Kto je favorit na prezidenta USA Joe Biden?

Prezidentské voľby v Spojených štátoch sú už o dva dni, pričom ich výsledok môže významne ovplyvniť politické aj spoločenské dianie na celom svete. Kandidát republikánov a súčasný americký prezident Donald Trump je na Slovensku dostatočne známy. To isté sa však nedá povedať o demokratickom kandidátovi Joeovi Bidenovi.

Biden1 Joe Biden. Foto: Facebook

Takmer 78-ročný Joe Biden pochádza z mesta Scranton v štáte Pennsylvánia, narodil sa tu 20. novembra v roku 1942. Vyrastal v Claymonte v Delaware, kde vychodil Delawareskú univerzitu a potom Syracuse University. Tam získal v roku 1969 titul doktora práv.

Na vysokých politických postoch pôsobí už neuveriteľných 48 rokov. V roku 1970 bol zvolený do mestskej rady New Castle, čo bola jeho prvá politická kampaň. O dva roky neskôr uspel v senátnych voľbách v štáte Delaware a stal sa šiestym najmladším senátorom v histórii USA. Do senátu bol Joe Biden zvolený spolu sedemkrát, v rokoch 1972, 1978, 1984, 1990, 1996, 2002 a 2008.

Medzi zaujímavejšie momenty jeho kariéry možno zaradiť skutočnosť, že Biden sa v roku 1987 stal prvým americkým politikom, ktorý predložil v Kongrese návrh zákona, ktorý sa zaoberal klimatickými zmenami. V roku 1991 zase Joe Biden spolu so 45 demokratickými senátormi hlasoval proti vojenskému zásahu v Perzskom zálive. Doteraz najvyššiu politickú funkciu dosiahol v roku 2008, keď sa po boku prezidenta Baracka Obamu stal viceprezidentom Spojených štátov amerických. Pobyt v Bielom dome spolu obhájili aj v roku 2012.

Ako dnes vidíme, politický priestor sa v dohľadnej dobe opustiť nechystá. Práve naopak, jeho kandidatúra na amerického prezidenta dokazuje, že jeho politické ambície neutíchajú ani vo vysokom veku. Biden kandiduje priamo na post prezidenta USA, pričom si za svoju potenciálnu viceprezidentku vybral vyhranenú ľavičiarsku senátorku a právničku jamajsko-indického pôvodu Kamalu Harrisovú.

Demokrat z doby minulej

Vek demokratického kandidáta sa skoro nevyhnutne stal jedným zo stredobodov protikampane Donalda Trumpa (trochu paradox, pretože Trump je len o štyri roky mladší). Nie je za tým však len Trumpova snaha o zdiskreditovanie Bidena, otázky na možné negatíva týkajúce sa dušeného stavu demokratického kandidáta sa ozývajú aj z iných miest.

Môžu za to viaceré prešľapy či diskutabilné výroky kandidáta demokratov, napríklad na účet príslušníkov etnických menšín – známe sú jeho slová o tom, že černosi, ktorí ho v nadchádzajúcich voľbách nepodporia, nie sú skutočne „čierni“. Uviedol tiež, že na rozdiel od černošského obyvateľstva USA, hispánci sú rozmanití. Inokedy zase povedal, že od roku 2007 umrelo v USA v dôsledku zločinov so zbraňami 150 miliónov ľudí.

V prípade výrokov o černochoch či hispáncoch môže ísť o prejavy doby, v ktorej kandidát demokratov vyrastal. Počas jeho politických začiatkov neboli ešte americké politické tábory tak vyhranené a tamojšia spoločnosť tak extrémne citlivá ako dnes. Demokrati vtedy nepredstavovali nevyhnutne len progresívne myšlienky. Dokonca sa traduje, že ešte v roku 1992 mal demokratický kandidát Bill Clinton spolu s Alom Goreom využívať konfederačnú bojovú zástavu vo svojej kampani na juhu krajiny – nejde však o jednoznačne potvrdenú skutočnosť, keďže na obrázkoch chýba symbol Únie, tj. znak, že ide o oficiálne propagačné materiály.

