Prečo Zelenskyj odmietol nemeckého prezidenta

Krok, aký by si dovolil len málokto. Kyjev odmietol návštevu nemeckého prezidenta a ten to pokorne prijal. Tiež sa pýtate, ako je to možné?

Pomôžte, ale my povieme ako. Uvaľte sankcie, ale podľa našich predstáv. Príďte, ale my si vyberieme kto. Ukrajina sa už bezmála dva mesiace bráni ruskej invázii a žiada o pomoc. Humanitárne konvoje čoraz viac striedajú dodávky zbraní, od obranných sa posúvame k útočným. Prosby o pomoc sa čoraz viac menia na požiadavky.

Najviac to cítiť pri Nemecku.

Berlín sa najprv držal vlastnej tradície – (takmer) nevyvážať zbrane a nezapájať sa do konfliktov (okrem prípadov širších západných koalícií). Preto Nemci najprv Ukrajine sľúbili vojenské prilby. Bolo to v januári, keď sa ruské vojská ešte len zhromažďovali okolo ukrajinských hraníc, vojnu vtedy predpokladal málokto, ale napätie bolo už vtedy vysoké.

Nemcom sa vtedy otvorene vysmial kyjevský primátor Vitalij Kličko, ktorý „zostal bez slov“, pýtal sa, či nabudúce „pošlú vankúše“.

Nezabúdajme, bolo mesiac pred vojnou, ktorá načasovaním a rozsahom prekvapila aj Ukrajincov. Sám prezident Volodymyr Zelenskyj vtedy spochybňoval varovania USA. Tesne pred ruskou inváziou bol na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, kde aj on kritizoval hostiteľa za to, že namiesto zbraní posiela prilby.

Je pravda, že napríklad pobaltské štáty už v tom čase posielali protitankové strely, Česko delostrelecké granáty, Slovensko pred vojnou ponúklo odmínovacie zariadenia a zdravotnícky materiál. Drvivá väčšina Ukrajine nejako pomohla – na základe dobrej vôle. A Ukrajina si postupne čoraz viac vojenskú pomoc nárokovala. Od Američanov chceli bezletovú zónu, od Izraela Iron Dome, od ďalších štátov lietadlá, drony či tanky.

Vojna to zmenila

K zmene došlo už pred pár týždňami. Prispeli k tomu Charkov, Mariupol, naposledy Buča. Zmenil sa Západ, ale mení sa ďalej aj postoj Kyjeva. Už nejde len o morálny apel a obranu spoločných hodnôt, ešte viac vyzývajú na dodanie útočných zbraní, zostrila sa aj vojnová propaganda.

Ukrajinský parlament dokonca vyhlásil, že štáty NATO vrátane Slovenska mu pošlú desiatky stíhačiek typu MiG-29, ktoré by mohli štartovať z poľských letísk. Ukážkovú dezinformáciu muselo vyvracať slovenské ministerstvo obrany. Téma sa opäť vracia.

Po obranných zbraniach (protitankové, protilietadlové strely a systémy vrátane S-300) začal Západ posielať aj útočné zbrane – Česko tanky, Nemecko o tom špekuluje tiež, protitankové rakety už poslalo.

Ukrajine sa to máli. Sčasti pochopiteľne, zbraní potrebuje viac. Ubránili Kyjev, ale na vytlačenie Rusov a protiútok nemajú dosť síl, obranné zbrane nestačia.

Zelenskyj najskôr Nemcov napomenul, aby nebudovali nový múr. Postupne pritvrdzuje ešte viac: vyzýva na totálnu izoláciu Ruska, navrhuje Rusko zbaviť stáleho členstva v Bezpečnostnej rade OSN a nabáda na prijatie čo najtvrdších ekonomických sankcií – bez ohľadu na ich dôsledky.

Súvisí s tým aj diplomatický front. Už to nie sú vystúpenia cez videomost v parlamentoch, do Kyjeva chodia opäť delegácie.

Prvou návštevou, ešte počas bojov v okolí Kyjeva, bola delegácia českého, poľského a slovinského premiéra. Nasledovala predsedníčka europarlamentu a náš premiér s predsedníčkou Komisie Ursulou von der Leyenovou. Po nich britský premiér Johnson. V Kyjeve mal otvorené dvere aj rakúsky kancelár Karl Nehammer, odtiaľ pokračoval do Moskvy, kde sa ako prvý západný politik od začiatku ruskej invázie stretol s Putinom. Až prišla stopka pre nemeckého prezidenta.

