Pomerne rýchlo sa môže stať, že existuje téma, ktorá zatieni aj vojnu na Ukrajine a môže podobne silno zatriasť politikou vo viacerých štátoch na Západe. Práve na tejto téme už mobilizuje pred druhým kolom prezidentských volieb Marine Le Penová. Vysoké a rastúce ceny sú jednoducho problém. Problém rýchlo rastúcej cenovej hladiny sa priamo dotýka všetkých štátov eurozóny, aj keď inflácia v krajinách eurozóny je v priemere o niečo nižšia ako napríklad v Česku či Poľsku. Hlavnou inštitúciou, ktorá má za úlohu udržiavať stabilnú cenovú hladinu v eurozóne, je Európska centrálna banka (ECB).
Čo môžeme od ECB očakávať my na Slovensku?
Ponúkané riešenia
Reza Moghadam, bývalý šéf európskeho oddelenia Medzinárodného menového fondu, pre britský denník Financial Times napísal, že v súčasnosti existujú tri cesty k sprísneniu monetárnej politiky, ktorými sa ECB môže vydať.
Prvým riešením by podľa jeho slov mohlo byť ukončenie nákupu aktív zo strany ECB, akceptovanie vyšších dlhodobých úrokových sadzieb a takzvaných spreadov, teda rozpätí medzi nákupným a predajným kurzom meny. Pritom v krátkodobo by sa mohli zvýšiť aj krátkodobé úrokové sadzby. Tvrdí však, že táto stratégia by mohla fungovať len dovtedy, kým na svojom mieste zostane Mario Draghi, predseda talianskej vlády, ktorého Moghadam pokladá za pilier európskej stability.
Ako ďalšiu možnosť vidí zrušenie pravidla stanoveného ECB, ktoré zabraňuje zvyšovať úrokové sadzby skôr, než sa ukončí kvantitatívne uvoľňovanie. Dôvodom tejto postupnosti je podľa Moghadama to, že vyššie sadzby znižujú dopyt, zatiaľ čo pokračujúci nákup aktív ho stimuluje. Presadzovanie oboch opatrení naraz tak vysiela protichodné ekonomické a trhové signály. Autor článku vo Financial Times to prirovnal k jazde súčasne s jednou nohou na brzde a s druhou na plyne.
Podľa Moghadama je však táto obava pri aktuálnej situácii prehnaná. Mierny nákup aktív (spomína 20 až 30 miliárd eur mesačne) môže stačiť na udržanie stability na trhoch s dlhopismi, pričom umožní monetárne reštrikcie. Uvádza, že nie je nezvyčajné, ak centrálne banky uskutočňujú protichodné transakcie s krátkodobými a dlhodobými aktívami. Americký Federálny rezervný systém tak už viackrát urobil v rámci svojej operácie Twist.
Po tretie, vlády krajín v eurozóne by mohli odbremeniť ECB od udržiavania rozdielov (spreadov) medzi nákupným a predajným kurzom štátnych dlhopisov pod kontrolou. Najjednoduchším spôsobom, ako to urobiť, by podľa Moghadama bolo vytvoriť centralizovaný fiškálny nástroj, podobný fondu na obnovu po pandémii, ktorý by poskytoval pôžičky a granty členským štátom čeliacim dočasným ťažkostiam.
Táto možnosť sa z ekonomického hľadiska javí Moghadamovi najrozumnejšia. Výhodou tohto kroku by bolo aj oddelenie monetárnych záležitostí od otázok finančnej stability, čo by ECB umožnilo sústrediť sa na jej základný mandát v oblasti udržiavania stabilnej cenovej hladiny, píše Moghadam pre britský denník.
Posledné riešenie je však podľa autora článku zatiaľ politicky nereálne. Vzhľadom na to sa prikláňa k druhej možnosti a tvrdí, že ECB by mala upustiť od svojho súčasného pravidla o postupnosti sprísňovania menovej politiky. Najhoršie by podľa Moghadama bolo, keby ignorovala politickú a ekonomickú realitu a jednoducho by naplno pokračovala v ukončovaní nákupu aktív a v zvyšovaní základných úrokových sadzieb.
Slovenský premiér vyzýva k zachovaniu chladnej hlavy
Dôležitým aspektom, ktorý Moghadam v súvislosti s infláciou nespomína, je komunikácia smerom k ekonomickým subjektom a udržanie inflačných očakávaní na zdravej úrovni. Pre rýchlejší návrat k stabilnej cenovej hladine je omnoho lepšie, ak sa inflácia vníma iba ako dočasný jav a ľudia si v súvislosti s ňou nebudujú svoje očakávania budúceho vývoja. Tieto negatívne očakávania vývoja rozšírené medzi verejnosťou sú totiž častokrát prehnané, čo potom spôsobuje ešte vyšší nárast cenovej hladiny ako následok zrealizovania týchto negatívnych očakávaní.
Inflačného strašiaka sa obáva aj premiér Eduard Heger. Vo svojom statuse na Facebooku píše, že nesmieme prijímať opatrenia, ktoré by zrýchľovali rast cien. „Musíme sa vyhnúť javu, ktorý sa volá inflačná špirála,“ uviedol. Okrem toho ešte dodal, že v rámci slovenskej rozpočtovej politiky je potrebné obmedziť výdavky, pretože pumpovanie peňazí do ekonomiky v danej situácii len zvyšuje ceny.
Premiér tiež zdôraznil práve dôležitosť komunikácie, pričom skritizoval chovanie opozície. „V spoločnosti je priveľa emócií, hraničiacich s panikou, čím sa zužuje priestor na racionálne uvažovanie,“ uviedol Heger.
„Presne toto je cieľ našej extrémistickej parlamentnej opozície: Bez ohľadu na reálny rast cenovej hladiny vybičovať emócie do krajnosti a potom obviniť vládu z neschopnosti riešiť problém. Problém, ktorý nafúkli do veľkosti fatamorgány,“ napísal Heger.