Biden sa počas svojej kariéry nevyhol spolupráci s tzv. dixiekratmi (Dixiecrats – spojenie slova Dixie označujúce americký juh a democrat), aj keď sám pochádzal zo severu Spojených štátov. Prežil s nimi významnú časť svojej kariéry a mnohokrát s nimi aj hlasoval v jednej línii.

Vynikne aj Bidenov tvrdý postoj voči zločincom. Sám pomohol presadiť zákon o Kontrole násilného zločinu (1994) a Zákon o mladíckej spravodlivosti a prevencii delikvencie (1996). Tieto zákony mu pritom mnohí demokrati a voliči nevedia odpustiť, keďže majú za to, že dostali do väzníc nepomerne veľa černochov.

Trumpov vyzývateľ dokonca týchto mladých kriminálnikov nazval predátormi, avšak toto označenie vnímajú dnešní demokrati ako urážlivé až rasistické. V skratke, Bidenova minulosť nezapadá do súčasnej krajne ľavicovej koncepcie, ktorú demokratická strana väčšinovo presadzuje.

„Prispôsobivý“ katolík

Niet divu, že sa Joe Biden označuje skôr za umierneného politika či centristu ako za liberála. Portál Foreign Policy ho dokonca nazýva kresťanským demokratom európskeho typu, pričom jeho videnie sveta prirovnáva napríklad k nemeckej kancelárke Angele Merkelovej.

Kandidát demokratov je podľa svojich vyjadrení silno veriaci katolík, sám vraj nosí na sebe ruženec od smrti syna Beaua v roku 2015. V politike však Biden presadzuje sekularizmus, čo vcelku sedí do jeho širšieho politického pragmatizmu a prispôsobovaniu sa.

Túto flexibilitu je možné sledovať napríklad v otázke umelých potratov. Ešte v roku 1973 podľa Bidena zašiel americký najvyšší súd príliš ďaleko svojím rozhodnutím v prípade Roe v. Wade, ktorý prakticky povolil umelé potraty v USA. O rok neskôr súčasný demokratický kandidát na prezidenta uviedol, že „žena by nemala mať jediná slovo o tom, čo sa stane s jej telom“.

Biden následne viackrát hlasoval proti návrhom, ktoré nejakým spôsobom zľahčovali prístup k potratom. Teraz je však rok 2020 a Biden je už stúpencom voľného prístupu k umelým interrupciám.

Vyjadril sa napríklad, že by dnes už nepodporil tzv. Hydeov dodatok, ktorý zakazoval využívanie federálnych zdrojov na umelé interrupcie (výnimky tvorili obete znásilnenia, incestu alebo prípady ohrozenia života matky). Biden jednoducho ide s dobou a dokáže sa prispôsobiť meniacim sa názorom vo vnútri strany. Inými slovami, vyzerá to, že skutočne pevné hodnoty Biden veľmi nemá.

Radikálna Kamala

Aby relatívny centrista Biden mohol uchopiť kormidlo progresívneho stroja demokratov, jeho postoje dopĺňa práve jeho „running mate“ Kamala Harisová. Tá napríklad podporuje zlegalizovanie marihuany na celoštátnej úrovni, zatiaľ čo Biden je proti takému kroku.

Harrisová by taktiež rada presadila väčšie obmedzenia legálnej držby strelných zbraní, významné „pretvorenie“ policajných síl v krajine (Biden je proti definancovaniu polície) či dekriminalizovanie nelegálneho prechodu amerických hraníc.

Nádejná viceprezidentka by dokonca nelegálnym migrantom rada poskytla zdravotnú pomoc z peňazí amerických daňovníkov. Pripomeňme, že vzhľadom na Bidenov vysoký vek nie je vylúčené, že by ho radikálna ľavičiarka Harrisová na prípadnej prezidentskej stoličke vystriedala.

Prívrženci demokratických kandidátov. Foto: TASR/AP

Obvinenia z obťažovania

Zatiaľ čo sa Bidenove minulé názory a rozhodnutia dajú ospravedlniť zmenou myslenia či jednoducho pragmatickým politikárčením, to isté sa nedá povedať o jeho prešľapoch na poli verejnom. Podobne ako jeho republikánsky náprotivok, aj demokratický kandidát čelí obvineniam zo sexuálneho obťažovania.

