Ondřej Štindl

Iste to môže pôsobiť ako ďalšia z radu často protichodných racionalizácií, ktorými ruské vedenie ospravedlňuje vojenskú agresiu na Ukrajine a priebežne ich podľa momentálnej potreby, a tiež podľa vývoja situácie na bojisku, vymieňa. Je ľahké si z toho robiť srandu, vidieť v tom ďalší príznak toho, že situácia sa nevyvíja podľa plánov Kremľa, núti ho neustále improvizovať, vymýšľať si. Lenže podceňovanie nepriateľa nie je práve spoľahlivý spôsob, ako vyhrať vojnu. A Lavrovove slová, ktorými sa minister pokúsil vojnu znovu „prerámovať“, si môžu nájsť ústretové publikum.

Iný opis konfliktu

Jednak vychádzajú v ústrety obrazu vojny, ako ho vykresľujú západné, skôr proruské kruhy – ako konfliktu medzi Ruskom a Západom, ktorý sa jej zúčastňuje akosi v zastúpení, cez Ukrajincov. Tí v tomto opise konfliktu vystupujú ako bábky bez vlastnej vôle a bez vlastných záujmov.

Svojimi dodávkami zbraní potom vraj Západ vojnu umelo predlžuje bez ohľadu na mieru deštrukcie a straty na životoch. Vojna je určite strašná, pripúšťajú takto orientovaní komentátori, ale dávno už nemusela byť, keby sa Ukrajina „zbytočne“ nebránila. Potom by nič nebránilo nastoleniu mieru a harmónie na Malej Rusi (ako Ukrajine hovorí ruská propaganda). Lavrov túto verziu svojimi slovami priživuje.

Ruská diplomacia ale môže dúfať, že najvďačnejších poslucháčov nájde mimo západného kultúrneho okruhu. Medzi elitami nastupujúcich mocností niekdajšieho tretieho sveta. Prezentuje prepadnutie Ukrajiny aj ako súčasť zrodenia multipolárneho usporiadania sveta, v ktorom už nebude dominovať jedna superveľmoc.