Prečo Nehammer mohol a Steinmeier už nie?

Veď Rakúsko len nedávno neumožnilo vystúpenie Zelenského v svojom parlamente, je výrazne závislé od dodávok ruských surovín a spájajú ich úzke ekonomické väzby. Je to neutrálny štát, povojnovú neutralitu mu garantuje aj Moskva, zbrane Ukrajine nedodáva, odmieta tiež sankcie na dovoz ruského plynu a nafty.

Rakúšania mali s Ruskom nadštandardné vzťahy aj počas posledných rokov – ministerka zahraničných vecí Karin Kneisslová na svojej vlastnej svadbe tancovala s Putinom. Len pred štyrmi rokmi počas prvej vlády ľudovcov pod vedením Sebastiana Kurza. Kneisslová po odchode z politiky dostala kreslo v ruskom petrochemickom koncerne Rosnefť, odchádzať sa jej nechce.

Pri nemeckom prezidentovi Frankovi-Walterovi Steinmeierovi si Kyjev postavil hlavu a jeho návštevu odmietol. Nemecký prezident sklopil uši a ortieľ prijal. „Bol som pripravený to urobiť, avšak zjavne – a musím to vziať na vedomie – si to v Kyjeve neželali,“ uviedol.

Trest pre Steinmeiera

Steinmeier mal byť súčasťou delegácie prezidentov Poľska, Litvy, Lotyšska a Estónska, ktorí v stredu odcestovali do Kyjeva, kde sa majú stretnúť s ukrajinským prezidentom Zelenským. Namiesto nemeckého prezidenta Ukrajinci pozvali kancelára Olafa Scholza.

Máme tu teda novú fázu a ukrajinská vláda si po požiadavkách na konkrétne typy zbraní, špecifické sankcie a diplomatické opatrenia najnovšie osobuje právo vyberať si aj hostí. Tým, že škrtli nemeckého prezidenta, mieria vysoko.

Ale už pred pár dňami pozýval Zelenskyj do Kyjeva Merkelovú, aby jej ukázal, kam viedla jej politika voči Rusku. Teraz zrušil Steinmeiera.

Nemci pritom odstavili takmer dokončený plynovod Nord Stream 2, pomáhajú Ukrajine finančne, materiálne a napriek svojim tradíciám aj zbraňami. Vrcholná nemecká politička vo funkcii šéfky Európskej komisie prisľúbila rýchly začiatok rokovaní o členstve v EÚ. Masívna ekonomická pomoc je bez Nemecka nemožná. Nestačí to.

Steinmeierovi nepomohla ani sebakritika, keď v pondelok pripustil chyby v hodnotení ruskej politiky a prezidenta Vladimira Putina. „Moje trvanie na plynovode Nord Stream 2, to bola jednoznačne chyba,“ kajal sa predstaviteľ najsilnejšej európskej ekonomiky.

Steinmeier je nemecký sociálny demokrat. Tí mali k Rusku vždy prívetivý vzťah a na prelome tisícročí viedol Nemecko ich straník Gerhard Schröder. Netreba zabúdať, že len desať dní pred zlomovými nemeckými parlamentnými voľbami (8. septembra 2005) sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, s ktorým si vybudoval priateľské vzťahy. Ovocím stretnutia bol podpis medzivládnej dohody o výstavbe plynovodu Nord Stream. Nemecké voľby sa skončili remízou, začala sa éra Angely Merkelovej a Schröder sa stal onedlho predsedom predstavenstva firmy, ktorá má plynovod na starosti, potom ho nominovali dokonca priamo do správnej rady Gazpromu. Schröderovou pravou rukou a šéfom kancelárie bol roky práve Steinmeier.

A to bolo zrejme dôvodom, prečo Ukrajincom jeho návšteva nevoňala. Je to trest za Schrödera.

Lenže Ukrajina je vo vojne a apeluje na spojencov, aby ju zachránili pred zničením. V takej situácii si obvykle štáty nezvyknú medzi spojencami vyberať. Aby sa im to raz – na škodu veci – nevrátilo.