Jeho správanie sa dá nazvať minimálne bizarným. Za posledné dva roky sa voči Bidenovi ozvalo minimálne osem žien, ktoré ho obviňujú z nanajvýš nevhodného správania. Nejde pritom ani len o prázdne obvinenia, viacero týchto prípadov bolo zachytených na videu.

Jeden zo známejších prípadov je ten Lucy Floresovej, ktorá demokratického politika minulý rok obvinila, že ju v roku 2014 odzadu chytil za plecia, ovoňal jej vlasy a následne ich pobozkal. Aj keď nešlo priamo o sexuálne zneužitie, žena uviedla, že sa cítila extrémne nekomfortne.

Podobné činy mal Biden vykonať aj vo zvyšných siedmich prípadoch – zvláštne, dlhotrvajúce dotyky na nevhodných či citlivých miestach. Dokonca aj súčasná nádejná viceprezidentka Kamala Harrisová sa pred rokom vyjadrila, že verí ženám, ktoré Bidena obvinili.

Približne dva týždne pred voľbami sa objavila aj správa o údajnom škandále Bidenovho syna, Huntera Bidena. Ten sa má týkať obchodných stykov s Ukrajinou a Čínou, pričom v nich mal hrať rolu práve aj Biden senior. Téme sa v USA vo veľkom venujú konzervatívne médiá ako aj sám Donald Trump, my sa však na ňu bližšie pozrieme v samostatnom článku.

Súboj seniorov

V zjednodušenom pohľade by sa dalo na nadchádzajúce americké voľby pozrieť tak, že sa zredukovali na súboj dvoch dôchodcov, pričom obaja sú obviňovaní zo sexuálneho obťažovania alebo majú podozrenie na zhoršený duševný stav (u Bidena za jeho rôzne slovné prešľapy, napríklad o 200 miliónoch mŕtvych na Covid-19 v USA, u Trumpa zase za jeho rétoriku a tiež slovné prešľapy).

Súboj 77-ročného demokrata Bidena a 73-ročného republikána Trumpa môže v zásade skončiť tak, že sa k americkému jadrovému arzenálu dostane človek, ktorý o sebe poriadne nevie.  

Pre vysoký vek Bidena tu existuje aj legitímna otázka, či by bol vôbec tento politik schopný dožiť svoj prezidentský mandát v prípade výhry volieb. Nejde len o škodoradostné polemiky zo strán jeho odporcov, ale aj o strach samotných demokratických voličov.

Agentúra Rasmussen reports vykonávala ešte začiatkom augusta telefonický prieskum na vzorke tisícky pravdepodobných voličov. Z nich 59 percent verí, že by Biden neodslúžil celé štyri roky ako prezident.

Až 39 percent považuje takýto scenár za vysoko pravdepodobný, naopak 14 percent opýtaných nepovažuje tento scenár za jednoznačný. Medzi voličmi demokratov sa našlo 49 percent respondentov, ktorí si myslia, že Bidena by vo funkcii pre jeho úmrtie musela nahradiť Harissová.

Zhrnuté jedným slovom: chaos

Nech už to dopadne akokoľvek, je jasné, že americké prezidentské voľby prinesú množstvo prekvapení, nových otázok a kontroverzií. Veľa ľudí verilo, že „rozseknutie“ prinesú živé debaty oboch kandidátov. Už prvá debata však ukázala, že chaos v americkej politike je priamoúmerný rozporu medzi oboma kandidátmi.

Prvé stretnutie Bidena s Trumpom v štúdiu sa nieslo v znamení prekrikovania, vstupovania si do reči, rôzneho obviňovania či osobných urážok. Všetci rozprávajú a nikto nepočúva. Aj tak by sa dala opísať nielen táto debata, ale, koniec koncov, aj situácia v celej krajine.

Je preto zrejme jedno, ako voľby naplánované na 3. novembra v skutočnosti dopadnú. Existuje len malá šanca, že by Biden (alebo Trump) dokázal pozliepať stále vzďaľujúce sa politické tábory späť dohromady.