Šibanie je starý magický rituál, pri ktorom sa využíva mágia dotyku. Korbáče sa robili z mladých vŕbových prútikov, ktoré sú na jar čerstvé, naliate miazgou a ich kontakt s dievčenským a ženským telom mal preniesť pružnosť, ohybnosť, mladosť a krásu aj na dievčatá a ženy.
Podobne to bolo aj s oblievačkou – dievčatá a ženy sa oblievali živou vodou z potoka či studne a jej čerstvosť mala tieto vlastnosti sprostredkovať aj dievčatám, aby boli čerstvé a rýchle v práci. Pôvod šibačky a oblievačky tkvie ešte v predkresťanskom období, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti a dotyk vŕbových prútikov so ženským telom znamenal odovzdávanie plodivej sily. Obrad polievania vyjadroval želanie, aby uzdravujúca, očisťujúca a omladzujúca sila, pripisovaná vode v tento čas, prešla na oblievané ženy a dievky.
Veľkonočný pondelok bol oddávna tradičný sviatok mužov, mládencov a chlapcov, ktorí od skorého rána chodili „po šibačke a oblievačke“. Zvyky Veľkonočného pondelka boli naozaj rozmanité. Niekde sa šibalo, niekde oblievalo, a zasa inde aj šibalo, aj oblievalo. Na západnom Slovensku prevládala šibačka bez oblievačky, na východnom Slovensku sa zase viacej polievalo, než šibalo, zato na Kysuciach si dievky užili jedného aj druhého. Stredným Slovenskom akoby prechádzala pomyselná hranica medzi šibaním a polievaním, práve tu sa časom oblievanie a aj šibanie spojili. Za polievanie a šibanie dostávali mládenci od dievčat vlastnoručne maľované vajíčka i štamperlík pálenky.
Koho ja milujem, vajíčko mu darujem...
Odmenou za vyšibanie alebo vykúpanie bolo najčastejšie vajíčko. Keď bolo ručne maľované, plnilo aj úlohu nežného a originálneho vyznania lásky. Práve také vajíčka, ktoré dievčatá samé zdobili, mali pre mládencov najväčšiu hodnotu. Podľa spôsobu výzdoby na vajíčku sa mohol mládenec presvedčiť, aké city k nemu dievčina v srdci prechováva. Do výzdoby vajíčka určeného vyvolenému mládencovi preto každá vkladala veľa citu a pôvabu.
Názov kraslice pre maľované vajíčka sa na Slovensku všeobecne zaužíval až v novších časoch, ale pôvodne pravdepodobne súvisel s červenou farbou (napríklad aj v starej češtine „krásný“ znamenalo červený), ale môže mať vzťah aj k tomu, že sa vajíčka okrášľujú, krášlia. V najstarších časoch sa červená farba na vajíčku chápala ako umocnenie jeho moci ako symbolu života a plodivej sily.
Zo zdobenia veľkonočných vajíčok vyvinulo sa postupne svojbytné skromné umenie, ktorého hlavnými nositeľkami bývali dedinské ženy. Techniky a vzory si odovzdávali z generácie na generáciu, ale z času na čas nadané gazdiné pridali k zaužívaným vzorom aj čosi originálne z vlastnej fantázie. Najskôr sa, prirodzene, maľovali plné vajíčka, neskôr aj vyfúknuté škrupiny (výdušky).
Maľovanie a zdobenie rôznymi spôsobmi
Vajíčko sa môže zdobiť v jednej alebo viacerých farbách. Základná farba sa získavala namáčaním do odvaru z cibule (odtiene žltej), dubovej kôry (hnedá), cvikle, jednoduché vzory napríklad varením v cibuľových listoch alebo priväzovaním rastliniek na vajíčko pred varením.
Medzi náročnejšie techniky zdobenia veľkonočných vajíčok patrí napríklad voskovanie, keď sa na zafarbené vajíčko nanášajú reliéfne, vystupujúce vzory roztopeným farebným voskom, a to buď špendlíkom, zápalkou, alebo husím brkom. Pri batikovaní sa ornamenty nanesú na podklad takisto roztopeným voskom, ale potom sa vajíčko zafarbí a po uschnutí sa vosk ohriatím zmäkčí a handričkou zotrie, takže vystúpia ornamenty v pôvodnej farbe.
Ďalšou na celom Slovensku rozšírenou technikou zdobenia kraslíc bolo vyškrabovanie. Do farebného povrchu vajíčka sa ostrým predmetom – nožíkom, ihlou, žiletkou – vyškrabujú jemné ornamenty podobné rytinám. Ornamenty sa môžu aj vyleptať pomocou octu, šťavy z kyslej kapusty alebo novšie kyseliny soľnej.
Klasickou zdobiacou technikou bolo oblepovanie farbistými nitkami, slamou, alebo aj dužinou močiarnej trávy (sítia). Drobné kúsky slamy sa lepili na zafarbené vajíčka ako jednoduchá mozaika. Kraslice sa zdobili aj kyselinou mravčou. Vajíčko sa dalo do mraveniska a mravce tým, že vypúšťali kyselinu mravčiu sa už postarali o originálne, neopakovateľné vzory. Techniky sa, samozrejme, mohli aj kombinovať.