlapci z jedného konca dediny na druhý a s rapkáčmi a oznamovali začiatok posvätného predveľkonočného ticha bez zvonov.
Skoro ráno na Zelený štvrtok, ešte pred východom slnka, chodili sa dievčatá česať pod vŕbu, pričom odriekali: „Vŕba, vŕba zelená, daj mi vlasy na dva pásy.“Chceli mať krásne, husté a dlhé vlasy, ako má vŕba konáre. Vo všetkých dňoch trojdnia sa pripisoval veľký význam vode – pri najrozličnejších príležitostiach sa v nej ľudia umývali, pili ju, oblievali sa ňou. Z tečúcej vody sa nosilo v hrnčeku aj starším, ktorí si ňou umývali tvár, aby boli zdraví. Dokončovalo sa predveľkonočné upratovanie, okná domov sa vyzdobovali zelenými halúzkami. Na Zelený štvrtok však v niektorých oblastiach platil zákaz vyvárať bielizeň.
Pri poslednom zvonení pred „zaviazaním“ zvonov sa mohli takisto vykonávať ochranné obrady, uvádza sa napríklad štrnganie kľúčmi okolo domu, ktorým sa v okolí Nitry odháňali od domácnosti myši a potkany. Trasením stromčekov v tom čase sa mala podporiť plodnosť ovocných stromov.
Magická moc plodín a bylín
Obdobie bez zvonenia sa považovalo za vhodné na výsadbu hrachu, maku a bôbu. Využívala sa tu mágia podobnosti a verilo sa, že tieto plodiny sa tiež zaviažu – a teda, že bude dobrá úroda. V povodí Bebravy sa vyskytoval sa aj zaujímavý zvyk, ktorého zmyslom bolo priniesť do domu prísľub šťastia a bohatstva. Mládenci vybrali mravenisko a v nestráženej chvíli vysypali mravce do pitvora alebo aj do izby. Mravce stelesňovali aj usilovnosť, a tou mali celý rok oplývať najmä dievčatá.
Niektorým bylinkám zozbieraným na Zelený štvrtok sa pripisovali osobitné liečivé vlastnosti, preto sa napríklad zbieral oman, marunka a pľúcnik. Dávali sa potom kravám do krmu, aby nad nimi nemali moc bosorky, aby dobre dojili a nechoreli.